Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PROBIOTIKÁ POMÁHAJÚ PRI ZÁPALOVÝCH OCHORENIACH ČRIEV
ADVERTORIAL

Pri chronických zápaloch tráviaceho systému je dôležité zmeniť životný štýl, stravovanie a redukovať stres. Výraznou pomocou je užívanie väčšieho množstva probiotických baktérií.

MUDr. SLAVOMÍR ČERNOK 

gastroenterológ

Zápalové ochorenia čreva sú akútne a chronické. Chronické sú najmä ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.

Prečo tieto choroby vznikajú a ako sa prejavujú?

Akútne zápalové ochorenia čreva spôsobujú baktérie, vírusy, toxíny a jedy v potrave a lieky. Prejavujú sa bolesťami brucha, nafukovaním, kŕčmi, hnačkami, niekedy aj teplotami. Diagnostika sa opiera o fyzikálne vyšetrenie pacienta, vyšetrenie krvi, stolice, RTG a USG brucha. Liečba pozostáva z diéty, užívania probiotík, liekov tlmiacich bolesti, kŕče, nafukovanie, zlepšujúcich hnačky a, ak treba, aj antibiotík.

Ulcerózna kolitída je nešpecifický zápal sliznice hrubého čreva. Najčastejšie je postihnutý konečník, esovitá kľučka a ľavá časť hrubého čreva. Príčina nie je známa, ale v jej rozvoji hrá úlohu stres.

Z príznakov pri zápale konečníka dominuje časté nutkanie na stolicu s odchodom malého množstva stolice s krvou či hlienom. Pri postihnutí hrubého čreva býva hnačkovitá stolica s prímesou krvi a hlienu a kŕčovité bolesti brucha, niekedy zvýšená teplota, bledosť kože následkom chudokrvnosti a dehydratácia.

Diagnóza je založená na kolonoskopii hrubého čreva.

Liečba zahŕňa najmä zásadnú zmenu stravovania – znížiť príjem vlákniny, vylúčiť výrobky z kravského mlieka, údeniny, smažené a ťažké jedlá, redukovať červené mäso, bielu múku a biely cukor. Crohnova choroba je nešpecifický zápal steny žalúdka, tenkého a/alebo hrubého čreva. Najčastejšie postihuje poslednú časť tenkého čreva pred prechodom do hrubého. Príčiny sú podobné ako pri ulceróznej kolitíde. Významne sa narúša črevná mikroflóra, poškodzuje sa imunita čreva a vzniká chronický zápal. Choroba môže postihovať tráviaci systém od žalúdka až po análny kanál. Ústredné postavenie v diagnostike majú endoskopické vyšetrenia. Aj tu je dôležitá zmena životného štýlu, redukcia stresu, diéta, probiotiká a lieky.

Prečo sa oplatí starať sa o črevá?

Čo sú probiotiká?

Mikroorganizmy žijúce v tráviacom systéme. Zabraňujú osídleniu čreva patogénmi, ktoré spôsobujú oslabenie imunitného systému a produkujú toxické látky. Probiotiká „obsadia“ sliznicu čriev, tak sa patogény nedostanú k dostatočnému množstvu živín a nevedia sa rozmnožovať. Probiotiká produkujú látky, ktoré zhoršujú prežitie škodlivých mikroorganizmov. Na napravenie, prípadne zachovanie rovnováhy črevnej flóry je dobré dodať telu väčšie množstvo probiotických baktérií. Probiotiká obsahujú ich najdôležitejšie kmene, nemajú vedľajšie účinky, nenadúvajú a nemusíme sa ich vzdať ani v prípade intolerancie laktózy.

Užívanie probiotík sa odporúča v týchto prípadoch: Hnačky detí. Hnačka spôsobená užívaním antibiotík. Hnačka spôsobená baktériou Clostridium difficile. Chronické zápalové ochorenia čreva (IBD) – Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Syndróm dráždivého čreva (IBS). Enteritída a kolitída spôsobená ožarovaním. Gynekologické bakteriálne infekcie. Uroinfekty. Stukovatenie pečene a cirhóza pečene. Alergické ochorenia imunitného systému. Atopický ekzém. Metabolický syndróm. Depresia. Reumatoidná artritída. Diabetes mellitus.


Probiotiká musí užívať väčšina pacientov so zápalovými ochoreniami čriev. Aj naši pacienti užívali tieto probiotiká, keďže sú naozaj potrebné pri týchto ochoreniach a videli sme, že ich užívaním sa zlepšil priebeh ich zdravotného stavu. Veľkou výhodou Symprove je tekutá forma, pacientom sa tak tieto probiotiká ľahšie užívajú.


Výhody Symprove

  • tekutý základ, vďaka ktorému sú baktérie živé a aktívne
  • overené nezávislými štúdiami
  • 9 z 10 zákazníkov cíti rozdiel*

*na základe prieskumu z roku 2021 medzi 490 zákazníkmi Symprove

Ďalší článok
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PROBIOTIKÁ POMÁHAJÚ PRI ZÁPALOVÝCH OCHORENIACH ČRIEV
Príprava na zrelý vek
doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., FESC.

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“


Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.


Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT

Ďalší článok