TABU PODĽA KUBA LUŽINU

Jakub Lužina – Kubo Lužina, je jeden z najúspešnejších slovenských stand-up komikov. Účinkuje v šou Silné reči a spolupodieľa sa na projektoch ako Bratislavský kaviár či Turban Quiz. Niekoľko rokov vyrába so svojím kolegom Gabom Žifčákom aj najpopulárnejší zábavný podcast Lužifčák.

Na Slovensku je téma CBD stále TABU. Ako to vnímate vy? (Rozdiel THC a CBD)

Ono tabu ako kde asi. Keď sa rozprávate s hocikým na ulici alebo vo vašom okolí, nielenže nemá nič proti CBD, ale nemá nič ani proti klasickej marihuane. Veď naši starí rodičia si ešte pamätajú lány konope, ktorá slúžila na všetko, čo vám len napadne.
Od lán a košelí cez čaj až po ,,náhradu” tabaku. A ľud si pamätá. Ja mám preto pocit, že verejná mienka je dlhodobo nastavená na to, že to nikomu vo všeobecnosti neprekáža. Čiže tabu je to skôr zo strany štátu, a to tiež existuje na základe nie vytvorených nových zákonov, ale dlhodobým nezáujmom a neaktualizovaním zákonov z dôb ešte z čias pred dvomi republikami.

Otvorene sa priznám, že to nechápem. Sme posledná krajina v EÚ, ktorá má CBD v zozname drog, a pritom je to vec, ktorá dokáže zachraňovať životy. Doslova.

Existuje veľké množstvo štúdií o tom, aké blahodarné účinky má CBD na zdravie človeka. Na aké účely to bolo vo vašom prípade?

V mojom prípade to bola zvedavosť. Zovšadiaľ som počúval pochvalné ódy ako CBD pomáha na všetky možné aj nemožné zdravotné problémy, tak som si, ako skepticky mysliaci človek, povedal, že zistím, čo je na tom pravdy. A musím povedať, že odkedy si CBD pravidelne dávam večer pred spaním, oveľa lepšie a kvalitnejšie spím, bez častého zobúdzania.

Málokto môže tak verejne balansovať na hrane akceptovateľnosti a ešte za to dostať zaplatené.

Aká je vaša bežná denná rutina?

Pred covidom som vstával ráno, cez deň sa pripravoval na večerné vystúpenie. Odkedy máme pandémiu, vstávam kedy sa zobudím, snažím sa niečím celý deň zabaviť a večer neviem smutný zaspať.

Stretávate sa v živote s tým, že ľudia nepochopia, ako otvorene reagujete na rôzne témy?

Samozrejme. Podľa mňa je to veľká súčasť toho byť komik. Málokto môže tak verejne balansovať na hrane akceptovateľnosti a ešte za to dostať zaplatené.

Neraz ste sa vyjadrili, že žiadna téma pre vás nie je TABU. Boli ste však niekedy v situácii, kedy ste sa cítili nekomfortne?

Stand-up na pohrebe nebol až taká zábava, ako som si myslel.

Čo by ste odkázali Slovákom, ktorí sú v mnohých ohľadoch úzkoprsí?

V dnešnej atmosfére to vyznie úplne šialene, ale moje životné pravidlo vždy bolo CESTUJ! Cestuj, skúšaj cudzie jedlá, stretávaj cudzích ľudí. Cestovanie otvára hranice mysle. Čím viac ľudí stretneš, tým viac chápeš svet.

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.