Domovská stránka » Civilizačné ochorenia » BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ: K SVOJEJ PRÁCI PRISTUPUJEM S OTVORENÝM SRDCOM
Civilizačné ochorenia

BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ: K SVOJEJ PRÁCI PRISTUPUJEM S OTVORENÝM SRDCOM

Foto: Kristína Botlová

Barbora je známa slovenská herečka a speváčka s úžasným hlasom, ktorá jednoznačne patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej umeleckej scény. Je maminou skoro 3-ročného synčeka Gabriela, ktorý jej robí najväčšiu radosť.

Ako matka-samoživiteľka sa musí riadne obracať. V krátkom rozhovore sme hovorili o tom, ako dokáže skĺbiť svoju prácu s rodinou, čomu sa venuje vo svojom voľnom čase, ale aj o tom, ako si sami sebe stresom spôsobujeme rôzne závažné ochorenia.

V celej kampani sa rozprávame o civilizačných ochoreniach, aké vám napadnú ako prvé?

Čo mi napadne ako prvé pri pojme civilizačné choroby, je určite stres. Každodenný stres z nejakého tlaku spoločnosti a vecí, ktoré sa odohrávajú v našom bežnom živote Ide o stres všeobecne, nakoľko si ho istým spôsobom niekedy vytvárame sami, veľakrát ho potláčame, pretože sa snažíme všetko zvládnuť. Verím, že dlhodobý stres spôsobuje rôzne ochorenia, pretože ľudské telo reaguje na nastavenie našej mysle. A práve toto môže častokrát spôsobiť ďalšie, niekedy vážnejšie civilizačné ochorenia, ako je napríklad rakovina. Toto sú pre mňa dve najzávažnejšie veci, ktoré si ako spoločnosť a ľudia sami sebe robíme.

Ako sa vám darí skĺbiť prácu s výchovou syna Gabriela?

Niekedy je to veľmi náročné najmä preto, že som slobodná mamička, samoživiteľka. Nemôžem si dovoliť nepracovať, nemám nikoho, kto by mi v tomto smere pomohol. Mám to šťastie, že ma moja práca veľmi baví a napĺňa, snažím sa zadeliť si ju tak, aby môj syn netrpel po žiadnej stránke, ale hlavne, aby vedel, že má milujúcu mamu, pri ktorej sa môže cítiť bezpečne. Veľmi mi pomáhajú moji rodičia a stará mama. Momentálny pracovný čas je fajn, lebo som viac-menej doma a odchádzam len sporadicky riešiť pracovné záležitosti. Zatiaľ môžem synovi venovať veľa času, uvidím, ako to bude, keď začnem pracovať naplno, pretože pracujem najmä večer – divadelné predstavenia alebo koncerty. Má však vytvorené veľké zázemie u mojich rodičov, takže sa nebojím, že by sme to nezvládli.

Venujete sa vo voľnom čase nejakému športu?

V minulosti som sa hýbala oveľa viac. Odmalička som aktívne tancovala a v tanci som pokračovala aj na vysokej škole, tanec bol pre mňa športom. Pohybovú aktivitu som si dopĺňala korčuľovaním a volejbalom. V súčasnosti, keď sa nedajú navštevovať fitness centrá, a zároveň aj materské povinnosti mi nedovolia venovať sa sebe tak ako predtým, snažím sa cvičiť jogu. Šport a pohyb mám veľmi rada. Obľubujem kreatívny pohyb a bojové umenia, ktoré som tiež kedysi robievala. K bojovým umeniam by som sa rada vrátila, pretože ma to veľmi bavilo.

A čo vaše stravovacie návyky?

V poslednom čase, a teda najmä po pôrode, tým že som naozaj nabrala na váhe a telo dostalo zabrať, dávam si pozor na to, čo jem. V rodine sme sa však vždy snažili stravovať zdravo. Snažím sa teraz dávať si väčší pozor na to, čo zjem aj z dôvodu, aby som vládala behať po javisku a spievať. Na to človek potrebuje mať naozaj dobrú kondíciu, aby nestratil dych a aby hlas bol pevný. Snažím sa jesť oveľa menej sacharidov a nahrádzať si ich zdravšou formou energie, v podobe zdravých tukov a zdravých proteínov nielen v mäse, ale aj v inej zdravej strave.

Mávate pred kamerou ešte niekedy stres?

Priznám sa, že v poslednom čase, ako sme doma, cítim väčšiu zodpovednosť, resp. som si odvykla od verejného vystupovania a nastúpila istá pochybnosť, hlavne keď mám ísť spievať alebo hrať po dlhšom čase. Ten pocit som mala aj po pôrode a v tehotenstve, keď som bola dlho doma a stratila som kontakt s umeleckou branžou a showbiznisom, kde potrebuje človek veľkú asertivitu a zdravé sebavedomie. Trému alebo stres už nemávam, pretože pristupujem k svojej práci s otvoreným srdcom. Teraz je to skôr vzrušenie alebo zdravý pocit zodpovednosti a rešpektu k môjmu výkonu.

Máte nejaký zlozvyk, ktorého by ste sa rada zbavili?

Áno, mám zlozvyk. Som fajčiar, aj keď normálne, klasické cigarety nefajčím už 6 rokov. Pri mojom životnom štýle si stále potrebujem dať nejaký stimulant, okrem kávy a zeleného čaju, aby ma naladil. Samozrejme, pred svojím synom nefajčím, alebo sa snažím, aby to nevnímal.

Ďalší článok