BLÍŽITE SA K 35-KE A NEMÁTE DIEŤA? AK HO PLÁNUJETE, MALI BY STE SPOZORNIEŤ

Prvorodičky po tridsiatke sú dnes bežný jav. Príčiny? Kariéra, hľadanie vhodného partnera, chuť spoznávať svet a snaha najskôr vytvoriť materiálne zázemie na výchovu detí. Prírodu však naše dôvody nezaujímajú.

MUDr. MARGITA PROCHÁZKOVÁ

lekár, špecialista na IVF, Klinika ISCARE Martin

Ľudská plodnosť je komplexný systém. Zjednodušene by sme mohli povedať, že ide o hru pravdepodobností.

Aj zdravý pár do 30 rokov má každý mesiac približne iba 25% šancu otehotnieť. Na plodnosť vplýva mnoho faktorov vrátane ochorení, ktoré môžu šancu výrazne znížiť. Oveľa častejší je však vplyv menších rizikových faktorov. Každý z nich znižuje pravdepodobnosť úspechu o malé percento.

Kedy teda začíname hovoriť o neplodnosti?

Za neplodnosť označujeme stav, keď sa páru, kde má žena do 35 rokov, nedarí ani po roku pravidelného nechráneného pohlavného styku dospieť k tehotenstvu. Túto definíciu spĺňa 15 až 20 percent párov, kým 80 percentám sa podarí otehotnieť do jedného roka. Možno sa po prečítaní tejto definície pýtate: Prečo práve 35 rokov a prečo iba vek ženy? Odpoveďou sú práve rizikové faktory.

Vek ako rizikový faktor

Rizikových faktorov vplývajúcich na plodnosť je veľa. Medzi najznámejšie patrí fajčenie, pitie alkoholu, stres a obezita. Jedným z nich je aj vek. A hoci vyšší vek vplýva nepriaznivo aj na plodnosť mužov, u žien ide o faktor zásadný. Na rozdiel od mužov sa ženy rodia s daným množstvom pohlavných buniek, tzv. vaječníkovou rezervou. Po jej vyčerpaní prichádza menopauza. To však neznamená, že žena je schopná otehotnieť až do menopauzy, ako sa mnohé mylne domnievajú.

Vajíčka rastú a dozrievajú v tzv. folikuloch. Napriek tomu, že v každom cykle ich dozrieva niekoľko, zrelé vajíčko sa uvoľní iba z jedného (dominantného) folikulu. Ostatné pred ovuláciou zanikajú. Keďže najkvalitnejšie folikuly dozrievajú prvé, v určitom veku dôjde k ich vyčerpaniu. Vidno to na grafe, kde dochádza k výraznému poklesu medzi 35. až 38. rokom života.

Vajíčka z menej kvalitných folikulov majú vyšší podiel abnormálnej, poškodenej genetickej informácie. Embryo z takéhoto vajíčka sa po oplodnení zväčša prestane vyvíjať hneď v počiatočných štádiách a dochádza k včasnému spontánnemu alebo zamĺknutému potratu. Ak aj dôjde k donoseniu a pôrodu bábätka, bude trpieť niektorou z genetických porúch, ako je Downov alebo Edwardsov syndróm. Ženy nad 43 rokov majú až 90-percentný podiel vajíčok s abnormálnou DNA.

Liečba neplodnosti

Na klinikách ISCARE nasledujeme určitú logickú postupnosť – vždy, keď je to možné, uprednostníme podporu prirodzeného počatia a až keď sú šance nízke, ideme od jednoduchších foriem asistovanej reprodukcie po tie komplexnejšie. Čím je pacientka staršia, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budeme musieť hneď na začiatku siahnuť po komplexnejších metódach, ako je IVF. Liečbou však iba zvyšujeme pravdepodobnosť úspechu, nedokážeme ho zaručiť, preto aj tu s rastúcim vekom úspešnosť klesá. Poslednou šancou a zároveň najkomplexnejšou metódou liečby je darcovský program. Pri ňom prebieha liečba pomocou darovaných vajíčok, prípadne aj spermií alebo rovno embryí.

Objednajte sa TU

Ako zastaviť čas?

Darcovský program nemusí byť jediná možnosť, ako otehotnieť a porodiť zdravé bábätko aj vo veku okolo a nad 40 rokov. Existuje spôsob, ako si žena môže plodnosť poistiť a preniesť do budúcnosti – mrazenie vajíčok, social freezing. Kým muži si dávajú spermie zmraziť bežne, najmä pred vazektómiou alebo liečbou onkologického ochorenia, ženy sa do mrazenia vajíčok nehrnú. S ohľadom na vplyv veku na ich plodnosť by to mnohé mali prehodnotiť, ak chcú mať – aj geneticky – vlastné deti. Pritom to nie je vôbec také drahé, ako si mnohí myslia. U nás na klinike vyjde odber a zmrazenie vajíčok na 1 450 eur a získate aj rok úschovy. Každý ďalší stojí 120 eur, teda 10 eur mesačne. Cena liečebného cyklu s darovanými vajíčkami oproti tomu dosahuje približne trojnásobok tejto sumy.

Chcete sa dozvedieť viac? Kliknite TU

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.

Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT