Domovská stránka » Civilizačné ochorenia » BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ: K SVOJEJ PRÁCI PRISTUPUJEM S OTVORENÝM SRDCOM
Civilizačné ochorenia

BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ: K SVOJEJ PRÁCI PRISTUPUJEM S OTVORENÝM SRDCOM

Foto: Kristína Botlová

Barbora je známa slovenská herečka a speváčka s úžasným hlasom, ktorá jednoznačne patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej umeleckej scény. Je maminou skoro 3-ročného synčeka Gabriela, ktorý jej robí najväčšiu radosť.

Ako matka-samoživiteľka sa musí riadne obracať. V krátkom rozhovore sme hovorili o tom, ako dokáže skĺbiť svoju prácu s rodinou, čomu sa venuje vo svojom voľnom čase, ale aj o tom, ako si sami sebe stresom spôsobujeme rôzne závažné ochorenia.

V celej kampani sa rozprávame o civilizačných ochoreniach, aké vám napadnú ako prvé?

Čo mi napadne ako prvé pri pojme civilizačné choroby, je určite stres. Každodenný stres z nejakého tlaku spoločnosti a vecí, ktoré sa odohrávajú v našom bežnom živote Ide o stres všeobecne, nakoľko si ho istým spôsobom niekedy vytvárame sami, veľakrát ho potláčame, pretože sa snažíme všetko zvládnuť. Verím, že dlhodobý stres spôsobuje rôzne ochorenia, pretože ľudské telo reaguje na nastavenie našej mysle. A práve toto môže častokrát spôsobiť ďalšie, niekedy vážnejšie civilizačné ochorenia, ako je napríklad rakovina. Toto sú pre mňa dve najzávažnejšie veci, ktoré si ako spoločnosť a ľudia sami sebe robíme.

Ako sa vám darí skĺbiť prácu s výchovou syna Gabriela?

Niekedy je to veľmi náročné najmä preto, že som slobodná mamička, samoživiteľka. Nemôžem si dovoliť nepracovať, nemám nikoho, kto by mi v tomto smere pomohol. Mám to šťastie, že ma moja práca veľmi baví a napĺňa, snažím sa zadeliť si ju tak, aby môj syn netrpel po žiadnej stránke, ale hlavne, aby vedel, že má milujúcu mamu, pri ktorej sa môže cítiť bezpečne. Veľmi mi pomáhajú moji rodičia a stará mama. Momentálny pracovný čas je fajn, lebo som viac-menej doma a odchádzam len sporadicky riešiť pracovné záležitosti. Zatiaľ môžem synovi venovať veľa času, uvidím, ako to bude, keď začnem pracovať naplno, pretože pracujem najmä večer – divadelné predstavenia alebo koncerty. Má však vytvorené veľké zázemie u mojich rodičov, takže sa nebojím, že by sme to nezvládli.

Venujete sa vo voľnom čase nejakému športu?

V minulosti som sa hýbala oveľa viac. Odmalička som aktívne tancovala a v tanci som pokračovala aj na vysokej škole, tanec bol pre mňa športom. Pohybovú aktivitu som si dopĺňala korčuľovaním a volejbalom. V súčasnosti, keď sa nedajú navštevovať fitness centrá, a zároveň aj materské povinnosti mi nedovolia venovať sa sebe tak ako predtým, snažím sa cvičiť jogu. Šport a pohyb mám veľmi rada. Obľubujem kreatívny pohyb a bojové umenia, ktoré som tiež kedysi robievala. K bojovým umeniam by som sa rada vrátila, pretože ma to veľmi bavilo.

A čo vaše stravovacie návyky?

V poslednom čase, a teda najmä po pôrode, tým že som naozaj nabrala na váhe a telo dostalo zabrať, dávam si pozor na to, čo jem. V rodine sme sa však vždy snažili stravovať zdravo. Snažím sa teraz dávať si väčší pozor na to, čo zjem aj z dôvodu, aby som vládala behať po javisku a spievať. Na to človek potrebuje mať naozaj dobrú kondíciu, aby nestratil dych a aby hlas bol pevný. Snažím sa jesť oveľa menej sacharidov a nahrádzať si ich zdravšou formou energie, v podobe zdravých tukov a zdravých proteínov nielen v mäse, ale aj v inej zdravej strave.

Mávate pred kamerou ešte niekedy stres?

Priznám sa, že v poslednom čase, ako sme doma, cítim väčšiu zodpovednosť, resp. som si odvykla od verejného vystupovania a nastúpila istá pochybnosť, hlavne keď mám ísť spievať alebo hrať po dlhšom čase. Ten pocit som mala aj po pôrode a v tehotenstve, keď som bola dlho doma a stratila som kontakt s umeleckou branžou a showbiznisom, kde potrebuje človek veľkú asertivitu a zdravé sebavedomie. Trému alebo stres už nemávam, pretože pristupujem k svojej práci s otvoreným srdcom. Teraz je to skôr vzrušenie alebo zdravý pocit zodpovednosti a rešpektu k môjmu výkonu.

Máte nejaký zlozvyk, ktorého by ste sa rada zbavili?

Áno, mám zlozvyk. Som fajčiar, aj keď normálne, klasické cigarety nefajčím už 6 rokov. Pri mojom životnom štýle si stále potrebujem dať nejaký stimulant, okrem kávy a zeleného čaju, aby ma naladil. Samozrejme, pred svojím synom nefajčím, alebo sa snažím, aby to nevnímal.

Ďalší článok
Domovská stránka » Civilizačné ochorenia » BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ: K SVOJEJ PRÁCI PRISTUPUJEM S OTVORENÝM SRDCOM
Civilizačné ochorenia

MALÁ SOFIA PREKONALA MOZGOVÚ MŔTVICU

Sofia pochádza z USA, kde sa narodila ako zdravé dieťa. Prvých 6 rokov prežila ako veselé dievčatko, ktoré behalo rýchlejšie ako starší brat, milovala balet a dobrodružstvá. Všetko sa zmenilo, keď sa v jednu noc zobudila so silnými bolesťami hlavy.

Sofia bola aktívne a samostatné dieťa a jej rodičom by ani v najhoršom sne nenapadlo, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Nik netušil, že v jej mozgu „tiká časovaná bomba“. Keď sa však 5. novembra 2017 v noci zobudila s neznesiteľnými bolesťami hlavy, život rodiny sa navždy zmenil. Sofia prekonala mozgovú mŕtvicu (cievnu mozgovú príhodu). V priebehu nasledujúcich piatich mesiacov podstúpila štyri operácie mozgu a takmer mesiac ležala v kóme.

Keď sa dievčatko napokon prebralo, bolo to iné dieťa, ako rodičia poznali. Sofia sa musela naučiť rozprávať, chodiť aj jesť. Pohyblivosť a funkčnosť jej ľavej ruky, členku i chodidla bola veľmi obmedzená a objavili sa tiež poruchy reči, pamäti a učenia. Každý deň bol pre Sofiu výzvou, ktorú musela zvládnuť. Dievčatko sa však nevzdávalo, vytrvalo a odhodlane išlo za svojím cieľom.

Sofiini rodičia našli kliniku v Nemecku, kde sa venujú liečbe následkov mozgovej príhody intravenóznou infúziou pupočníkovej krvi. Približne o 3 mesiace, v januári 2020, sa rodina stretla s lekárom kliniky osobne. Ten si podrobne prešiel Sofiinu anamnézu a rodičom vysvetlil priebeh a význam liečby pupočníkovou krvou u pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu. V priebehu nasledujúcich dvoch dní Sofia dostala infúzie, ktoré znášala veľmi dobre.

PUPOČNÍKOVÁ KRV JEJ POMOHLA VRÁTIŤ SA SPÄŤ DO ŽIVOTA

Keď sa Sofiini rodičia rozhodli jej príbeh zverejniť, dievčatko bolo 11 týždňov po liečbe. Viditeľné fyzické i psychické pokroky po terapii, ktoré u dcérky pozorovali, im dávali silu o tom hovoriť a poskytnúť tak nádej aj iným pacientom, ktorí prekonali toto ochorenie, či už v detstve, alebo aj v dospelosti.

PUPOČNÍKOVÚ KRV JE MOŽNÉ ZÍSKAŤ IBA PRI NARODENÍ DIEŤAŤA

Pupočníková krv sa v súčasnosti využíva pri liečbe niektorých hematologických, onkologických a metabolických ochorení či pri poruchách imunity. Okrem pupočníkovej krvi v ostatných rokoch pribudla aj možnosť odberu a uchovania tkaniva pupočníka a placenty. Spolu predstavujú najperspektívnejšie zdroje buniek, ktoré je možné využiť v bunkovej terapii, tkanivovom inžinierstve alebo v regeneratívnej medicíne. Jedná sa napr. o ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, infarkt myokardu, detská mozgová obrna, autizmus, cievna mozgová príhoda, diabetes, Crohnova choroba a iné.

Na rozdiel od buniek získaných neskôr počas života, bunky týchto tkanív nie sú zaťažené prekonanými ochoreniami, liečbou či procesom starnutia. Odberom a uchovaním pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty zabezpečia rodičia širokú škálu buniek, ktoré môžu byť využité nielen pre dieťa samotné, ale aj pre najbližších členov rodiny. Ich odber je bezpečný a bezbolestný pre dieťa aj matku.

Viac o pupočníkovej krvi, tkanive pupočníka a placenty nájdete na

Ďalší článok