Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PACIENT POTREBUJE POCIT ISTOTY
Príprava na zrelý vek

PACIENT POTREBUJE POCIT ISTOTY

V spojení s:
Foto: Adobe Stock
V spojení s:
Foto: Adobe Stock

MGR. VLADIMÍR NECKÁR

Prezident OZ Nádej pre pľúca

Vladimír Neckár na vlastnej koži pocítil problémy so schvaľo­vaním ino­vatívnej liečby pre pacientov s pľúcnymi fibrózami. Lieky sú drahé a rozhodnutia zdravot­ ných poisťovní o tom, komu liečbu preplatia, sú podľa neho netransparentné. Jeho túžbou je, aby sme u nás pre proces schvaľovania zaviedli presne definovaný štandardizovaný postup.

Ako vnímate dostupnosť modernej liečby pneumologických ochorení v súčasnosti?

Ako pacient s idiopatickou pľúcnou fibrózou (IPF) som zažil aj situáciu, v ktorej po jednoznačnej indikácii liečby zaujala zdravotná poisťovňa váhavé stanovisko. Zarazilo ma, že po zaslaní takej podrobnej zdravotnej dokumentácie do poisťovne tento liečebný postup zamietli. Ak ide o cielenú liečbu tohto vážneho ochorenia, malo by sa s ňou začať čím skôr. Žiaľ, skostnatenosť systému v našej krajine v súvislosti s kategori­záciou a celým schvaľovacím procesom modernej inovatívnej liečby spôsobuje iba frustráciu a beznádej pacientov.

Je inovatívna liečba pre pacientov s pľúcnymi fibrózami dostatočne dostupná?

Ako prezident OZ Nádej pre pľúca, ktoré zastrešuje pa­ cientov s pľúcnymi fibrózami, pravidelne komunikujem so spolupacientmi a s ich rodin­ nými príslušníkmi. Často sa pri diskusiách stretávam s ne­ dostatočnou informovanosťou ohľadom možnosti inovatívnej liečby. Práve v tom vidím ob­rovský priestor na vytváranie dialógu medzi laickou a odbor­nou verejnosťou. Dostupnosť liečby na Slovensku by mala byť prioritnou témou pre kompe­ tentné úrady a farmaceutické firmy. Nová liečba, samozrejme, aj niečo stojí. No nenechajme ľudí, ktorí odvádzajú, respektí­ve odvádzali dane štátu, platiť najvyššiu cenu, ktorou je vlast­ný život.

Nenechajme ľudí platiť životom.

Aká je dostupnosť týchto liekov pre bežného slovenského pacienta v porovnaní s inými krajinami Európskej únie?

Cena kvalitných liekov na lieč­ bu pľúcnych fibróz je vysoká a pre mnohých pacientov fi­nančne nedostupná. Pri liečbe hepatitídy, reumy alebo pri onkologických ochoreniach je cena liekov často ešte vyššia. V okolitých krajinách sú tieto lieky pre pacientov dostupnej­šie a je pritom jasne určené, ktorý pacient má byť týmito liekmi liečený, bez ohľadu na rozhodnutia poisťovní, ktoré si netransparentne určujú, komu liek uhradia, keďže nie je hradený v procese štandardnej úhrady. O liečbe tak rozhoduje lekár.

Do akej miery ovplyvňuje život pacienta (ne)dostupnosť liekov na Slovensku?

Ak ochoriete na chrípku alebo iné bežné ochorenie, idete k le­ károvi. Ten vám podľa presne definovaných liečebných po­ stupov predpíše liečbu, ktorá je niekedy individuálne prispôso­ bovaná, napríklad podľa poten­ciálnych pacientových alergií. Po vybratí predpísaných liekov z lekárne sa začnete liečiť a do 2­3 týždňov to v štandardnom prípade zvládnete a znovu na­ behnete do pracovného tempa. V prípadoch ochorení, ktoré už nie sú také bežné a vyžadujú dlhšie diagnostické obdobie aj omnoho špeciálnejšiu lieč­bu, si úprimne prajem, aby aj v takýchto prípadoch existoval presne definovaný štandardizo­vaný postup, ktorý by pacientovi dal pocit istoty. Žiaľ, realita je iná a obštrukcie zo strany poisťov­ní – či vám liek preplatia, alebo nie – pôsobia na zdravotný stav pacienta negatívne.

O liečbe by mal rozhodovať lekár bez toho, aby mu poisťovňa hádzala polená pod nohy.

Vidíte nejaké riešenia tejto situácie?

Na to, aby vôbec prišli nejaké riešenia, je nutná multiodbo­rová kooperácia so všetkými zdravotnými poisťovňami, s Ministerstvom zdravotníctva SR a farmaceutickými firmami. Cena kvalitných liekov je vysoká a preplácanie poisťovňami podľa mňa funguje na pravidlách, ktoré nie sú inovované s ohľadom na súčasnú dobu. V liekovej politike je veľa premenných, ktoré treba prehodnotiť tak, aby lekár mohol liečiť svojho pacienta cielenou inovatívnou liečbou, spĺňajúcou európske štandardy. Zlepšenie preplácania drahej liečby je pod­mienené prijatím reformných mechanizmov, ktoré by mali byť implementované do zákona. Už diskusia v tejto oblasti by bola úspechom. O liečbe by mal roz­ hodovať lekár bez toho, aby mu poisťovňa „hádzala polená pod nohy“.

Ďalší článok
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PACIENT POTREBUJE POCIT ISTOTY
Príprava na zrelý vek

KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA V DOBE PANDÉMIE

doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., FESC.

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“


Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.


Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT

Ďalší článok