Skip to main content
Domovská stránka » Tabu » POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA: NEVYHNUTNÝ DÔSLEDOK MODERNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU
Tabu

POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA: NEVYHNUTNÝ DÔSLEDOK MODERNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU

Jedlo je pre nás zdrojom energie, ale spájame si ho často aj s gurmánskym zážitkom. Niektorí sme odvážni a radi skúšame nové chute, iní naopak, konzervatívnejší a verní odskúšaným chuťovým kombináciám.

Zážitok z jedla sa však nie vždy spája len s pozitívnymi skúsenosťami. Nemáme teraz na mysli nevhodnú kombináciu, ktorá „nezachutí“ každému a môže skončiť (v lepšom prípade) krátkou črevnou kolikou. Hovoríme o problémoch, ktoré sa spájajú s potravinovou intoleranciou, v horšom prípade až alergiou.

Rozdiely medzi potravinovou intoleranciou a alergiou, o tom, čo spôsobuje intoleranciu a jej riziká, vysvetlil Dr. Nigel Abraham PhD., FIBMS, riaditeľ pre vedu a laboratórny výskum v CAMBRIDGE NUTRITIONAL SCIENCES (OMEGA DIAGNOSTICS LIMITED), špecialista na funkčnú medicínu, metabolizmus, alergie, hormóny a patológiu tráviaceho traktu.

Čo je to potravinová intolerancia?

Potravinová intolerancia je všeobecný pojem, ktorý sa používa na opis nežiaducich reakcií na potraviny, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi mechanizmami. Niektoré sú sprostredkované imunitným systémom, ako potravinová intolerancia sprostredkovaná IgG, a potom také, ktoré imunitný systém nezahŕňajú – napríklad intolerancia laktózy, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočnej aktivity enzýmu potrebného na štiepenie laktózy. Iné druhy intolerancie môžu byť výsledkom reakcií na chemické zložky v určitých potravinách.

Čo sa pripisuje rastúcemu počtu ľudí trpiacich potravinovou intoleranciou?

Črevný imunitný systém čelí výzve reagovať na patogény, zatiaľ čo zostáva relatívne nereagujúci na potravinové antigény a komenzálnu mikroflóru. V dnešnom rozvinutom svete sa zdá, že sa táto schopnosť odbúrava a chronické zápalové ochorenia čriev sú veľmi bežné. V evolučnom boji proti infekčným chorobám si imunitný systém nemôže dovoliť byť opatrný, pretože patogény využijú každé jeho zlyhanie pri dosahovaní účinných a ráznych imunitných reakcií. V modernom svete sa ale zdá, že táto nevyhnutná reakcia zameraná na ochranu, vedie v súčasnosti aj k reakciám na neškodné látky, ako sú napríklad potraviny, ktoré konzumujeme.

Aký je rozdiel medzi potravinovou intoleranciou a potravinovou alergiou?

Klasická potravinová alergia, ako napríklad alergia na arašidy či morské plody, sa zvyčajne vyznačuje okamžitou a často závažnou reakciou po konzumácii problematickej potraviny. Medzi príznaky patrí kýchanie, vyrážky, podráždenie pokožky, opuchy a únava. Takéto alergické reakcie zvyčajne zahŕňajú IgE protilátky.


Potravinová intolerancia býva charakterizovaná oneskoreným nástupom príznakov a často sprevádzaná IgG protilátkami, čo môže viesť k aktivácii zápalových ciest vedúcich k symptómom. Takéto príznaky sa môžu vyskytnúť aj do niekoľkých dní po konzumácii problematickej potraviny, čo sťažuje identifikáciu príčiny.

Aké sú riziká potravinovej intolerancie pre človeka?

Neidentifikovaná potravinová intolerancia znižuje celkové potešenie človeka zo života. Ak vezmeme ako príklad IBS (syndróm dráždivého čreva) a migrénu, tieto môžu človeka doslova uväzniť vo svojom domove na dlhé obdobie, vďaka čomu sa bude cítiť nielen chorý, ale aj bezmocný. Okrem toho sa ukázalo, že nízky stupeň zápalu, ku ktorému môže potravinová intolerancia prispievať, súvisí s väčšinou chronických chorôb na Západe. Aj keď je potrebný ďalší výskum, je možné, že pomoc pri znižovaní „zaťaženia“ organizmu elimináciou potravín z potravy, ktoré môžu vyvolať zápal nízkeho stupňa, môžeme tiež pomôcť spomaliť progresiu ochorenia.

Ako je to s potravinovou intoleranciou u detí?

Deti môžu tiež trpieť potravinovou intoleranciou sprostredkovanou IgG, ale testovanie na deťoch mladších ako 2 roky zvyčajne neodporúčame. Dôvodom je skutočnosť, že imunitný systém malých detí sa stále vyvíja, a tak meranie protilátok nemusí byť spoľahlivé. Veľmi malé deti majú tiež zvyčajne obmedzený jedálniček, pričom testy sú navrhnuté na širokú škálu potravín, ktoré sa v neskoršom veku bežne konzumujú. Preto odporúčame, aby výsledky testov u detí interpretoval zdravotnícky profesionál.

Čo môže človek urobiť v rámci prevencie? Kedy je potrebné vyhľadať odborníka?

Potravinová intolerancia sprostredkovaná IgG môže postihnúť kohokoľvek kedykoľvek. Na rozdiel od potravinovej alergie, ktorú vo veľkej miere určujú naše gény, tento typ potravinovej intolerancie vzniká v dôsledku faktorov prostredia, ako sú množstvo a typ potravy, ktorú konzumujeme, choroby, stres, funkcia črevnej bariéry, stav nášho črevného mikrobiómu a lieky, ako napríklad antibiotiká. Ak osoba prejaví príznaky, test na prítomnosť IgG v potravinách môže indikovať stratu schopnosti tolerovať niektoré potraviny. Podľa výsledkov testu je možné vykonať určité zmeny v jedálničku, ktoré by mali zmierniť zápal a s tým aj súvisiace príznaky. Zdravé črevo je životne dôležité pre všetky oblasti zdravia. Potravinový test IgG je užitočným spôsobom, ako zistiť, či môžu zmeny v stenách črevnej bariéry viesť k rozvoju potravinovej intolerancie.

Je možné sa potravinovej intolerancie navždy zbaviť?

Je pravdepodobne nereálne odstrániť potravinovú intoleranciu sprostredkovanú IgG navždy. Je to nevyhnutný dôsledok nášho moderného životného štýlu. Je to skôr niečo, čo je cyklické a kedy môže jednotlivec z času na čas neznášať niektoré potraviny. V počiatočných štádiách človek nemusí ani len vedieť, že sa to deje. Potravinový test IgG je najlepší spôsob, ako zistiť, či sa objavuje intolerancia a klinicky sa preukázalo, že strava založená na výsledkoch je účinná pri zlepšovaní symptómov a opätovnom získaní tolerancie. Táto stratégia by mala byť súčasťou zdravého životného štýlu spolu s vyváženou stravou a fyzickou aktivitou, ktorá pomáha udržiavať intolerancie pod kontrolou.

Môže si človek vykonať test potravinovej intolerancie doma?

Test na potravinovú intoleranciu využíva rovnakú technológiu, akú používajú laboratórne testy. Bol však zjednodušený pre všetkých, aby sa dal vykonávať jednoducho a bezpečne aj v domácom prostredí. Vzorku krvi si človek odoberie sám podľa priloženého návodu a následne ju pošle do laboratória, kde ju vyhodnotí profesionálny zdravotný pracovník.

Next article
Domovská stránka » Tabu » POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA: NEVYHNUTNÝ DÔSLEDOK MODERNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU
Tabu

VÍRUSOVÁ HEPATITÍDA C: HROZBA TRANSPLANTÁCIE PEČENE

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.


Next article