Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » ČO JE HĹBKOVÁ ŽILOVÁ TROMBÓZA?
Príprava na zrelý vek

ČO JE HĹBKOVÁ ŽILOVÁ TROMBÓZA?

MUDR. TOMÁŠ PETROVIČ, PH.D.

V. interná klinika LFUK a UNB

Čo je hĺbková žilová trombóza (HŽT)?

Hĺbková žilová trombóza je závažné, potenciálne život ohrozujúce ochorenie, ktoré je spôsobené vznikom krvných zrazenín – trombov v hĺbkových žilách, najčastejšie v dolných končatinách. Tie potom čiastočne, alebo úplne vyplňujú lumen žily v rozličnej dĺžke. Nebezpečenstvo je len zriedka dané samotným mechanickým upchatím žily, pretože v dolných končatinách ostáva spravidla dostatok nepoškodených žíl (kolaterál), ktoré dokážu odvádzať žilovú krv z postihnutej končatiny späť k srdcu.

Jej akútne nebezpečenstvo je dané rizikom „odtrhnutia“ takejto krvnej zrazeniny, ktorá potom krvným tokom putuje smerom do pravostranných srdcových oddielov a ďalej do pľúc, kde následne upcháva pľúcne riečisko, čo voláme pľúcna embólia. Ak je takáto „odtrhnutá“ zrazenia dosť veľká, dochádza k redukcii prietoku krvi pľúcami, a to môže znamenať ohrozenie života či smrť.

Aký je výskyt a aké sú príčiny?

Presné epidemiologické údaje nemáme k dispozícii, no podľa niektorých prác sa výskyt odhaduje na približne 160 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Aj dnešné chápanie mechanizmu vzniku krvných zrazenín vychádza zo známej Virchowovej hypotézy z roku 1856, a síce, že sa jedná o poruchu cievnej steny alebo krvnej zrážanlivosti alebo prietoku krvi, resp., že sa jedná o ich interakciu.

V súčasnosti sa k uvedeným trom faktorom zaraďuje aj porucha fibrinolýzy, čiže porucha rozpúšťania krvných zrazenín. K rizikovým faktorom hĺbkovej žilovej trombózy sa radia niektoré špecifické faktory, ako sú imobilita, gravidita a šestonedelie, vyšší vek, obezita, žilové varixy, predchádzajúca epizóda žilovej trombózy, hormonálna liečba (napr. antikoncepcia), hormonálna substitučná liečba či cestovanie na dlhé vzdialenosti, najmä lietadlom.

Ďaleko závažnejšie riziko trombózy predstavujú niektoré ochorenia (predovšetkým sa jedná o veľké úrazy a veľké operácie), ďalej najmä mozgové porážky (mŕtvice spojené s ochrnutím) a zhubné nádory. Takíto pacienti sú naozaj reálne ohrození žilovou trombózou či embóliou (v nemocnici by potom mali dostávať preventívne lieky, aby sa tomu predišlo). Samostatnou príčinou bývajú rôzne poruchy zrážania krvi, vrodené či získané, ktoré voláme trombofílie, a bývajú príčinou asi 10 % žilových trombóz.

Aký je klinický obraz hĺbkovej žilovej trombózy?

Medzi základné klinické príznaky patrí predovšetkým bolesť a opuch, ďalej citlivosť, farebné a/alebo teplotné zmeny kože, prípadne často majú pacienti súčasne aj príznaky pľúcnej embólie. Ich výskyt je veľmi nekonštantný a nespoľahlivý, napríklad bolesti má sotva polovica pacientov a tie môžu mať navyše množstvo iných príčin.

Rovnako je známe, že približne polovici pacientov, ktorí príznaky majú, žilovú trombózu vyšetreniami nepotvrdíme, či naopak, až polovica pacientov s dokázanou trombózou nemusí mať žiadne klinické príznaky. Vzhľadom na uvedené fakty je základom diagnostiky ultrazvukové vyšetrenie, ktoré spravidla s veľkou presnosťou dokáže odhaliť či vylúčiť trombózu a určiť jej rozsah.

Takmer všetci pacienti sa liečia tzv. antikoagulanciami. Sú to látky ktoré znižujú krvnú zrážanlivosť, a tak napomáhajú rozpúšťaniu krvnej zrazeniny.

Ako sa lieči hĺbková žilové trombóza?

Takmer všetci pacienti sa liečia tzv. antikoagulanciami. Sú to látky ktoré znižujú krvnú
zrážanlivosť, a tak napomáhajú rozpúšťaniu krvnej zrazeniny. V zásade poznáme lieky, ktoré sa podávajú parenterálne (nie cez ústa), kam zaraďujeme klasický nefrakcionovaný heparín (ten sa dáva už len zriedka a iba v nemocnici), potom nízkomolekulárne heparíny (podkožne, pacientom prezentované ako tzv. včeličky). Tieto sa spravidla podávajú len niekoľko dní (len vo veľmi odôvodnených prípadoch dlhodobejšie). Poznáme aj tabletkové antikoagulanciá, ktoré sú pokračovaním liečby heparínmi, alebo sa nimi liečba rovno zahajuje.


Medzi staršie preparáty patrí warfarín, ktorý je spojený s niekoľkými úskaliami, napr. má veľmi dlhý nástup účinku, dlhý biologický polčas, je ľahké ovplyvniť jeho efekt či už inými (aj bežnými) liekmi, alebo aj potravou. Dnes sa do popredia dostáva liečba novými perorálnymi antikoagulanciami, kde je ich efekt stabilný, dobre predvídateľný a nebýva ovplyvniteľný potravou či inými liekmi. Vo veľmi odôvodnených prípadoch sa pacientom dávajú fibrinolytiká, lieky, ktoré zrazeninu priamo rozpúšťajú. Ich podanie je však spojené s pomerne vysokým rizikom krvácania, preto sa podávajú len zriedka.

Rovnako zriedkavo pristupujeme k invazívnym spôsobom liečby (mechanické odstránenie trombov zo žily operačne alebo intervenčne cez žilu, prípadne zavedenie rôznych filtrov do dolnej dutej žily). Súčasťou liečby býva odporúčaná aj kompresná liečba (elastická kompresívna bandáž alebo pančuchy), hoci v ostatnom čase sa diskutuje o jej význame. Súčasťou liečby je aj pohybová aktivita, ktorá by mala začať hneď po odoznení akútnej fázy.

Aká je dĺžka liečby?

Liečba trvá minimálne 3 mesiace – u pacientov s prvou epizódou trombózy a ktorá mala jasnú príčinu, ktorá však pominula, najlepšie chirurgického pôvodu, napr. pacient po operácii stehennej kosti. U ostatných trvá spravidla dlhšie, a to pol roka či rok. V každom prípade by mal lekár pri predlžovaní liečby stále posudzovať pomer riziko vs. benefit liečby.

Prečítajte si tiež: CHRAŇME SI NAŠE SRDCIA V BOJI PROTI HYPERTENZII

Ďalší článok
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » ČO JE HĹBKOVÁ ŽILOVÁ TROMBÓZA?
Príprava na zrelý vek

KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA V DOBE PANDÉMIE

doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., FESC.

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“


Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.


Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT

Ďalší článok