ADHERENCIA V ONKOLÓGII

Adherencia, teda súlad pacientovho správania s liečebnými postupmi odporučenými lekárom, má významný vplyv na efekt liečby. V onkológii ide o obzvlášť problematickú záležitosť.

Onkologické ochorenie sa spája s liečbou sprevádzanou vážnymi nežiaducimi účinkami, ako aj s prežívaním intenzívnych bolestí spojených s ochorením. To sú dôvody, prečo niektorí pacienti odporúčanú liečbu odmietnu, alebo sa uchýlia k alternatívnym formám, a to často bez vedomia lekára. Vo väčšine prípadov má takéto konanie vážne negatívne dôsledky.

Mnohí pacienti neunesú ťarchu negatívnych životných zmien a ich nevedomie vytvorí obranný mechanizmus popierania.

Budovanie dôvery

Ako je možné dosiahnuť efektívnu spoluprácu zdravotníckeho pracovníka a pacienta v onkológii? Základom je vybudovanie dôvery. To vytvára požiadavky na komunikačné schopnosti zo strany zdravotníka. V prvom rade je dobré mať na zreteli prežívanie pacienta. Diagnóza rakoviny je spojená so silným emočným prežívaním: môže to byť šok, hnev, depresia, stres, niekedy až trauma. Niektorí sa správajú rezignovane a odovzdane, iní sú „bojovo nastavení“. Samotná rakovina sa vždy vedome či podvedome spája s „ortieľom smrti“, hoci zďaleka nie každé takéto ochorenie končí smrťou.

Obranný mechanizmus popierania

Diagnóza rakoviny prináša do života rapídnu zmenu vo všetkých oblastiach. Mnohí pacienti neunesú ťarchu negatívnych životných zmien a ich nevedomie vytvorí obranný mechanizmus popierania. To znamená, že sa správajú, akoby im nič nebolo, „prepočujú“ negatívne informácie, hoci opakovane podané, alebo si vytvárajú falošné nádeje. Nádej je dôležité mať v každej situácii, musí to však byť realistická nádej.

Efektívna komunikácia

Je dobré, aby bral zdravotník ohľad na to, čo môže jeho pacient prežívať a aby sa snažil ho akceptovať, hoci to môže byť v mnohých prípadoch náročné. Lekár by mal vedieť načúvať potrebám a strachom svojho pacienta a usilovať sa brať ho ako partnera v liečbe. Tá by mala byť spoločným úsilím. Pacient by mal dostať priestor na svoje otázky, ktoré by mu mali byť trpezlivo vysvetlené. Hlavnú rolu vo vybudovaní takejto spoločnej participácie teda zohráva zdravá, efektívna komunikácia. Práve tu môžu byť nápomocní onkopsychológovia, ktorí by mali byť súčasťou onkologického, zdravotníckeho tímu. Ostatných 10 rokov poskytuje takúto službu bezplatne Liga proti rakovine.

Zdravá komunikácia však ide ruka v ruke s psychohygienou zdravotného pracovníka, keďže oblasť onkológie predstavuje veľkú záťaž aj pre zdravotníkov.

Liga proti rakovine pomáha aj zdravotníkom

Zdravá komunikácia však ide ruka v ruke s psychohygienou zdravotného pracovníka, keďže oblasť onkológie predstavuje veľkú záťaž aj pre zdravotníkov. Tí sa totiž stretávajú s ľuďmi, ktorí strácajú nádej, sú negatívni a v mnohých prípadoch agresívni. Takisto sa musia naučiť žiť s pocitom bezmocnosti, keď napriek tomu, že svojich pacientov liečia, vidia u nich často namiesto progresu práve regres.

Práve na tieto témy sa zameriavajú vzdelávania Ligy proti rakovine, ktoré sú určené onkologickým zdravotným sestrám a majú za cieľ edukovať ich v účinnej psychohygiene a efektívnej komunikácii. Rešpektujúca komunikácia a zmysluplná psychohygiena zdravotníka sú teda významným predpokladom adherencie, a to nielen v onkológii, ale aj v ostatných medicínskych odboroch.

Mgr. Katarína Klincová
psychologička, programová manažérka
Ligy proti rakovine

Prečítajte si tiež: MÁTE PRI ČÍTANÍ “KRÁTKE RUKY”? PORADÍME VÁM IDEÁLNE RIEŠENIE

MUDR. MÁRIA KRÁLOVÁ, CSC.

Psychiatrická klinika LF UK a UN v Bratislave

Aké sú najčastejšie duševné ochorenia na Slovensku?

Psychické poruchy patria medzi najčastejšie poruchy zdravia. Približne každý siedmy obyvateľ Európskej únie zažije v priebehu života nejakú formu psychickej poruchy. Práve úzkostné poruchy, ktorých celoživotná prevalencia v Európe dosahuje až 30 % populácie, sú pravdepodobne najčastejšími duševnými poruchami aj na Slovensku. Úzkosť alebo úzkostné poruchy by sme mohli nazvať „ochorením 21. storočia“.

Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.

Ako sa prejavuje úzkosť u pacientov, ktorí ňou trpia?

Na rozdiel od strachu, úzkosť sa orientuje na budúcnosť, poukazuje na očakávanú hrozbu, smeruje k príprave na budúce nebezpečenstvo vo forme zvýšenej ostražitosti a vyhýbavého správania. Úzkosť je za normálnych okolností prirodzená a pomáha jedincovi vyvarovať sa ohrozeniam. Patologicky zvýšená úzkosť však organizmu škodí.

Prejavuje sa nielen v psychickej rovine, ale spomedzi všetkých emócií má zrejme najviac telesných prejavov (napr. zrýchlený pulz, búšenie srdca, pocity nedostatku vzduchu, potenie, tras a ďalšie). Človek s úzkostnou poruchou sa len ťažko vie uvoľniť, zle spáva, nevie sa dobre sústrediť, je vyčerpaný, nezvláda záťažové situácie.

Aký je dopad neliečenia týchto príznakov na životy pacientov?

Výskumy potvrdzujú, že napriek vysokej frekvencii úzkostných porúch, na Slovensku väčšina pacientov s úzkosťou nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je najmä obava zo stigmatizácie, ale aj nízke celospoločenské povedomie o duševných poruchách.

Dopad neliečenia úzkostnej poruchy na život pacienta je závažný – chronicky prebiehajúca úzkosť s kolísavou intenzitou postupne vedie k rozvoju komorbidity s inými psychickými poruchami (najmä závislosťami od tlmivých látok, ktoré vyvstanú z úvodnej „samoliečby“ úzkosti, a s depresiou), ale aj s telesnými ochoreniami. Toto všetko vyúsťuje do poruchy každodenného fungovania jedinca v jeho bežnom pracovnom a spoločenskom živote. Pri neliečenej úzkostnej poruche je aj vyššie riziko predčasného úmrtia vrátane samovrážd.

Čo robiť, ak na sebe spozorujem spomenuté príznaky? A ako dokáže pomôcť v tejto situácii odborník?

Na Slovensku je prístup k psychiatrovi bezbariérový, nie je potrebné odporúčanie od všeobecného lekára. Ak človek na sebe spozoruje prejavy úzkostnej poruchy, môže navštíviť odborníka, ktorý stanoví konkrétnu diagnózu a zaháji – v spolupráci a so súhlasom pacienta – adekvátnu liečbu. Významné miesto v liečbe úzkostných porúch má psychoterapia.

Čo môžu urobiť ľudia pre udržanie psychickej kondície a zdravia, napriek výzvam, ktoré život prináša?

Veľmi dôležité je nastaviť si každodenný režim tak, aby sa v ňom pravidelne striedala práca a povinnosti s aktívnym oddychom a relaxom. Druh činnosti, pri ktorej relaxujeme, je, samozrejme, individuálny, podľa preferencií jedinca. Aj pre udržanie psychickej kondície platia všeobecné pravidlá, ako je zdravý životný štýl v oblasti stravovania, dostatok telesného pohybu, vyhýbanie sa návykovým látkam a ďalšie. Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: STRACH Z LEKÁRA JU DOHNAL K ÚZKOSTIAM

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“

Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra.

„Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr. Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.

Prečítajte si tiež: ADHERENCIA V ONKOLÓGII