Príchod nového roka je často spojený aj s bilancovaním roku minulého, ľudia premýšľajú nad svojimi úspechmi, ale aj neúspechmi. Do nového roka si mnohý z nás dávajú rôzne predsavzatia, čo by mohli zmeniť, väčšinou spojené so zlepšením zdravia a zavedením zdravšieho životného štýlu, predsavzatia týkajúce sa vzťahov, trávenia voľného času, či dodržiavania preventívnych kontrol u lekárov. Bohužiaľ, stáva sa, že po pár mesiacoch naše predsavzatia idú bokom, zabúdame na ne a naša motivácia dosiahnuť stanovený cieľ klesá.
PhDr. PETRA FERENČÍKOVÁ
Prezidentka Asociácie diabetikov Slovenska
Psychologička OZ Správny krok
Výskumná pracovníčka Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Ako je to však u ľudí, pre ktorých je novoročné predsavzatie každodenným a celoživotným cieľom, ktorý nemožno odložiť len tak bokom?
Niektoré chronické ochorenia sú spojené s odporúčaniami, ktoré je, takpovediac, životne dôležité dodržiavať. Napríklad diabetes mellitus I. aj II. typu je spojený s mnohými lekárskymi odporúčaniami, ktorých nedodržiavanie môže zvyšovať riziko dodatočného poškodenia srdca, obličiek, očí, ciev a nervov.
Mohli by sme povedať, že tieto lekárske odporúčania sa podobajú aj na tie najčastejšie predsavzatia – dodržiavať zdravú životosprávu, a teda dbať na pravidelné stravovanie, vyberať si vhodné potraviny s nízkym glykemickým indexom, nezabúdať na pravidelnú pohybovú aktivitu a kvalitný spánok. Do popredia sa dostáva aj starostlivosť o duševné zdravie, preto sa odporúčajú rôzne dychové a relaxačné cvičenia, kvalitne strávený čas pre seba či socializácia. Avšak človek s diabetom sa nezaobíde ani bez ďalších „predsavzatí“, ako pravidelné meranie glykémie a selfmonitoring, správna aplikácia inzulínu a predpísaných liekov, snaha o primerané hodnoty glykovaného hemoglobínu, krvného tlaku aj BMI indexu, pravidelné kontroly u lekárov a spolupráca so špecialistami, neustála edukácia vo svojom ochorení… Mohli by sme pokračovať donekonečna, pretože diabetes mellitus je celoživotne vyvíjajúce sa ochorenie a preto aj potreby na jeho liečbu sú veľmi individuálne.
Ako sa však nestratiť vo všetkých tých lekárskych odporúčaniach? Ako ostať motivovaný a dodržiavať tieto režimové opatrenia 24/7? Existuje návod, ako vydržať?
Dôležitým prvkom je posilnenie vnútornej motivácie, ktorá vychádza z ľudskej prirodzenosti, z vnútra človeka, súvisí s hodnotami a individuálnymi potrebami jednotlivca. Motivovať nás môže pocit spokojnosti so sebou samým, naplnenie potreby uznania a ocenenia, pomáha tiež vidieť zmysel v tom, prečo mám robiť to, čo mi odporučili.
Vnútorná motivácia však bez vonkajšej nebude fungovať (a naopak). Vonkajšími motivačnými faktormi pre ľudí s diabetom môže byť najmä úspešné dosiahnutie stanovených realistických cieľov (minimalizovanie výskytu hypo/hyperglykémií, zlepšenie kompenzácie, úprava jedálnička a i.), uznanie od okolia, pochvala od lekára. Dôležitá je aj sociálna a emocionálna podpora v podobe rodiny alebo blízkych. Veľmi dobre v praxi fungujú aj peer skupiny diabetikov, ktorí sa navzájom vedia povzbudiť a poskytnúť si porozumenie na inej úrovni.
Netreba však zabúdať, že nikto nie je dokonalý. Na jednej strane je potrebné uvedomiť si vážnosť ochorenia a pristupovať k liečebnému režimu svedomito. Na strane druhej je dôležité udržať si pozitívny postoj k životu a nevytvárať si stres alebo pocity viny z prípadných chýb či porušení v režime. Najvyšším možným cieľom je prijať toto ochorenie ako súčasť života, poprípade ako novú výzvu na zdravší prístup k životu, k strave či fyzickej aktivite. Dodržiavanie režimu a dosahovanie lepších výsledkov je výzvou, nie obmedzením. Najväčšou motiváciou k dodržiavaniu odporúčaní by mal byť zdravší a dlhší život bez komplikácii či bez zhoršenia stavu už objavených komplikácií.