Pred desiatimi rokmi ju začali trápiť úzkostné stavy. Vtedy ešte netušila, že to je psychická porucha. O tom ako sa vysporiadala so svojimi psychickými problémami a ako sa jej darí dnes si môžete prečítať v tomto rozhovore.
Mgr. LUCIA GACHULINCOVÁ
influencerka; súčasť podcastu o živote, zdraví a tabu témach
Ako ste sa cítili?
Ani po niekoľkých návštevách pohotovosti mi neodporučili psychiatra. Sedem rokov som si myslela, že som blázon a mám nevyliečiteľnú chorobu. Trápenie sa skončilo po rozhovore s priateľkou, speváčkou Ronie. Trpela úzkosťami, symptómy sa zhodovali s mojimi. Ešte rok som si nechcela priznať, že moje problémy sú psychosomatické.
Po ôsmich rokoch nekvalitného života som sa rozhodla liečiť. Bolo mi už jedno, čo so mnou bude, život v strachu, že zomieram, mi bol ukradnutý.
V akých situáciách ste úzkosti mali najčastejšie?
V úplne pokojných. V kine, na káve, vo wellnesse. Všade, kde som bola ticho so svojou mysľou, to bolo horšie. Keď som sa niečím zamestnávala alebo otupovala si zmysly, bolo to lepšie, ticho driemala. Ale aj vtedy som o nej vedela.
Stačilo čakať na autobus a rozbúšilo sa mi srdce, nemohla som dýchať. Aj pár sekúnd po zobudení sa objavoval jeden z príznakov.
Vyliečiť úzkosť znamená úplnú zmenu životného štýlu, koniec alkoholu a cigariet. Pozor aj na stravu, črevá sú „druhý mozog.
Ako zvládate úzkosti dnes? Máte radu pre tých, ktorí nimi trpia?
Úzkosti nemám. Tri roky som sa liečila antidepresívami. Umožnili mi pracovať so sebou bez úzkosti. Vyliečiť úzkosť znamená úplnú zmenu životného štýlu, koniec alkoholu a cigariet. Pozor aj na stravu, črevá sú „druhý mozog“. Treba dopĺňať endorfíny športom a pravidelne chodiť ku psychológovi, naučiť sa regulovať stres a spánok.
To všetko sa však nedá dať do poriadku, ak denne máte ataky, ako je dýchavičnosť, potenie rúk, točenie hlavy, zvonenie v ušiach, nepravidelné búšenie srdca, hrča v krku, problém s prehĺtaním, nemožnosť nadýchnuť sa naplno, čierne myšlienky, ktoré nemožno potlačiť, strach z cestovania, liekov, choroby, smrti…
Najhorší príznak je derealizácia alebo depersonalizácia (pocit, že nie ste vo svojom tele, že svet okolo vás je nereálny).
Každému radím liečiť úzkosti so psychiatrom, ktorý určí, či sú nutné lieky, alebo „stačí“ psychológ. Prosím, liečte úzkosť ako chorobu. Fyzické a psychické ochorenia majú rovnakú váhu. Sú nepríjemné a môžu byť smrteľné.
Vplýval psychický stav na vaše fyzické zdravie?
Takmer všetky symptómy boli fyzické. Na utlmenie mysle som užívala alkohol, aby som mala hladinku, kde mi úzkosť neničí život. Bola som ako vo väzení sama so sebou.
Nemohla som cvičiť ani behať. Keď som začala a začalo mi biť srde, pripomínalo mi to panický atak a bolo mi na odpadnutie, alebo som si myslela, že mi praskne žilka v hlave a zomriem. Ďalšie príznaky boli pískanie v ušiach a vyrážky na prstoch a rukách.
Ako sa staráte o svoje zdravie?
Hoci už nemám úzkosti, viem, že to nemusí byť definitívne. Musím sa o psychické zdravie pravidelne starať. Štyri roky nepijem a nefajčím, cvičím, chodím na turistiku, dávam si pozor na stravu, kofeín, spánok a úroveň stresu.
Upratala som si priateľov a rodinu a nič nie je pre mňa cennejšie ako psychický pokoj, preto nedovolím ľudom, aby mnou manipulovali. V stresovom období chodím ku psychologičke, dvakrát do mesiaca. Čítam motivačné knihy, dávam si meditácie alebo dýchacie cvičenia.
Prekonávam strach, aby som zistila, že sa nie je čoho báť. Bez tejto prevencie by som úzkosti mala znova.
