Skip to main content
Domovská stránka » Tabu » VERONIKA OSTRIHOŇOVÁ: VECI TABU NIE SÚ PRE MŇA OZAJ TABU
Tabu

VERONIKA OSTRIHOŇOVÁ: VECI TABU NIE SÚ PRE MŇA OZAJ TABU

Čerstvá mamička, moderátorka a redaktorka venujúca sa zdravotníctvu v správach TV Markíza, Veronika Cifrová Ostrihoňová, sa v rozhovore vyjadrila k témam, ktoré pre mnohých ľudí môžu byť TABU.

Čo vás presvedčilo venovať sa profesne práve zdravotníctvu?

Moja mama, ujo, sesternica sú lekári, babička bola zdravotná sestra. Téma zdravotníctva teda bola u nás vždy veľmi prítomná. Dodnes si pamätám rozohnené debaty pri nedeľnom obede ohľadom reforiem Rudolfa Zajaca. Mňa zdravotnícke povolania nikdy nelákali, nemám rada nemocnice, krv a všetko, čo s tým súvisí. Keď som sa však rozhodovala, ktorým témam sa budem v rámci redakcie spravodajstva venovať, úplne prirodzene som si vybrala zdravotnícky sektor. Je tam nesmierne množstvo tém a problémov, o ktorých treba informovať.

Každý z nás zažil aspoň raz v život situáciu, kedy sa cítil trápne. Ako sa staviate vy k TABU záležitostiam?

Ja sa trápne cítim niekoľkokrát do týždňa. (úsmev) Napríklad, keď si neviem spomenúť na meno osoby, s ktorou sa rozprávam, respektíve sa aj niekoľkokrát predstaviť tomu istému človeku. Ten ma vždy následne taktne upozorní, že už sme sa trikrát zoznamovali. Nemám akosi pamäť na tváre. Staviam sa k tabu záležitostiam úplne normálne, keďže sú súčasťou života. Usmejem sa, ospravedlním, ak je to na mieste, snažím sa situáciu zľahčiť.

A najmä sa snažím, aby som nerozdeľovala veci na tabu a nie tabu. Pretože silu, príjemnosť či nepríjemnosť situácie určuje to, ako sa k nej postavíme my sami. Ak si okamžite zadefi nujem, že toto je nepríjemné, tabu, toto bude ťažký rozhovor, tak taký aj bude. Tomu sa snažím vyhýbať a pristupovať k životu a svetu s ľahkosťou a otvorenou mysľou.


Zdravotníctvo je jedno z najslabších miest našej krajiny. Je možné, že nás ozaj časom nebude mať kto ošetrovať.

Ako vnímate – ako čerstvá mamička – skúsenosť s asistenciou partnera pri pôrode?

Bolo pre mňa nesmierne dôležité, že pri všetkom bol môj partner. Nehanbila som sa, je to krásny, ťažký, no najmä prirodzený proces, na ktorého počiatku boli dvaja. Preto je pod4ľa mňa, ak sa na to partneri cítia, úplne prirodzené, aby boli aj na jeho konci, teda pri narodení dieťaťa. Determinantom bol aj môj muž, ktorý od začiatku chcel byť pôrodu účastný, nie je to žiadny stresujúci sa typ, ktorý by odpadával, keď uvidí krv.

Bol pre mňa zdrojom energie, občas pobavenia, keď driemal v každej miestnosti, do ktorej nás presunuli, a bol to zážitok, ktorý, verím, nás oboch stmelil. Držal ma za ruku, kým naša dcéra prišla na svet a držal ju na rukách okamžite, ako zavítala medzi nás. Bolo to veľmi krásne a silné, doteraz mám slzy v očiach, keď na to spomínam. Nemenila by som a verím, že ani on nie.

Čo sa týka očkovania, máte v tom jasno?

Máme v tom jasno, očkujeme zatiaľ podľa klasického očkovacieho kalendára, po porade s pediatričkou a mojou mamou, ktorá je detská neurologička.


Silu, príjemnosť či nepríjemnosť situácie určuje to, ako sa k nej postavíme my sami

Ako vnímate súčasnú situáciu zdravotníctva na Slovensku?

Ako veľmi komplexnú. Zdravotníctvo je jedno z najslabších miest našej krajiny. Máme veľké množstvo skvelých odborníkov, no veľakrát dojem kazí zlá komunikácia, otrasné priestory, nedostatok personálu. Myslím, že sa zatiaľ nenašla jasná vízia toho, kam naše zdravotníctvo má ísť, kam smerujeme. Aj keď sú dobré riešenia, vždy sú len čiastkové a s príchodom novej vlády sa aj tak polovica z nich zmení či zruší.

Nemáme predstavu, nemáme plán a čo je najhoršie, veľakrát ani vôľu politických elít, aby sa veci menili. Debata o stratifi kácii, teda reforme nemocníc, a jej následné neprijatie je toho jasným príkladom. Zároveň si myslím, že ak sa veci nezmenia, a to relatívne rýchlo, o pár rokov nás čaká veľký problém. Je možné, že nás ozaj nebude mať kto ošetrovať. Zastaviť exodus kvalitných zdravotníckych pracovníkov považujem za jednu z najhorúcejších otázok, ktorá bude čakať novú vládu.


Next article
Domovská stránka » Tabu » VERONIKA OSTRIHOŇOVÁ: VECI TABU NIE SÚ PRE MŇA OZAJ TABU
Tabu

NOČNÉ POMOČOVANIE U DETÍ: ZMENA REŽIMU A NÁVŠTEVA LEKÁRA

MUDr. EVA SÁDOVÁ

Nefrologická ambulancia, Košice

Čo je to enuréza a kto ňou trpí?

Pod pojmom enuréza rozumieme nočné pomočovanie detí, ktoré sú staršie ako 5 rokov. Podľa literatúry by mali mať deti práve okolo tohto veku už správne vyvinutý močový mechúr ako aj centrálnu nervovú sústavu. a teda mali by byť schopné udržať moč aj v noci. Ak sa detičky aj náhodou zobudia na to, že potrebujú cikať a odídu na toaletu, stále je to v poriadku. Bohužiaľ, ak sa na pocit močenia nezobudia, je to problém.

Aké sú príčiny nočného pomočovania?

Enuréza vzniká z dvoch základných príčin. Prvou je primárna, ktorá súvisí s vývojom dieťatka. Za normálnych okolností sa nám v jadrách medzimozgu (hypotalamu) vytvára hormón, ktorý zjednodušene povedané zabraňuje močeniu. Jeho vylučovanie je najvyššie v noci práve preto, aby si naše telo mohlo oddýchnuť a nemuseli sme sa budiť na močenie. Ak je ale rytmus vylučovania tohto hormónu narušený, dochádza k problému a dieťatko sa v noci pociká.

Sekundárnou príčinou sú psychologické problémy, ako napríklad stres, či už v rodinnom alebo školskom prostredí. Bohužiaľ, aj toto stresujúce „kovidové” obdobie spôsobilo, že naše ambulancie sa plnia deťmi s enurézou.

Kedy by sa malo začať pomočovanie dieťatka riešiť?

Pred spomínaným 5. rokom je dieťa stále ešte v období, kedy je z lekárskeho hľadiska občasné pomočovanie prijateľné. Keď však pocikávanie pretrváva aj po tomto veku, ešte stále to neznamená, že sa rodič musí okamžite hnať k lekárovi. Existuje niekoľko spôsobov, ako nočnému pomočovaniu zabrániť bez toho, aby bolo dieťa vystavené stresu z návštevy lekára.

Ako teda môžu rodičia pomôcť deťom zvládnuť nočné pomočovanie?

Rodičia môžu v prvom kroku dieťaťu pomôcť zmenou režimu. Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním. Obličky sú z toho pravdaže zmätené a okamžite začnú prijaté tekutiny spracovávať. Ideálne je, aby dieťa pilo priebežne počas celého dňa. Buď čistú vodičku alebo čajíky.

Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním.

Taktiež je dôležité, aby bolo dieťa naučené na „kľudový režim” pred spaním. Žiadne hádky, žiadne stresy a najmä žiadne mliečko alebo čajík do postieľky. Neznamená to však, že nemá večer piť vôbec. Posledný pohár vody by si malo dať maximálne 1 hodinu pred spaním.

Čo robiť, keď sa dieťa pomočuje aj v prípade správne nastaveného režimu?

Vtedy by si mal rodič s dieťaťom pripraviť takzvanú pitnú a mikčnu kartu, ktorej vzor si môže stiahnuť z internetu. Zaznačí do nej príjem a výdaj tekutín dieťatka a s týmito poznámkami navštívi pediatra, ktorý ho po prehliadke pravdepodobne pošle k nefrológovi. Lekár dieťatku v rámci medikamentóznej liečby doporučí desmopresín, nakoľko je to jediná možná liečba, ako liečiť farmakologicky.

Niekedy je potrebná aj spolupráca so psychológom, aby sa vylúčili spomínané sekundárne príčiny pomočovania. Dôležité však je, aby s dieťaťom o tomto probléme komunikoval najmä rodič, a to pokojným a neodsudzujúcim tónom. To posledné, čo takéto dieťa potrebuje sú výčitky a pocit, že rodičov sklamal.

Next article