Domovská stránka » Zriedkavé choroby » AJ VAŠE DIEŤA MALO V POSLEDNOM ČASE ÚRAZ HLAVY? ZBYSTRITE POZORNOSŤ.
Zriedkavé choroby

AJ VAŠE DIEŤA MALO V POSLEDNOM ČASE ÚRAZ HLAVY? ZBYSTRITE POZORNOSŤ.

MUDr. ADRIANA DANKOVČÍKOVÁ

detský endokrinológ
Klinika detí a dorastu, Detská fakultná nemocnica, Trieda SNP 1 Košice

Detský vek a dospievanie sú aktívnym dobrodružným obdobím skúmania a objavovania, aktivít, ktoré žiaľ niekedy prinášajú okrem nových zážitkov a skúseností aj nepríjemné úrazy. Lekári, aj rodičia detí, máme veľký rešpekt pred pomerne častými úrazmi hlavy, ktoré postihujú vyvíjajúci sa mozog dieťaťa.

Najčastejšie sa stretávame so zranením mozgu u detí v období osamostatňovania sa dieťaťa od rodičov – v adolescentnom veku 15-19 rokov a najmladšie deti do 5 rokov. Príčinou úrazov hlavy u menších detí  sú najmä pády a fyzické násilie. Mozgu malého dieťaťa neprospieva ani prudké trasenie kočíkom. Úrazy starších detí sa stávajú najmä počas športových aktivít a pri dopravných nehodách. Riziko prináša aj opakované nenápadné poškodenie mozgu, napríklad pri boxe alebo futbalové „hlavičkovanie“. 

Najvážnejšie prípady končia hospitalizáciou v nemocnici, našťastie sa väčšina detí čoskoro vracia do domáceho prostredia. Žiaľ nie všetky bez následkov. Mnohé musia ostať v sledovaní špecialistov, najmä neurológa, niektoré chodia na rehabilitačné cvičenia. Málo známe je však to, že sa následky vážnejšieho úrazu mozgu môžu prejaviť aj oneskorene, prechodnými alebo trvalými hormonálnymi poruchami, a to po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch.

Najčastejšie sa problém s reguláciou hormonálneho systému  u detí prejaví spomalením rastovej rýchlosti alebo poruchami pubertálneho vývinu, záludnosť však býva v tom, že sa niektoré poruchy vyvíjajú veľmi pomaly a nenápadne, niektoré prejavy sa môžu mylne pripisovať aj iným príčinám, napríklad sa únavnosť, zhoršenie koncentrácie, zhoršenie prospechu v škole, priberanie pripíše posttraumatickej stresovej poruche.

Odporúča sa veľmi dôsledne sledovať rast dieťaťa aj niekoľko rokov po úraze, pretože až 30% detí po vážnych úrazoch mozgu môže mať nedostatočnú tvorbu rastového hormónu, ktorý sa prejaví postupným spomaľovaním rýchlosti rastu, únavnosťou, pomalým priberaním.

Druhou najčastejšou hormonálnou poruchou býva porucha pubertálneho vývinu, u 4 % až 9 % detí po mozgovej traume je prítomné spomalenie alebo neprítomnosť pubertálneho vývinu, u starších dievčat je porucha menštruačného cyklu. Predčasná puberta postihuje u 2 až 5 % detí, s oneskorením 4 až 5 rokov od úrazu. Najmenej časté, ale o to závažnejšie, sú poruchy regulácie nadobličiek, ktoré je potrebné včas odhaliť a liečiť. 

Ministerstvo zdravotníctva už v roku 2011 vydalo pre lekárov odborné usmernenie, ako by mali postupovať. 

Prvé vyšetrenie dieťaťa, u ktorého je v dôsledku úrazu podozrenie na hormonálnu poruchu je často realizované už v nemocnici. Následne o tri mesiace po úraze by mal všeobecný lekár pre deti a dorast odoslať dieťa po traume mozgu na vyšetrenie k detskému endokrinológovi, ktorý vykoná hormonálny skríning. Ak sa nezistí žiadna porucha, dieťa zostáva v ďalšom sledovaní u všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorý sleduje klinické prejavy hormonálnych porúch a to minimálne každé tri mesiace počas 18 mesiacov po TPM, následne v druhom, treťom, štvrtom a piatom roku po traume.

Čo je potrebné sledovať?

–  spomalenie alebo urýchlenie rastu,

–  urýchlenie alebo zastavenie pohlavného vývoja,

–  poruchy menštruačného cyklu,

–  nadmernú únavnosť

Ak sa u dieťaťa zistí endokrinná porucha zostáva v ďalšom sledovaní v detskej endokrinologickej ambulancii. U dieťaťa s podozrením na nedostatok rastového alebo iných hormónov sa realizujú príslušné vyšetrenia a testy, aby sme deti, ktoré to potrebujú, včas odhalili a liečili. Nevyhnutnou súčasťou klinického vyšetrenia dieťaťa s anamnézou úrazu mozgu je pravidelné meranie výšky a rastovej rýchlosti, zhodnotenie štádia pubertálneho vývinu, sledovanie hmotnosti a celkové zhodnotenie: známky predčasnej puberty alebo naopak oneskorovanie puberty, únavnosť, strata svalovej hmoty, nárast podielu tuku, zníženie kostnej denzity, zmeny nálad a správania, zhoršenie školského prospechu. 

Skorá diagnostika a liečba hormonálnych porúch má zásadný vplyv na  priebeh vývoja, rastu, pubertálneho vývinu a kvalitu života dieťaťa, aby nešťastný úraz zanechal čo najmenšie stopy.

Publikácia tohto článku bola podporená spoločnosťou NovoNordisk Slovakia, s. r. o.

Ďalší článok
Domovská stránka » Zriedkavé choroby » AJ VAŠE DIEŤA MALO V POSLEDNOM ČASE ÚRAZ HLAVY? ZBYSTRITE POZORNOSŤ.
Zriedkavé choroby

ČO ROK 2020 DAL A VZAL ZRIEDKAVÝM CHOROBÁM

PharmDr. TATIANA FOLTÁNOVÁ, PhD.

Katedra farmakológie a toxikológie
Farmaceutická fakulta UK
odborný garant Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb

Pandémia COVID-19 postavila pred novú situáciu aj pacientov so zriedkavými chorobami. Dodržiavanie hygienických opatrení pre nich znamená často obmedzenie či prerušenie zdravotnej starostlivosti. Rehabilitácia alebo fyzioterapia, ktoré sú pre väčšinu pacientov so zriedkavými chorobami jedinou možnosťou ako zmierniť dôsledky ochorenia, prinášajú nové riziká. Pacienti so zriedkavými chorobami majú obavy z návštevy nemocníc či cezhraničnej starostlivosti, ich termíny sa presúvajú. Zdravotnícki pracovníci sú ohrození koronavírusom alebo mu priamo čelia. Spomalila sa tiež diagnostika zriedkavých chorôb. Neubúdajú, len sa im nestíhame venovať.

KORONAVÍRUS PRINIESOL AJ ĎALŠIE PREKÁŽKY

A to nielen pre pacientov so zriedkavými chorobami, ale pre všetkých chorých ľudí. Skúsenosti s priebehom a samotnou liečbou COVID-19 sú obmedzené v celej populácii. V skupine pacientov so zriedkavými chorobami však prinášajú ešte viacej neistôt a rizík, ako sa už aj tak závažne chorý organizmus vyrovná s infekciou koronavírusu.

Pacienti so zriedkavou chorobou nie sú štandardne považovaní za vysokorizikovú populáciu. Zamestnávatelia, ale ani zdravotný systém nie je povinný pristupovať k nim ako vysokorizikovej skupine, nemajú prednostne nárok na ochranné pomôcky, testovanie či vakcínu. Príkladom je očkovacia stratégia Slovenska. Napriek opakovaným intervenciám na rôznych úrovniach rodičia, opatrovatelia, či osobní asistenti ťažko zdravotne postihnutých pacientov so zriedkavými chorobami medzi prioritnými skupinami chýbajú.

COVID-19 si vyžiadal svoju daň aj na finančnej záťaži rodín pacientov so zriedkavými chorobami, ktoré sú často odkázané len na jeden príjem, nakoľko druhý z rodičov sa stará o pacienta so zriedkavou chorobou.

Pandémia COVID-19 skomplikovala, spomalila a v niektorých prípadoch až pozastavila klinické štúdie sľubných nových liekov na zriedkavé choroby. Keďže zriedkavé choroby sú závažné a život ohrozujúce, chronické choroby, mnohým pacientom zobrala nádej, že sa dočkajú liečby.

A ČO VIAC

Sociálny dištanc zasiahol klinický výskum ešte hlbšie, mnohé klinické štúdie si vyžadujú rôzne elektronické nástroje monitorovania či aplikácie. Praktické skúsenosti s novou formou klinického výskumu sú však obmed- zené, hoci v budúcnosti z nich však môžu profitovať práve pacienti so zriedkavými chorobami.


Pandémia COVID-19 berie príležitosti, prostriedky a často aj nádej.

Zmenil sa tiež charakter výskumu. Niektoré lieky boli doposiaľ vyvíjané ako lieky na zriedkavé choroby. Aktuálne sa zámer zmenil a cieľom nie je liečba zriedkavej choroby, napr. paroxyzmálnej nočnej hemoglobínúrie, ale COVID-19, resp. jeho komplikácie, zápaly pľúc.

TVRDÝ DOPAD NA MNOHÝCH ÚROVNIACH

Pandémia COVID-19 zasiahla nielen ekonomiku, priemysel či poľnohospodárstvo. Neobchádza nikoho a nič, nediskriminuje. Skúsenosti však ukazujú, že jej dopady môžu byť viac než diskriminujúce. Berie príležitosti, prostriedky a často aj nádej. Príliš malé zmeny, aby sa dostali na titulky. Týchto pár vybraných faktov je však dôkazom, ako zatriasla našimi životmi. Je na nás, aby sme hľadali spôsoby, ako podporiť tých najzraniteľnejších. Už dnes tvoríme budúcnosť a tá nesmie zabúdať na pacientov so zriedkavými chorobami.

Viac informácií nájdete na www.sazch.sk.


Ďalší článok