RAKOVINA HLAVY A KRKU: DIAGNOSTIKA MUSÍ BYŤ ČO NAJRÝCHLEJŠIA A NAJPRESNEJŠIA

Pojem karcinómy hlavy a krku predstavuje predovšetkým zhubné (malígne) nádory vychádzajúce zo sliznice horných dýchacích ciest a zo sliznice častí tráviaceho traktu zúčastňujúcich sa na prehĺtaní. O diagnostike, symptómoch a možnostiach liečby sme sa rozprávali s prof. MUDr. Stanislavom Špánikom, CSc.

Prof. MUDr. STANISLAV ŠPÁNIK, CSc.

Prezident Výboru Slovenskej onkologickej spoločnosti, Onkologický ústav sv. Alžbety, Interná onkologická klinika

Čo je to rakovina hlavy a krku?

Nádory hlavy a krku predstavujú veľmi rôznorodú skupinu nádorov. Patria sem nádory ústnej dutiny, jazyka, nádory hornej časti dýchacej a tráviacej trubice, nádory slinných žliaz, nádory nosovej dutiny a prínosových dutín. Niektoré vlastnosti majú spoločné a iné zasa veľmi odlišné.

Spoločné majú to, že môžu byť benígne alebo malígne, histologicky sú to najčastejšie (viac ako v 90 %) skvamocelulárne (dlaždicovo bunkové) nádory, v časti prípadov môžu dosiahnuť pomerne veľký rozsah a pacient nemusí mať žiadne klinické ťažkosti. Rovnako aj rizikové faktory pre vznik nádoru sú rovnaké, pre „klasické“ nádory sú to alkohol a fajčenie, v rozvinutých krajinách čoraz častejšie je to HPV (humánny papilom vírus) infekcia. Ďalšími rizikovými faktormi sú stravovacie návyky (nízky príjem vlákniny a vitamínov vo forme čerstvého ovocia a zeleniny), orálna hygiena a stav dentície, profesionálne faktory (drevený, kožený a textilný prach, formaldehyd).

Spoločné majú aj rozhodovanie o liečbe, často je technicky možná radikálna chirurgická liečba, ktorá však môže viesť k mutilácii (znetvoreniu) a strate funkcie (reč, prehĺtanie). Na druhej strane ich klinické prejavy, diagnostika a čiastočne aj liečba sa líšia od anatomickej lokalizácie nádoru.

Ako prebieha diagnostika tejto choroby?

Diagnostika musí byť čo najrýchlejšia a najpresnejšia. Základnou podmienkou pre liečbu musí byť diagnóza potvrdená histologickým (z nádorového tkaniva) alebo aspoň cytologickým (zo steru sliznice) vyšetrením. Podľa anatomickej lokalizácie nádoru ide o doménu stomatológa (jazyk, ústna dutina, slinné žľazy) alebo špecialistu ORL (horná časť dýchacích a tráviacich ciest, dutiny).

Mnohé nádory nie sú prístupné priamemu pohľadu, preto sa na vyhľadávanie lokality nádoru a odber tkaniva požívajú endoskopické metódy. Štádium (rozsah) sa stanovuje podľa nálezu pri zobrazovacích vyšetreniach (CT, MRI, PET-CT). Čoraz väčší význam majú genetické vyšetrenia a molekulová biológia. Práve potvrdenie rôznych špecifických mutácií je nevyhnutné pre výber cielenej liečby, personalizovanej medicíny.

Ako dokáže včasná diagnostika ovplyvniť vyliečenie pacienta?

Nádory oblasti hlavy a krku bývajú diagnostikované ako včasné, lokalizované (33 %), lokálne, miestne pokročilé (44 %), metastatické (17 %) a časť ako neurčené. Viac ako 50 % novodiagnostikovaných prípadov lokálne pokročilého SCCHN v budúcnosti zrelabuje. Pri hodnotení 5-ročného prežívania je to pre lokalizované nádory 89 %, lokálne, miestne pokročilé 59 % a pre metastatické 36 %. Význam včasnej diagnostiky pre lepšie šance na vyliečenie je jednoznačný a nepochybný.

Ktoré symptómy rakoviny hlavy a krku sú najčastejšie?

V časti prípadov môže nádor dosiahnuť pomerne veľký rozsah a pacient nemusí mať žiadne klinické ťažkosti. Klinické príznaky sa líšia podľa lokalizácie primárneho nádoru. Najčastejšie symptómy nádorov z horného dýchacieho a zažívacieho traktu sú porucha prehĺtania, reči, sluchu a dýchania, perzistencia slizničnej ulcerácie (poškodenie sliznice, „vredy“), bolestivosť, biele alebo červené lézie na jazyku, ďasnách alebo podnebí, bolesti zubov, prípadne ich uvoľňovanie, problémy s protézami, dysartria (menej zrozumiteľná reč) pri postihnutí jazyka, pocit cudzieho telesa, bolesti v krku s vyžarovaním do ucha, dysfágia (porucha prehĺtania) a odynofágia (bolesti pri prehĺtaní), bolesti hlavy, obštrukcia nosového priechodu, recidivujúci zápal stredného ucha, strata sluchu, paréza hlavových nervov, hmatateľná rezistencia na krku, zachrípnutie, dýchavičnosť/stridor („pískanie“ pri dýchaní) a hemoptýzy (vykašliavanie krvi), nepriechodnosť nosa, prejavy zápalu dutín so zapáchajúcou sekréciou, protrúzia bulbu („vysunutie“ očnej gule), poruchy zraku, postihnutie hlavových nervov (n.V, VI, VII, IX –XII), zväčšenie slinnej žľazy.

Aké sú možnosti liečby?

Rozhodnutie o liečbe je založené najmä na štádiu ochorenia, výsledkoch molekulového testovania a výkonnostnom stave pacientov. Základnou liečbou je radikálna chirurgická liečba. Vo včasných lokalizovaných štádiách prichádza do úvahy ako rovnako účinná aj možnosť samotného ožarovania. Po chirurgickej liečbe podľa štádia ochorenia a prítomnosti rizikových faktorov nasleduje sledovanie bez liečby, ožarovanie alebo konkomitantná (súčasná) liečba žiarením a systémová liečba. Miestne pokročilé nádory sa liečia konkomitantnou liečbou. Pre metastatické nádory prichádza do úvahy systémová liečba (chemoterapia, cielená (biologická) liečba, imunoterapia)).

Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými, je väčší problém ich roztiahnuť a hrubšia stena spôsobuje aj problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou.

MUDr. Elizabeth Záňová, PhD

reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH

prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie

Príčin, ktoré môžu túto fibrozitáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, môže byť viacero. Známych je približne 200 takýchto príčin. Jedno z najčastejších ochorení, ktoré to spôsobuje, je idiopatická pľúcna fibróza. Idiopatická pritom znamená, že nevieme presne, čo ju spôsobuje.

„Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme, prečo napríklad u 50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo je to niečo v genetickej informácii, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje,“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.
MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Pozor na vdychovanie škodlivín

Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín. Známe sú ochorenia z vdychovania uhlíkového prachu, kremičitého prachu alebo ťažkých kovov, ako sú chróm alebo napríklad azbest. Medzi škodliviny, ktoré vdychujeme a dostávajú sa do pľúc vzdušnou cestou, patria aj plesne, organický prach, prach z vtáčieho trusu a tiež rôzne baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc s následne hojenými jazvami, a často aj vírusy. Keďže cez pľúca preteká veľké množstvo krvi v organizme, niektoré látky sa dostávajú do pľúc krvou. Môžu to byť napríklad niektoré lieky. Alebo aj aktívne látky pri iných ochoreniach, ktoré sa dostávajú do pľúc a môžu tam spôsobiť problémy, poškodenie, zápal a následné hojenie jazvičkami. Medzi najčastejšie takéto ochorenia patria reumatologické a autoimunitné.

Pri akých ochoreniach hrozí vývoj pľúcnej fibrózy?

Čo sa týka samotného vývoja pľúcnej fibrózy v rámci reumatologických zápalových ochorení, tak jedno z nich je reumatoidná artritída, v rámci systémových ochorení spojiva je to najmä systémová skleróza. Ďalšími môžu byť vaskulitídy, dermatomyozitídy, polymyozitídy, Sjögrenov syndróm. Veľmi zriedkavo systémový lupus erythematosus.

„Ak myslíme na možné pľúcne postihnutie, tak sa u každého pacienta pri ambulantnom vyšetrení s reumatoidnou artritídou či systémovými ochorenia spojiva pýtame na možné ťažkosti s dýchaním – ako toleruje námahu, na ktoré poschodie vyjde, či nekašle, či nie je prítomný suchý dráždivý kašeľ, či nemá nejaký tlak na hrudníku, či je tam nejaká zmena … “ hovorí MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Chcete sa dozvedieť viac? Kliknite TU