ZMENA ŽIVOTOSPRÁVY JE PRI LIEČBE CHOCHP POTREBNÁ

doc. MUDr. IVAN SOLOVIČ, CSc.

primár Oddelenia pneumológie a ftizeológie 1.
NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) už dávno nie je len ochorením fajčiarov. V rozhovore nám doc. MUDR. Ivan Solovič, CSc., opísal, ako sa CHOCHP prejavuje, koho postihuje a ako vyzerá jej najmodernejšia liečba.

Aké sú rizikové faktory vzniku tohto ochorenia a koho najčastejšie postihuje?

CHOCHP je chronické ochorenie dýchacích ciest. Ľudia si často myslia, že postihuje len fajčiarov a ľudí zo sociálne slabších vrstiev, ktorí si varia alebo vykurujú domovy otvoreným ohňom plným splodín. No v skutočnosti môže postihnúť kohokoľvek, dokonca aj pasívneho fajčiara alebo ľudí s vrodenou predispozíciou. Náchylní sú tiež ľudia, ktorí sa často vyskytujú v príliš prašnom prostredí alebo pracujú s dráždivými chemikáliami.

Čo najviac trápi pacientov s CHOCHP?

Hlavným problémom CHOCHP sú zmeny v prieduškovom strome, ktoré spôsobujú zúženie priedušiek. Človek sa síce môže bez problémov nadýchnuť, no výdych je sprevádzaný zvukom pripomínajúcim pískanie.

Čo ale pacientov obmedzuje najviac, je náhla intolerancia voči záťaži. Nedokážu zrazu bez zadýchania vyjsť ani na prvé poschodie, bolí ich hrudník a trápi ich pravidelný kašeľ. Ak sa ráno človek budí s tým, že musí vykašľať hlien, niečo určite nie je v poriadku, a to najmä v prípade, že má hlien nažltlú alebo zelenkavú farbu.

Medzi ďalšie príznaky CHOCHP patria aj namodralé pery, modré sfarbenie pod nechtami či únava a strata hmotnosti.

Aký význam má adherencia v rámci tohto ochorenia?

Aj keď je CHOCHP nevyliečiteľná, užívaním liekov a zmenou životosprávy môžeme potlačiť niektoré symptómy a zabrániť progresii tohto ochorenia. Prvé príznaky majú ľudia okolo 40. roka života a čím skôr sa im toto ochorenie diagnostikuje, tým lepšie výsledky liečby môžu pacienti očakávať. Na toto ochorenie zomiera ročne viac ako 3 000 000 ľudí, takže ak niekto trpí neutíchajúcim kašľom viac ako 3 týždne, zadýcha sa pri bežných činnostiach alebo pri chôdzi po rovine, tak niečo nie je v poriadku a mal by okamžite navštíviť lekára. Netreba však zabúdať, že ideálna liečba spočíva aj v zlepšení životosprávy. Pacient by mal skončiť s fajčením a venovať sa športu či inej pohybovej aktivite.

Existuje liečba pre pacientov s CHOCHP? Aké formy poznáme?

Dnes už existuje rôzna moderná liečba tohto ochorenia, ktorá dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov. CHOCHP sa síce vyliečiť nedá, no dokážeme ju udržať pod kontrolou, a to rozšírením dýchacích ciest a znížením zápalu. V rámci prevencie sú tiež nápomocné očkovania proti chrípke, tetanu a čiernemu kašľu.

Čo si môžeme predstaviť pod modernou inhalačnou liečbou?

Je to inhalačná liečba, kedy pacient vdychuje liek priamo do priedušiek. Lieky, tzv. bronchodilatanciá, dokážu udržať priedušky rozšírené počas 12 až 24 hodín. Okrem toho je však potrebné liečiť aj samotný zápal za pomoci inhalačných kortikosteroidov. Inovatívne inhalačné lieky už dokonca obsahujú viac liečebných zložiek v jednom inhalátore.

NAJČASTEJŠIE PRÍZNAKY TOHTO OCHORENIA

pískanie pri výdychu

intolerancia záťaže

rýchle zadýchanie

bolesť hrudníka

pravidelný kašeľ, hlieny

namodralé pery

modré sfarbenie pod nechtami

únava a strata hmotnosti

Sofia pochádza z USA, kde sa narodila ako zdravé dieťa. Prvých 6 rokov prežila ako veselé dievčatko, ktoré behalo rýchlejšie ako starší brat, milovala balet a dobrodružstvá. Všetko sa zmenilo, keď sa v jednu noc zobudila so silnými bolesťami hlavy.

Sofia bola aktívne a samostatné dieťa a jej rodičom by ani v najhoršom sne nenapadlo, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Nik netušil, že v jej mozgu „tiká časovaná bomba“. Keď sa však 5. novembra 2017 v noci zobudila s neznesiteľnými bolesťami hlavy, život rodiny sa navždy zmenil. Sofia prekonala mozgovú mŕtvicu (cievnu mozgovú príhodu). V priebehu nasledujúcich piatich mesiacov podstúpila štyri operácie mozgu a takmer mesiac ležala v kóme.

Keď sa dievčatko napokon prebralo, bolo to iné dieťa, ako rodičia poznali. Sofia sa musela naučiť rozprávať, chodiť aj jesť. Pohyblivosť a funkčnosť jej ľavej ruky, členku i chodidla bola veľmi obmedzená a objavili sa tiež poruchy reči, pamäti a učenia. Každý deň bol pre Sofiu výzvou, ktorú musela zvládnuť. Dievčatko sa však nevzdávalo, vytrvalo a odhodlane išlo za svojím cieľom.

Sofiini rodičia našli kliniku v Nemecku, kde sa venujú liečbe následkov mozgovej príhody intravenóznou infúziou pupočníkovej krvi. Približne o 3 mesiace, v januári 2020, sa rodina stretla s lekárom kliniky osobne. Ten si podrobne prešiel Sofiinu anamnézu a rodičom vysvetlil priebeh a význam liečby pupočníkovou krvou u pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu. V priebehu nasledujúcich dvoch dní Sofia dostala infúzie, ktoré znášala veľmi dobre.

PUPOČNÍKOVÁ KRV JEJ POMOHLA VRÁTIŤ SA SPÄŤ DO ŽIVOTA

Keď sa Sofiini rodičia rozhodli jej príbeh zverejniť, dievčatko bolo 11 týždňov po liečbe. Viditeľné fyzické i psychické pokroky po terapii, ktoré u dcérky pozorovali, im dávali silu o tom hovoriť a poskytnúť tak nádej aj iným pacientom, ktorí prekonali toto ochorenie, či už v detstve, alebo aj v dospelosti.

PUPOČNÍKOVÚ KRV JE MOŽNÉ ZÍSKAŤ IBA PRI NARODENÍ DIEŤAŤA

Pupočníková krv sa v súčasnosti využíva pri liečbe niektorých hematologických, onkologických a metabolických ochorení či pri poruchách imunity. Okrem pupočníkovej krvi v ostatných rokoch pribudla aj možnosť odberu a uchovania tkaniva pupočníka a placenty. Spolu predstavujú najperspektívnejšie zdroje buniek, ktoré je možné využiť v bunkovej terapii, tkanivovom inžinierstve alebo v regeneratívnej medicíne. Jedná sa napr. o ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, infarkt myokardu, detská mozgová obrna, autizmus, cievna mozgová príhoda, diabetes, Crohnova choroba a iné.

Na rozdiel od buniek získaných neskôr počas života, bunky týchto tkanív nie sú zaťažené prekonanými ochoreniami, liečbou či procesom starnutia. Odberom a uchovaním pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty zabezpečia rodičia širokú škálu buniek, ktoré môžu byť využité nielen pre dieťa samotné, ale aj pre najbližších členov rodiny. Ich odber je bezpečný a bezbolestný pre dieťa aj matku.

Viac o pupočníkovej krvi, tkanive pupočníka a placenty nájdete na