INVAZÍVNE PNEUMOKOKOVÉ INFEKCIE

Pneumokoky sú baktérie, ktoré môžu vyvolať nebezpečné až život ohrozujúce ochorenia. Šíria sa kvapôčkami, ktoré vznikajú pri kýchaní a kašľaní či bežným kontaktom. Fakt, že na svete stále zomierajú milióny ľudí práve na pneumokokové ochorenia, netreba podceňovať a tohto protivníka treba začať brať naozaj vážne.

Koho najviac ohrozujú pneumokokové infekcie?

Ochorenie môže postihnúť každého človeka bez ohľadu na sezónu a vek. Ohrození sú najmä ľudia s oslabenou imunitou, deti do dvoch rokov a staršie osoby v seniorskom veku. Infekcie môžu predstavovať problém v uzavretých kolektívnych zariadeniach. Pneumokokový zápal pľúc je pre seniorov život ohrozujúce ochorenie, preto je v čase pandémie COVID-19 pre seniorov výhodou, ak sú proti pneumokokom zaočkovaní. Keďže pneumokoky majú rady vlhko, usádzajú sa najmä na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokážu preniknúť do celého organizmu a napadnúť ďalšie orgány.

Závažnou rizikovou skupinou sú staršie osoby nad 65 rokov a osoby trpiace chronickými ťažkosťami dýchacieho systému, napr. astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, ochoreniami srdca a iných orgánových systémov. V zvýšenom riziku sú tiež onkologickí pacienti, ktorí podstupujú chemoterapiu prípadne rádioterapiu a pacienti po splenektómii
(odstránení sleziny).

Konjugovaná 13-valentná vakcína je účinná proti najčastejším pôvodcom pneumokokových ochorení a je plne hradená zo zdravotného poistenia osobám starším ako 59 rokov.

Ktoré ochorenia najčastejšie pneumokoky vyvolávajú?

Pneumokoky najčastejšie vyvolávajú ochorenia v oblasti dýchacích ciest. Okrem zápalu pľúc je to zápal prínosových dutín, zápal priedušiek, ale aj akútny zápal stredného ucha či zápal mozgových blán (pneumokoková meningitída), ktorý je závažným pneumokokovým ochorením, kedy sa baktérie dostávajú až do centrálneho nervového systému.

Spomenuli ste závažnosť ochorení, ako veľmi sú pneumokoky nebezpečné?

Pneumokok je baktéria, ktorá dokáže spôsobiť veľmi závažné, tzv. invazívne
ochorenia. V prípade invazívnych infekcií, aj napriek dostupnej antibiotickej liečbe a intenzívnej medicínskej starostlivosti, má stále veľká časť zápalov mozgových blán a zápalov pľúc závažný priebeh. Svoj podiel na tom má aj rezistencia niektorých pneumokokov na antibiotickú liečbu. Spomenuté spektrum pneumokokových infekcií má celosvetovo stúpajúcu tendenciu. Vo svete každoročne na ne zomrie viac ako 1,6 milióna ľudí.

Ako sa môžeme chrániť pred pneumokokovými infekciami?

Pneumokokové invazívne nákazy sprevádza vysoká smrtnosť, najmä nechránených detí do 5 rokov života, osôb nad 60 rokov a všetkých chronicky chorých. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie. Keďže je k dispozícii očkovacia látka proti týmto nebezpečným nákazám, treba ju využívať nielen v ochrane detí, čo je zahrnuté do povinného očkovania, ale aj v prípade populácie dospelých s rizikovými ochoreniami a ľudí nad 60 rokov.

Očkovanie rizikových skupín obyvateľstva, malých detí a starších ľudí patrí k štandardným preventívnym život zachraňujúcim opatreniam vo vyspelých krajinách.

Očkovanie proti pneumokokovým ochoreniam významne znižuje riziko závažných infekcií dolných dýchacích ciest u seniorov, a je zároveň povinné pre osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb. Konjugovaná 13-valentná vakcína je účinná proti najčastejším pôvodcom pneumokokových ochorení a je plne hradená zo zdravotného poistenie osobám starším ako 59 rokov. Potreba preočkovania nebola stanovená.

Pneumokokový zápal pľúc najviac ohrozuje seniorov…

V prípade starších osôb, najmä vo veku nad 65 rokov, sa najčastejšie objavujú tzv. pochrípkové zápaly pľúc. Riziko hospitalizácie hrozí najmä osobám, ktoré majú iné závažné chronické ochorenia, napríklad onkologické, kardiologické, pľúcne, metabolické, ako je napr. diabetes mellitus. Aj im sa odporúča predchádzať komplikáciám očkovaním proti pneumokokom. Pre seniorov je aj v čase pandémie infekcie COVID-19 veľkou výhodou, ak už očkovanie proti pneumokokovej infekcii podstúpili. Chráni ich pred závažnou komplikáciou ochorenia COVID-19.

Očkovanie proti pneumokokom má teda nespochybniteľný význam…

Po zavedení povinného očkovania detí došlo k dramatickému poklesu ochorení v skupine očkovaných detí. Zároveň sa zaznamenal pokles ochorení aj v populácii seniorov, čo bolo spôsobené nepriamym vplyvom na základe princípu kolektívnej imunity.

Deti predstavujú pre starých rodičov riziko. Ak sú zaočkované, chránia pred infikovaním aj svojich starých rodičov tak, že ich jednoducho nenakazia. V súčasnosti je očkovanie proti pneumokokom zaradené nielen do povinného očkovania detí, ale poisťovne ho plne hradia aj seniorom. Očkovanie rizikových skupín obyvateľstva, malých detí a starších ľudí patrí k štandardným preventívnym život zachraňujúcim opatreniam vo vyspelých krajinách.

prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH
prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium
Katedra epidemiológie Fakulta verejného zdravotníctva SZU

Prečítajte si tiež: ZUZANA VAČKOVÁ: NA STARÉ KOLENÁ NEMUSÍME BYŤ CHORÍ A NEVLÁDNI

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.

Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT