MAMOGRAFICKÉ VYŠETRENIE: JEDINÁ VHODNÁ METÓDA K VČASNEJ DIAGNOSTIKE KARCINÓMU PRSNÍKA

MIM. PROF. DOC. MUDR. JANA SLOBODNÍKOVÁ, CSC. MPH

Mnohé ženy trpiace rakovinou prsníka diagnostikujú až v pokročilom štádiu ochorenia. Čo môžu ženy urobiť, aby to tak nebolo?

Karcinóm prsníka v pokročilom štádiu býva hmatný, často je diagnostikovaný u mladých žien v zle prehmatnom teréne prsníkov alebo u žien, ktoré nechodia na preventívne prehliadky a nerobia si samovyšetrovanie. Niekedy aj vedia o prítomnosti ložiska, ale boja sa návštěvy lekára.

ČO PRE SEBA UROBIŤ, ABY TO TAKTO NEBOLO

1. Veľmi dôležité je pravidelné samovyšetrovanie, sledovanie zmien na prsníkoch, chodenie na preventívne prehliadky u gynekológa.

2. Od jesene minulého roka existuje skríningový program, ktorým oslovujú priamo zdravotné poisťovne ženy od 50teho roku života, ktoré neboli niekoľko rokov na mamografickom vyšetrení. Cieľom skríningu rakoviny prsníka a skríningovej mamografie je práve vyhľadávanie včasných štádií rakoviny prsníka, kedy je karcinóm operovateľný a liečiteľný.

3. Zdravý životný štýl, dostatok pohybovej aktivity, boj proti obezite, zdravá výživa, dostatok spánku, optimizmus a zvládanie stresových situácií.

4. Mať sa rada.

Ako prebieha mamografické vyšetrenie?

Mamografické vyšetrenie je vyšetrenie prsníkov za pomoci využitia röntgenových lúčov, vyšetrenie sa realizuje na špeciálnych prístrojoch, ktoré sú konštruované práve pre snímkovanie prsníkov, tieto prístroje sa volajú mamografy. Mamografické vyšetrenie je jedinou vhodnou a správnou metódou k včasnej diagnostike karcinómu prsníka.

Netreba sa báť mamografie, naopak, mali by sa báť tie ženy, ktoré na mamografiu neprídu napriek tomu, že už majú adekvátny vek.

Pri mamografickom vyšetrení s pacientkou spolupracuje rádiologický technik, ktorý je cielene školený pre mamodiagnostiku. Ja uprednostňujem pre túto oblasť diagnostiky ženský personál. Prsník je uložený na mamografickú dosku presne podľa určených postupov a následne je jemne pritláčený tzv. kompresnou platňou. To je tak obávané stlačenie prsníka, ktoré vytvára tlak.

Ten by mal byť pomalý, postupný a jemný, riadený podľa pocitu a vnímania ženy, zásadne nie cez bolesť. Nové mamografické prístroje sú vybavené jemnou kompresiou a celý proces je bezbolestný. Následne ide expozícia a vznikne snímok – mamogram. Podľa nových štandardov sa smú používať len plne digitálne prístroje, ktoré zabezpečujú vysoko kvalitné snímky s čo najnižšou dávkou žiarenia.

Takto sa realizujú celkom 4 snímky, ktoré sa ukladajú do počítača a posielajú sa na vysoko kvalitné monitory. Tam ich prezerajú, vyhodnocujú a popisujú dvaja špecialisti, ktorí sú školení a certifikovaní pre oblasť mamodiagnostiky.

VEDELI STE, ŽE …

prvé mamografické prístroje boli konštruované v 60tych rokoch minulého storočia a do súčasnosti sa stále vyvíjajú nové a nové generácie prístrojov s cieľom znížiť dávku žiarenia a samozrejme zvýšiť komfort pre ženu?

NIE RAKOVINE

Každých 19 sekúnd na svete diagnostikujú nový prípad rakoviny prsníka – najčastejšie ženské onkologické ochorenie, ktoré nám berie naše mamy, staré mamy, sestry, manželky a priateľky. Štatistiky ukazujú, že na Slovensku bude počas svojho života čeliť tomuto onkologickému ochoreniu až jedna z ôsmich žien.

Počet všetkých žien s rakovinou prsníka na Slovensku je viac ako 30 000 a predpokladá sa, že k nim v tomto roku pribudne ďalších 3000. Závažný je hlavne fakt, že až 300 Sloveniek je diagnostikovaných v pokročilom štádiu.

Pokiaľ sa ženy budú venovať pravidelnému samovyšetrovaniu prsníkov a viac z nich, aspoň 60 %, bude chodiť na preventívne mamografické vyšetrenie, môžeme dosiahnuť zníženie počtu úmrtnosti až o jednu tretinu. Až 300 žien na Slovensku nemusí zomrieť, môžeme ich zachrániť.

Každá žena nad 40 rokov má pritom nárok na preventívne mamografické vyšetrenie na Slovensku každé 2 roky. Mamografické vyšetrenie je pritom metóda, vďaka ktorej možno zachytiť aj včasné štádium rakoviny prsníka. Práve to hrá veľmi dôležitú úlohu, pretože v tomto štádiu je rakovina prsníka dobre liečiteľná, bez veľkého operačného zásahu a dokonca aj bez chemoterapie či rádioterapie. „Povedomie o tomto ochorení a potrebách pacientiek je napriek situácii u nás stále veľmi nízke. Na Slovensku jednoznačne treba urobiť všetko pre zrýchlenie diagnostiky a zlepšenie dostupnosti modernej liečby, skoncovať už s liekmi na výnimku a s neuhrádzanými liečbami – aby sa konečne znížila úmrtnosť a utrpenie slovenských žien a ich rodín spôsobených rakovinou prsníka“, hovorí zakladateľka NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková.

Kvalitná prevencia, včasná diagnostika, moderná a efektívna liečba sú cestou k zníženiu úmrtnosti žien. Mamografické riešenia od spoločnosti Hologic, patriace medzi najšpičkovejšie a najinovatívnejšie na trhu, sú navrhované tak, aby poskytovali tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na pohodlie pacienta. Na slovenský trh ich prináša spoločnosť GUTTA, ktorá podporila vznik tohto edukačného článku.

Prečítajte si tiež: SILNÁ MENŠTRUÁCIA MÔŽE SIGNALIZOVAŤ AJ ZÁVAŽNÉ OCHORENIA

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.

Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT