OČKOVANIE PACIENTOV SO SKLERÓZOU MULTIPLEX

prof. MUDr. ZUZANA KRIŠTÚFKOVÁ, PhD., MPH

prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti

prof. MUDr. Mgr. MILOŠ JESEŇÁK, PhD., MBA, Dott.Ric.,

prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie

MUDr. MARIANNA VITKOVÁ, PhD.

výbor Sekcie sclerosis multiplex pri SNeS

Čo je dôležité pri očkovaní chronicky chorého pacienta?

Dôležité je očkovať pacienta v stabilnom štádiu, nie počas relapsu. Lekár by mal vyhodnotiť pomer benefitu a rizika pre dané očkovanie. Je treba mať na pamäti fakt, či prirodzené ochorenie, voči ktorému sa má pacient očkovať, nie je rizikovejšie v prípade zhoršenia ochorenia. V tom prípade je vakcinácia jasným benefitom.

Je možné očkovať pacientov so sklerózou multiplex (SM)?

Vakcíny preukázali svoju účinnosť aj bezpečnosť u bežnej populácie. Nie je dôvod očakávať, že nežiadúce účinky po očkovaní u pacientov so SM budú iné, ako u bežnej populácie. Očkujú sa iba pacienti v stabilnom štádiu ochorenia.

Budú mať pacienti na výber, ktorou konkrétnou vakcínou zo skupiny neživých vakcín sa budú môcť dať zaočkovať proti COVID-19 (Pfizer/BioNtech, Moderna, Astra Zeneca, Sputnik V, atď…)?

Očkovanie neživými vakcínami je pre pacientov so SM bezpečné. Všetky vakcíny, ktoré sú schválené Európskou liekovou agentúrou na používanie v krajinách Európskej únie, a teda aj na Slovensku, sú neživé. Pacienti majú byť zaočkovaní akoukoľvek schválenou neživou vakcínou proti COVID-19, ktorá bude v danom čase dostupná.

Je pred očkovaním potrebná premedikácia antipyretikami alebo antihistaminikami?

V prípade, ak by sa po vakcinácii zvýšila telesná teplota nad 38 stupňov, je vhodné podať antipyretikum v plnej terapeutickej dávke. Preventívne podávanie antipyretík či anitihistaminík sa pred očkovaním vo všeobecnosti neodporúča.

Je potrebné pred očkovaním negatívny antigénový alebo PCR test na SARS-CoV2?

Nie, testovanie pre podaním vakcíny nie je potrebné.

Je možné dať sa zaočkovať aj po prekonaní COVID-19?

Áno, očkovanie je dostupné pre všetkých bez ohľadu na to, či prekonali COVID-19, alebo nie. Očkovať sa odporúča s odstupom troch mesiacov po prekonaní COVID-19. Plná imunita by mala byť dosiahnutá 14 dní po druhej dávke očkovacej látky, ale čiastočná ochrana by mala existovať už aj po prvej dávke vakcíny. V súčasnosti sa uvažuje očkovať osoby po prekonaní COVID-19 len jednou dávkou.

Je potrebné opakovať očkovanie opäť dvomi dávkami, ak by človek zmeškal termín na druhú dávku?

Nie. V prípade zmeškania termínu sa nezačína očkovať dvomi dávkami odznovu. Každá dávka sa počíta. Interval očkovania sa môže predĺžiť, nesmie sa však skrátiť.

Je potrebné pred očkovaním vyhodnotiť špecifické laboratórne parametre, napr. počet lymfocytov?

Nie je potrebné realizovať podrobné vyšetrenie krvného obrazu.

Je potrebné u pacientov na imunosupresívnej liečbe vyhodnotiť postvakcinačnú odpoveď, napr. titer protilátok proti SARS-Cov2?

Nie.

prof. MUDr. JÁN GAJDOŠÍK, PhD.

Zdravotnícke stredisko Nové Zámky Ambulancia VLD (všeobecný lekár pre dospelých)

Hyperurikémia je ochorenie, pre ktoré je charakteristická zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi človeka.

Ako sa prejavuje ochorenie hyperurikémia?

Ochorenie sa prejavuje najmä vo forme bolestivých kĺbových dnových záchvatov, známe tiež pod názvom podagra, ktorými aj v minulosti trpeli mnohé známe osobnosti. Všeobecne dobre známy je jej dedičný výskyt v rodine Habsburgovcov. Príčinou boli pravdepodobne nevhodné stravovacie návyky, časté prejedanie sa najmä rôznymi špecialitami (vnútornosti, mäso, alkohol, morské plody a iné), ktoré vyvolávajú nadmernú hladinu kyseliny močovej a následne kĺbové poškodenia.

Aká je úloha kyseliny močovej v organizme, resp. prečo a ako vzniká?

U človeka je kyselina močová konečným produktom látkovej výmeny tzv. purínových látok. Ich typickým zdrojom sú predovšetkým rôzne potraviny – morské živočíchy, divina, alkohol, niektoré pochutiny či isté druhy zeleniny a podobne. V dôsledku tejto poruchy látkovej výmeny sa zvyšuje hladina kyseliny močovej v krvi, následne prichádza ku vyzrážaniu kryštálikov kyseliny močovej a ich ukladaniu do kĺbov i mimo kĺbov, ktoré aktivuje zápalové imunitné poškodenie. Dna aj hyperurikémia sú považované za rizikové faktory cievnych ochorení, signály poruchy funkcie cievnej výstelky. Podmieňujú vznik všetkých cievnych, srdcovocievnych a mozgovo-cievnych poškodení, obličkových ochorení i tepnových ochorení končatín.

Aké sú optimálne hodnoty kyseliny močovej a za akých podmienok dochádza k zvýšeniu hladiny kyseliny močovej?

Výskyt hyperurikémie v rôznych populáciách významne kolíše od 4% až do 40%,vzávislosti od rasových a geografických vplyvov. Na Slovensku výskyt dny v populácii predstavuje asi 1 % a hyperurikémie asi 5 %. V podmienkach SR je za aktuálnu fyziologickú hornú hranicu považovaná hodnota 416 μmol/l u mužov a 360 μmol/l u žien. Najčastejšie sa prvé príznaky hyperurikémie objavujú vo veku po 40-tke, čo súvisí so životným štýlom každého z nás (napr. strava, šport, alkohol).

Čo môže spôsobiť dlhodobo vysoká hladina kyseliny močovej môjmu telu?

Typickým prejavom hyperurikémie sú klinické prejavy dny, ktorá má rôzne štádiá. Hovoríme o zvýšenej hladine kyseliny močovej bez dny, tzv. asymptomatická hyperurikémia, akútnom dnovom kĺbovom zápale, intervale medzi akútnymi dnovými atakmi a chronickej dnavej artritíde – tofóznej. Sprievodným prejavom dny možu byť obličkové ochorenia – akútne poškodenie obličiek vyvolané náhlym vyzrážaním kryštálikov kyseliny močovej v obličkách, prípadne chronické poškodenie obličiek podmienené ukladaním kryštálikov kyseliny močovej v tkanive obličiek, ak je ochorenie dlhodobo neliečené. Rizikom komplikácií dny je i obličková kolika, vyvolaná vznikom obličkových kameňov. Často ňou trpí až 10 až 25% pacientov s dnou.

Prečo je dôležité liečiť asymptomatickú hyperurikémiu?

Problematika asymptomatickej hyperurikémie (zvýšená hladina kyseliny močovej bez prejavov dny) vrátane liekmi vyvolanej hyperurikémie je najmä v súčasnosti veľmi aktuálna. Nie je len problémom pacientov s dnou, ale je nevyhnutné ju chápať v celom rozsahu dny, hyperurikémie a sprievodných chorôb. Považujeme ju za potvrdený a jeden z dôležitých rizikových faktorov vyvolávajúcich vznik srdcovocievnych ochorení, ako aj súčasťou metabolického syndrómu. Podmieňuje pokles schopnosti cievnej výstelky reagovať rozšírením a zlepšením prekrvenia na záťaž, zvýšenú zrážanlivosť krvi, oxidačný stres a vznik vysokého krvného tlaku. Dnešný sedavý životný štýl, nadbytok jedla a častá obezita posúva toto ochorenie aj k mladším vekovým skupinám. Zmenou životného štýlu, skorým záchytom ochorenia a dobrým manažmentom liečby je možné toto ochorenie dostať pod kontrolu.