ČO JE TO DNA?

MUDr. JANKA JANČOVIČOVÁ

reumatológ, Bratislava

Ide o ochorenie spôsobené ukladaním kryštálikov kyseliny močovej do kĺbov, okolokĺbnych štruktúr a priľahlých mäkkých tkanív. Rozvoju DNY predchádza nahromadenie kyseliny močovej v tele. Kyselina močová je konečným produktom metabolizmu purínov, ktoré sú veľmi dôležité pre metabolizmus každej bunky, väčšinu purínov prijímame v strave.

V zdravom organizme sa kyselina močová vylučuje z tela von prevažne obličkami. Problém nastáva, keď sa jej množstvo zvýši v tele natoľko, že ho organizmus nedokáže z tela odstrániť. Vplyvom vonkajších podmienok (napr. chlad) dochádza k vytváraniu urátových kryštálov, ktoré sa ukladajú v kĺboch, v šľachách, ale aj podkožných tkanivách. Takto nahromadené kryštály rozoznáva náš imunitný systém ako cudzorodý materiál. Biele krvinky sa ich snažia pohltiť a aktivujú zápalovú reakciu v tele. Rozvinie sa dnavý záchvat v podobe zápalu kĺbu.

Pri opakovaných dnavých záchvatoch sa objem kryštálov znásobuje a vzniká dnavý tofus. Zhluk urátových kryštálov s odumretými časťami poškodeného tkaniva a zmesou imunitných buniek. Dôsledkom opakovaných a neliečených zápalov pri dnavých záchvatoch býva nenávratné poškodenie kĺbového tkaniva.

Aké sú príznaky DNY?

V jedálničku pacienta s dnavou artritídou dominujú potraviny s vysokým obsahom purínov. Po nejakom čase, niekedy aj niekoľko rokov, sa rozvinie prvý dnavý záchvat so zápalom zväčša jedného kĺbu. Pacient má opuchnutý, červený, veľmi bolestivý kĺb s napnutou a vyhladenou pokožkou na povrchu. Zápal vznikne náhle a väčšinou odznie spontánne do niekoľkých dní. Sprievodným znakom môže byť aj zvýšená teplota a často zvýšené laboratórne parametre zápalu. Pri neliečených opakovaných záchvatoch sa jeho trvanie predlžuje a môže prejsť do pretrvávajúcej artritídy jedného alebo aj viacerých kĺbov naraz. V kĺboch sa vytvárajú tofy, dochádza k poškodeniu až deformácii kĺbu, strate funkcie, urýchli sa rozvoj artrózy, niekedy až s nutnosťou výmeny poškodeného kĺbu. Dnavá artritída najčastejšie postihuje periférne kĺby – palec na nohe, členok, koleno, ale aj kĺby prstov na rukách, lakeť.

Existuje v rámci tohto ochorenia nejaká prevencia?

Približne v 50% prípadov je príčinou ochorenia nesprávna životospráva pacienta, prevenciou je zmena životosprávy. Obmedziť množstvo purínov v strave (napr. tmavé mäso, vnútornosti, strukoviny, morské plody, pivo, červené víno alebo čokoládu), jesť viac čerstvej zeleniny, pravidelne primerane športovať, dopriať si zdravý spánok a obmedziť stres.

Aké sú možnosti liečby?

Základným kameňom liečby je diéta s vylúčením purínov v strave. Ak sa pri diéte nepodarí znížiť hladina kyseliny močovej v krvi, do liečby pridávame lieky na jej zníženie – urikostatiká. Pri akútnom dnavom záchvate je nevyhnutná včasná liečba najlepšie do 12 hodín od rozvoja zápalu kĺbu. V liečbe využívame protizápalové lieky (jednorazovo kolchicin), nesteroidové antireumatiká. V prípade pretrvávania opuchu kĺbu je účinná vnútrokĺbna aplikácia glukokortikosteroidov. Pri pretrvávajúcej dnavej artritíde s postihnutím viacerých kĺbov je na mieste dlhodobá (niekoľkomesačná) liečba kolchicinom, v indikovaných prípadoch biologická liečba interleukín 1 blokátorom.

Zdravý chrup je jedným zo základných predpokladov spokojného života, čo platí u ľudí, ale rovnako tak u psov. Psy majú chrup typický pre mäsožravcov tvorený z rezákov, špičiakov, črenových zubov a stoličiek.

Starostlivosť o chrup psov bola dlhodobo odsúvaná téma. Dnes sa však dostáva do popredia a je vnímaná ako bežný štandard starostlivosti. Napriek tomu sú zdravotné ťažkosti spojené práve s chrupom jedným z najčastejších problémov psov. Samotnými prejavmi sú zápach z papule, krvácanie z ďasien, neochota prijímať potravu, otečené červenkasté ďasná a zubný kameň, príp. pes si často zasahuje do papule labkami.

VÝSKYT ZUBNÉHO KAZU A PROBLÉMY S ĎASNAMI

Všetko začína vznikom zubného povlaku, ktorý je tvorený zvyškami potravy, baktériami a ich metabolitmi. Zubný kameň dráždi ďasná a môže spôsobiť zápal sliznice ústnej dutiny, v dôsledku čoho môže prísť až k postupnej strate chrupu, navyše baktérie spôsobujúce zápaly sa krvným obehom môžu preniesť do iných častí tela a negatívne vplývať napríklad na vnútorné orgány. Zubný kameň je zdravotný problém, ktorý je možné riešiť už len u veterinára.

SPÔSOBY STAROSTLIVOSTI O CHRUP PSA

So starostlivosťou o chrup by sme mali psa zoznamovať už v šteňacom veku, aby to bral ako bežnú vec, čo v dospelosti výrazne uľahčí starostlivosť. Najefektívnejším spôsobom je pravidelné používanie špeciálnej kefky a enzymatickej pasty pre psy, ktorá veľmi šetrne, no zároveň efektívne odstraňuje zubný povlak a čistí chrup. Môžeme tiež použiť zubný gél, ktorý stačí naniesť na zuby a má podobné účinky ako pasta (bez použitia kefky). Ako alternatívu môžeme tiež využiť zubný sprej či ústnu vodu pre psy. Veľkej popularite sa teší aj používanie prášku z morskej riasy kelpa.

Pokiaľ kŕmime psa vlhkým a mäkkým krmivom, ako sú kapsičky či konzervy, je treba klásť väčší dôraz na dentálnu starostlivosť – konzistencia stravy ovplyvňuje tvorbu zubného povlaku. Ak pes dostáva pravidelne granuly, sú jeho zuby obyčajne čistejšie, nakoľko napomáhajú k odstraňovaniu zubného povlaku. K čisteniu chrupu tiež prispieva pravidelné podávanie funkčných odmien s obsahom chlorofylu či propolisu. Rovnako hra so špeciálne prispôsobenými hračkami na čistenie chrupu napomáha k mechanickému odstraňovaniu zubného povlaku. Zvýšiť efektivitu môžeme aj tým, že na hračku aplikujeme zubnú pastu pre psy, ktorá im chutí. Dentálne hračky nielenže odstraňujú zubný povlak, ale zároveň masírujú ďasná, čo napomáha k prekrveniu.

VÝŽIVA A TRÁVENIE PSOV

Kvalitná strava je jeden zo základných pilierov zdravia a dlhého života štvornohého chlpáča. Ohľadom správneho zaradenia psov z hľadiska výživy sa často vedie mnoho polemík. Pes nie je striktný mäsožravec (carnivor). Mäso však zohráva dôležitú úlohu v stravovaní psov. Je to prirodzený zdroj bielkovín vysokej biologickej hodnoty. Pre komplexné pokrytie nutričných nárokov psov je však potrebná aj rastlinná zložka. Nutričné nároky psov sa v priebehu života menia a vyvíjajú. Pri výbere vhodnej stravy pre psa by sme mali zohľadňovať jeho vek, veľkosť, ale dôraz by sme mali klásť aj na prípadné alergie či intolerancie, čo momentálne nie je nič výnimočné. Medzi popredné spôsoby kŕmenia sa zaraďuje tzv. kŕmenie suchou stravou – granulami alebo BARF.

AKO PREBIEHA SAMOTNÉ TRÁVENIE U PSOV

Najskôr sa začnú zbierať sliny, psy veľmi rýchlo reagujú na čuchové aj vizuálne podnety ohľadom stravy. Množstvo slín im napomáha s posúvaní potravy ďalej do žalúdka, kde sa vytvára veľké množstvo tráviacich štiav a hlienu – ten je dôležitý, chráni žalúdok pred natrávením. Žalúdok pomocou vlastného pohybu premiešava stravu s tráviacimi šťavami do kašovitej konzistencie známej ako chýmus, zároveň dochádza k čiastočnému natráveniu bielkovín pomocou enzýmov. Pokiaľ do žalúdka dorazí ťažko stráviteľná látka, môže to vyvolať nutkanie na zvracanie.

Chýmus sa ďalej posúva smerom do tenkého čreva, kde postupne dochádza k enzymatickému tráveniu. Do čreva sa z pankreasu a pečene dostávajú tráviace látky, ktoré napomáhajú k tráveniu prijatej potravy do takej podoby, aby bola využiteľná pre telo psa. Bunky v tenkom čreve absorbujú živiny a prevádzajú ich do krvi, odkiaľ sa dostávajú do celého tela. V procese trávenia vznikajú aj odpadové látky, ktoré sú pomocou obličiek odvádzané von z tela. Tenké črevo nie je statické, vďaka peristaltike posúva chýmus ďalej do hrubého čreva, kde sa na finálnom spracovaní podieľa najmä symbiotická črevná mikroflóra – tá je pre plnohodnotné trávenie veľmi dôležitá a rovnako sa tu vstrebáva voda. Nie práve najvoňavejší výsledok trávenia nám dokáže napovedať, či je trávenie psa v poriadku, exkrementy by mali byť hnedej farby, tuhšej konzistencie.

NA ČO SI DAŤ POZOR

Po tom, čo sa pes nažerie, ho necháme 2 až 3 hodinky v kľude tráviť (psa nevystavujeme žiadnej náročnejšej fyzickej aktivite). V opačnom prípade môže nastať torzia žalúdka („prevrátenie“). Ak nie je riešená, má pre psa smrteľné následky, je preto nutné urýchlene vyhľadať veterinára.

Psom nikdy nedávame ľudskú stravu, aj napriek tomu, že im chutí. Obsahuje soľ, korenia a často aj spôsob prípravy je absolútne nevyhovujúci. Stravu by sme mali podávať v primeranom množstve, obezita predstavuje zvýšenú záťaž na kĺby a srdce.