NOČNÉ POMOČOVANIE U DETÍ: ZMENA REŽIMU A NÁVŠTEVA LEKÁRA

MUDr. EVA SÁDOVÁ

Nefrologická ambulancia, Košice

Čo je to enuréza a kto ňou trpí?

Pod pojmom enuréza rozumieme nočné pomočovanie detí, ktoré sú staršie ako 5 rokov. Podľa literatúry by mali mať deti práve okolo tohto veku už správne vyvinutý močový mechúr ako aj centrálnu nervovú sústavu. a teda mali by byť schopné udržať moč aj v noci. Ak sa detičky aj náhodou zobudia na to, že potrebujú cikať a odídu na toaletu, stále je to v poriadku. Bohužiaľ, ak sa na pocit močenia nezobudia, je to problém.

Aké sú príčiny nočného pomočovania?

Enuréza vzniká z dvoch základných príčin. Prvou je primárna, ktorá súvisí s vývojom dieťatka. Za normálnych okolností sa nám v jadrách medzimozgu (hypotalamu) vytvára hormón, ktorý zjednodušene povedané zabraňuje močeniu. Jeho vylučovanie je najvyššie v noci práve preto, aby si naše telo mohlo oddýchnuť a nemuseli sme sa budiť na močenie. Ak je ale rytmus vylučovania tohto hormónu narušený, dochádza k problému a dieťatko sa v noci pociká.

Sekundárnou príčinou sú psychologické problémy, ako napríklad stres, či už v rodinnom alebo školskom prostredí. Bohužiaľ, aj toto stresujúce „kovidové” obdobie spôsobilo, že naše ambulancie sa plnia deťmi s enurézou.

Kedy by sa malo začať pomočovanie dieťatka riešiť?

Pred spomínaným 5. rokom je dieťa stále ešte v období, kedy je z lekárskeho hľadiska občasné pomočovanie prijateľné. Keď však pocikávanie pretrváva aj po tomto veku, ešte stále to neznamená, že sa rodič musí okamžite hnať k lekárovi. Existuje niekoľko spôsobov, ako nočnému pomočovaniu zabrániť bez toho, aby bolo dieťa vystavené stresu z návštevy lekára.

Ako teda môžu rodičia pomôcť deťom zvládnuť nočné pomočovanie?

Rodičia môžu v prvom kroku dieťaťu pomôcť zmenou režimu. Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním. Obličky sú z toho pravdaže zmätené a okamžite začnú prijaté tekutiny spracovávať. Ideálne je, aby dieťa pilo priebežne počas celého dňa. Buď čistú vodičku alebo čajíky.

Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním.

Taktiež je dôležité, aby bolo dieťa naučené na „kľudový režim” pred spaním. Žiadne hádky, žiadne stresy a najmä žiadne mliečko alebo čajík do postieľky. Neznamená to však, že nemá večer piť vôbec. Posledný pohár vody by si malo dať maximálne 1 hodinu pred spaním.

Čo robiť, keď sa dieťa pomočuje aj v prípade správne nastaveného režimu?

Vtedy by si mal rodič s dieťaťom pripraviť takzvanú pitnú a mikčnu kartu, ktorej vzor si môže stiahnuť z internetu. Zaznačí do nej príjem a výdaj tekutín dieťatka a s týmito poznámkami navštívi pediatra, ktorý ho po prehliadke pravdepodobne pošle k nefrológovi. Lekár dieťatku v rámci medikamentóznej liečby doporučí desmopresín, nakoľko je to jediná možná liečba, ako liečiť farmakologicky.

Niekedy je potrebná aj spolupráca so psychológom, aby sa vylúčili spomínané sekundárne príčiny pomočovania. Dôležité však je, aby s dieťaťom o tomto probléme komunikoval najmä rodič, a to pokojným a neodsudzujúcim tónom. To posledné, čo takéto dieťa potrebuje sú výčitky a pocit, že rodičov sklamal.

Čomu sa venujete, čo vás baví?

Venujem sa primárne tvorbe kontentu na sociálnych sieťach, zo začiatku to bola iba zábavka, no neskôr sa z toho stala moja práca, za čo som rada, kedže ma to baví. Pomimo toho pracujem na svojej vlastnej značke oblečenia.

Každý zažil aspoň raz za život situáciu, kedy sa cítil trápne. Ako sa staviate vy k TABU záležitostiam?

Všeobecne, čo sa týka TABU tém, som veľmi otvorená, nemám problém rozprávať o témach, o ktorých sa ľudia boja hovoriť. Či už s blízkym okolím, alebo aj so svojimi sledovateľmi, ale ajvďaka tomu, akospoločnosť nastavila pohľad na tieto témy, napr. psychické choroby/duševné zdravie, ženské ochorenia, menštruácia, pohlavné choroby, ale aj sex či drogy. Osobne si myslím, že o týchto témach by sa malo viac hovoriť, predovšetkým na základných školách, kde sa deti práve začínajú stretávať s týmito témami na vlastnej koži.

Odsudzovanie & diverzita podl’a Emmy

Pravidelne chodíte na Dúhový PRIDE na podporu LGBT komunity. Stretli ste sa už s niekým, kto vás za to odsúdil?

V prvom rade sa obklopujem ľuďmi, ktorí sú chápaví a tolerantní a čo sa týka širokej verejnosti, tam som sa zopárkrát stretla s odsudzovaním, ale pokiaľ to neprejde do fyzického kontaktu, čo sa mi, našťastie, nikdy nestalo, tak sa ma to nedotýka. Na Pride v Prahe som sa však stretla s protestom proti LGBT, držali transparenty, no nijak násilne nezasahovali do pochodu. V každom prípade, celkovo si takéto veci neberiem k srdcu a robím naďaľej to, čo ma baví, nehľadiac na to, čo si ľudia myslia.

Slovensko je v porovnaní s inými krajinami stále pozadu, čo sa týka diverzity populácie. Čo by podľa vás mohlo byť riešením?

Čas, dostatok informácií a edukácia. Čo tým myslím? Treba nechať ľuďom čas, aby si zvykli na to, že sa doba posúva dopredu a je to úplne v poriadku.

Keď načneme tému feminizmu, aký máte vzťah k tomuto hnutiu?

Feminizmus ako taký má dobrú myšlienku, vďaka feminizmu majú ženy práva také, aké majú, môžeme si sadnúť za volant, chodiť do práce, mať volebné právo. No rovnako ako v každom inom smere, aj pri feminizme sa stretávame s extrémizmom, čo už nie je také dobré, pretože pre tento extrémistický prejav mnohí ľudia samotné hnutie odsudzuje. Samotné hnutie bojuje za to, aby muži a ženy mali rovnaké práva.