Domovská stránka » Tabu » O SEXE SE TREBA ROZPRÁVAŤ
Tabu

O SEXE SE TREBA ROZPRÁVAŤ

Foto: Nicole Lieskovská | Vala (vľavo) a Miška (vpravo)

Sexuálna výchova by nemala byť tabu v škole ani doma, aby nielen mladí ľudia získali relevantné informácie v správnom čase.

Vala a Miška sú autorkami podcastu Sexuálna výchova, v ktorom normalizujú rozhovor o sexe. V epizódach plných humoru a nadsázky prinášajú rôznym vekovým kategóriám spoločne s odborníkmi informácie, ktoré chýbajú na slovenských školách. Za ostatný rok svojej činnosti stihli publikovať viac ako 50 epizód na rôzne témy súvisiace so sexuálnym zdravím, intimitou, vzťahmi či orientáciou.

Freelancerky Michaela Chrkavá a Valéria Frázová sú autorkami podcastu Sexuálna výchova. V rozhovore nám prezradili, ako ich spolupráca vznikla, prečo je dôležité o sexe komunikovať, aj ako sú na tom s otvorenosťou ony samy.

Poďme na to pekne od začiatku. Ako a kde ste sa zoznámili?

V: Poznali sme sa iba z videnia z redakcie, v ktorej sme v nejakom bode obe pracovali, nie však súčasne.
M: Evidovali sme sa, sem-tam sme sa stretli na akcii, ale pred podcastom sme neboli v tak častom kontakte.

Čo vás priviedlo k začatiu projektu Sexuálna výchova? Čakali ste, že budete také populárne?

V: Ja som mala v hlave ideu začať robiť podcast alebo videoobsah, nebola však konkrétna, mala som v hlave iba témy. Pôvodne som sa o tomto nápade bavila s naším kamarátom. Počas prvej vlny som sa pripojila na Miškino živé vysielanie na Instagrame, kde rozoberala rôzne otázky ohľadom sexu. A po jeho skončení som jej napísala, nech ideme spoločne do tohto projektu. Nečakali sme, že sa tak rýchlo stane podcast obľúbeným, ale máme z toho radosť.
M: Ja som vždy bola v týchto otázkach veľmi otvorená, aj na vysokej škole som mala v rádiu reláciu o mužoch a ženách a začala som tieto témy riešiť na svojom Instagrame. Podcast mi pravdupovediac vôbec nenapadol, až kým mi nenapísala Val, a potom to už malo rýchly spád. Prvotným úspechom sme boli nesmierne prekvapené a každý deň sme veľmi vďačné, že sa náš spontánny nápad takto ujal.

Povedali by ste, že je sex stále tabuizovanou témou?

V: Rozhodne áno. Vidíme to aj na tom, ako sa o ňom (ne)rozpráva doma či v škole a vedomosti z tejto oblasti nie sú bežnou súčasťou „výbavy“ mladého človeka, ktorý začína sexuálne žiť.
M: Určite. Vidíme to v reakciách na našich sociálnych sieťach na jednotlivé epizódy a v reakciách a otázkach našich fanúšikov.

Ak to nie je príliš osobné, ako to máte vy? Povedali by ste, že vediete v tejto oblasti s partnerom, s blízkym okolím, otvorenú komunikáciu?

V: Myslím si, že som primerane otvorená, čo sa diskusie o sexe týka. Nepotrebujem s cudzími ľuďmi podrobne preberať úplné detaily svojho sexuálneho života. Takže filtrujem, čo je vhodné a čo už je príliš. S posledným partnerom sme sa o sexe dokázali rozprávať naozaj otvorene, za čo som vďačná.
M: V mojom prípade viac ako otvorenú, ja ani tento filter nemám (úsmev). Respektíve, filtrujem menej. S kamarátkami som vždy sex preberala otvorene a s mojím partnerom je to naozaj o hlbokom porozumení a dôvere a vieme si povedať úplne všetko.

Ideálne by bolo, aby bola sexuálna výchova na školách, ale aby nezahŕňala iba žiakov, ale aj ich rodičov. Často by sa rodičia s deťmi o sexe aj porozprávali, ale nevedia ako.

O čom je dôležité v rámci sexu rozprávať sa najviac?

V: V prvom rade, rozprávať sa o ňom. Toto opakujeme v každej epizóde, že ľudia by mali mať sex len s niekým, s kým sa o ňom vedia porozprávať. Táto téma je taká komplexná, že by nás mala sprevádzať životom od mladšieho veku a učiť nás napríklad aj to, ako si v mladosti nastaviť hranice. Z toho najdôležitejšieho by som však určite vypichla súhlas (alebo tiež consent) a rozhodne bezpečnosť pri sexe. Či už pod ňou rozumieme samotnú ochranu alebo pocit bezpečia.
M: O všetkom. Rovnako o tom, čo sa nám páči, aj o tom, čo sa nám nepá či. O našich túžbach, predstavách, traumách, hraniciach. Čo nám je príjemné, ako vnímame svoje telo, čo pre nás sex znamená. Je toho veľmi veľa. Komunikácia je základ.

Kde vidíte najväčšie medzery v sexuálnej výchove a kde by sa malo o nej hovoriť viac? Na školách alebo doma? Koho povinnosť je vzdelávať deti a dospievajúcu mládež ohľadom sexu?

V: V ideálnom prípade by to mala byť kombinácia oboch. To znamená, že mladý človek by mal mať priestor a cítiť dôveru voči rodičom, aby sa na nich mohol obrátiť. Zároveň by však mali vedomosti nadobúdať v škole. Problémom však je, že ani množstvo dospelých takéto vzdelanie nemá. A školy ho zatiaľ, žiaľ, neposkytujú.
M: Inkluzívna sexuálna výchova by mala byť implementovaná nielen ako súčasť života mladých ľudí, ale sprevádzať nás po celý život. V ranom veku by sme sa mali učiť základnú anatómiu, nastavovať si hranice, neskôr pochopiť vlastnú sexualitu, pripraviť sa na menštruáciu, prvý sex, nasledovať by mala výchova k partnerstvu a rodičovstvu, v dospelosti by sme sa mali naučiť prekonať traumy z minulosti, v každom veku je vhodné niečo iné. Ideálne by bolo, aby bola sexuálna výchova na školách, ale aby nezahŕňala iba žiakov, ale aj ich rodičov. Často by sa rodičia s deťmi o sexe aj porozprávali, ale nevedia ako.

Nedávno ste sa zúčastnili na European Youth Event v Európskom parlamente. S akou agendou ste tam šli? A aký to bol pre vás obe zážitok/skúsenosť?

V: Dostali sme priestor v rámci našej diskusie otvoriť tému dôležitosti sexuálnej výchovy ako takej. Dodnes je pre mňa najväčším prekvapením tohto roka, že sme sa vďaka podcastu mohli prezentovať aj pred zahraničným publikom a nazbierať nové postrehy od mladých ľudí z celej Európy.
M: Bolo to neskutočne inšpiratívne a obohacujúce a dostali sme obrovskú podporu od mladých ľudí z celej Európy. Videli sme, že to, čo robíme, má zmysel.

Ďalší článok