EXISTUJE MENEJ ŠKODLIVÉ FAJČENIE?

Fajčiarom na ich závislosti najviac vadí to, že nevábne voňajú. Preto sa v ostatných rokoch snažia hľadať alternatívnu náhradu. Zariadenia na zahrievanie tabaku sa stali akýmsi trendom. Sú však naozaj menej škodlivé?

Približne 7 z 10 fajčiarov chce so svojou závislosťou skoncovať. No pre mnohých to nie je jednoduché, pretože telo potrebuje nikotín. Počas ostatných rokov viacerí fajčiari prešli z klasických cigariet na zahrievaný tabak.

Takéto zariadenia tabak nespaľujú, ale ho iba zahrievajú na teplotu asi 320 stupňov Celzia. Dym v nich nevzniká. Vo výparoch sa určité toxické látky síce objavujú, ale v oveľa menšom množstve ako v cigaretovom dyme. Hodnoty sú väčšinou o 90-95 % nižšie. Pre dospelých fajčiarov je to teda spôsob, ako nikotín dostať do tela, no bez škodlivého spaľovania cigariet.

Cesta k nižšiemu riziku

V zariadení sa zahrieva tabak a vzniká aerosól (para), ktorý dospelý fajčiar vdychuje. „Pri zahrievanom tabaku 90 % aerosólu tvorí voda
a glycerín, takže skutočne môžeme hovoriť o 90 % znížení škodlivých chemických látok. Nie sú tam ani žiadne pevné častice založené na uhlíku,“ povedal odborník na liečbu závislostí a zástupca tabakového giganta Philip Morris, lekár Patrick Picavet. Netreba však zabúdať na to, že akýkoľvek výrobok obsahujúci nikotín je návykový a dosiahnuť cieľ prestať fajčiť nemusí byť jednoduchý. „Ak to ľudia nedokážu, musíme im ponúknuť iné alternatívy, a teda vedecky podložený výrobok, ktorý by znižoval riziko poškodenia zdravia. Nikotín je síce hlavnou návykovou látkou v tabaku, ale úlohu hrá aj celý rad ďalších faktorov, ako úplne skoncovať s fajčením,“ vysvetlil Picavet.

Menej škodlivé ako klasická cigareta?

Nedá sa však povedať, že pri takomto fajčení nič jedovaté nevzniká. „Výrobok so zahrievaným tabakom poskytuje porovnateľné množstvo nikotínu ako konvenčná cigareta. V aerosóle sa nachádzajú aj škodlivé zložky, a preto tiež netvrdíme, že sú tieto výrobky bez rizika. Avšak ak 100% emisií škodlivých látok v cigaretovom dyme znížime v priemere o 90 %, musí to mať pozitívny dopad na zdravie,“ uzavrel lekár Patrick Picavet.

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.