Skip to main content
Domovská stránka » Cesta pacienta » DODRŽIAVANIE NIELEN NOVOROČNÝCH PREDSAVZATÍ U DIABETIKOV
Cesta pacienta

DODRŽIAVANIE NIELEN NOVOROČNÝCH PREDSAVZATÍ U DIABETIKOV

V spolupráci s:
Adobe Stock
V spolupráci s:
Adobe Stock

Príchod nového roka je často spojený aj s bilancovaním roku minulého, ľudia premýšľajú nad svojimi úspechmi, ale aj neúspechmi. Do nového roka si mnohý z nás dávajú rôzne predsavzatia, čo by mohli zmeniť, väčšinou spojené so zlepšením zdravia a zavedením zdravšieho životného štýlu, predsavzatia týkajúce sa vzťahov, trávenia voľného času, či dodržiavania preventívnych kontrol u lekárov. Bohužiaľ, stáva sa, že po pár mesiacoch naše predsavzatia idú bokom, zabúdame na ne a naša motivácia dosiahnuť stanovený cieľ klesá.

PhDr. PETRA FERENČÍKOVÁ

Prezidentka Asociácie diabetikov Slovenska
Psychologička OZ Správny krok
Výskumná pracovníčka Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Ako je to však u ľudí, pre ktorých je novoročné predsavzatie každodenným a celoživotným cieľom, ktorý nemožno odložiť len tak bokom?

Niektoré chronické ochorenia sú spojené s odporúčaniami, ktoré je, takpovediac, životne dôležité dodržiavať. Napríklad diabetes mellitus I. aj II. typu je spojený s mnohými lekárskymi odporúčaniami, ktorých nedodržiavanie môže zvyšovať riziko dodatočného poškodenia srdca, obličiek, očí, ciev a nervov.   

Mohli by sme povedať, že tieto lekárske odporúčania sa podobajú aj na tie najčastejšie predsavzatia – dodržiavať zdravú životosprávu, a teda dbať na pravidelné stravovanie, vyberať si vhodné potraviny s nízkym glykemickým indexom, nezabúdať na pravidelnú pohybovú aktivitu a kvalitný spánok. Do popredia sa dostáva aj starostlivosť o duševné zdravie, preto sa odporúčajú rôzne dychové a relaxačné cvičenia, kvalitne strávený čas pre seba či socializácia. Avšak človek s diabetom sa nezaobíde ani bez ďalších „predsavzatí“, ako pravidelné meranie glykémie a selfmonitoring, správna aplikácia inzulínu a predpísaných liekov, snaha o primerané hodnoty glykovaného hemoglobínu, krvného tlaku aj BMI indexu, pravidelné kontroly u lekárov a spolupráca so špecialistami, neustála edukácia vo svojom ochorení… Mohli by sme pokračovať donekonečna, pretože diabetes mellitus je celoživotne vyvíjajúce sa ochorenie a preto aj potreby na jeho liečbu sú veľmi individuálne.

Ako sa však nestratiť vo všetkých tých lekárskych odporúčaniach? Ako ostať motivovaný a dodržiavať tieto režimové opatrenia 24/7? Existuje návod, ako vydržať?

Dôležitým prvkom je posilnenie vnútornej motivácie, ktorá vychádza z ľudskej prirodzenosti, z vnútra človeka, súvisí s hodnotami a individuálnymi potrebami jednotlivca. Motivovať nás môže pocit spokojnosti so sebou samým, naplnenie potreby uznania a ocenenia, pomáha tiež vidieť zmysel v tom, prečo mám robiť to, čo mi odporučili.

Vnútorná motivácia však bez vonkajšej nebude fungovať (a naopak). Vonkajšími motivačnými faktormi pre ľudí s diabetom môže byť najmä úspešné dosiahnutie stanovených realistických cieľov (minimalizovanie výskytu hypo/hyperglykémií, zlepšenie kompenzácie, úprava jedálnička a i.), uznanie od okolia, pochvala od lekára. Dôležitá je aj sociálna a emocionálna podpora v podobe rodiny alebo blízkych. Veľmi dobre v praxi fungujú aj peer skupiny diabetikov, ktorí sa navzájom vedia povzbudiť a poskytnúť si porozumenie na inej úrovni.

Netreba však zabúdať, že nikto nie je dokonalý. Na jednej strane je potrebné uvedomiť si vážnosť ochorenia a pristupovať k liečebnému režimu svedomito. Na strane druhej je dôležité udržať si pozitívny postoj k životu a nevytvárať si stres alebo pocity viny z prípadných chýb či porušení v režime. Najvyšším možným cieľom je prijať toto ochorenie ako súčasť života, poprípade ako novú výzvu na zdravší prístup k životu, k strave či fyzickej aktivite. Dodržiavanie režimu a dosahovanie lepších výsledkov je výzvou, nie obmedzením. Najväčšou motiváciou k dodržiavaniu odporúčaní by mal byť zdravší a dlhší život bez komplikácii či bez zhoršenia stavu už objavených komplikácií.

Next article
Domovská stránka » Cesta pacienta » DODRŽIAVANIE NIELEN NOVOROČNÝCH PREDSAVZATÍ U DIABETIKOV
Cesta pacienta

ROZPOZNAJTE VČAS PRÍZNAKY PĽÚCNEJ FIBRÓZY

Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými, je väčší problém ich roztiahnuť a hrubšia stena spôsobuje aj problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou.

MUDr. Elizabeth Záňová, PhD

reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH

prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie

Príčin, ktoré môžu túto fibrozitáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, môže byť viacero. Známych je približne 200 takýchto príčin. Jedno z najčastejších ochorení, ktoré to spôsobuje, je idiopatická pľúcna fibróza. Idiopatická pritom znamená, že nevieme presne, čo ju spôsobuje.

„Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme, prečo napríklad u 50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo je to niečo v genetickej informácii, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje,“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.
MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Pozor na vdychovanie škodlivín

Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín. Známe sú ochorenia z vdychovania uhlíkového prachu, kremičitého prachu alebo ťažkých kovov, ako sú chróm alebo napríklad azbest. Medzi škodliviny, ktoré vdychujeme a dostávajú sa do pľúc vzdušnou cestou, patria aj plesne, organický prach, prach z vtáčieho trusu a tiež rôzne baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc s následne hojenými jazvami, a často aj vírusy. Keďže cez pľúca preteká veľké množstvo krvi v organizme, niektoré látky sa dostávajú do pľúc krvou. Môžu to byť napríklad niektoré lieky. Alebo aj aktívne látky pri iných ochoreniach, ktoré sa dostávajú do pľúc a môžu tam spôsobiť problémy, poškodenie, zápal a následné hojenie jazvičkami. Medzi najčastejšie takéto ochorenia patria reumatologické a autoimunitné.

Pri akých ochoreniach hrozí vývoj pľúcnej fibrózy?

Čo sa týka samotného vývoja pľúcnej fibrózy v rámci reumatologických zápalových ochorení, tak jedno z nich je reumatoidná artritída, v rámci systémových ochorení spojiva je to najmä systémová skleróza. Ďalšími môžu byť vaskulitídy, dermatomyozitídy, polymyozitídy, Sjögrenov syndróm. Veľmi zriedkavo systémový lupus erythematosus.

„Ak myslíme na možné pľúcne postihnutie, tak sa u každého pacienta pri ambulantnom vyšetrení s reumatoidnou artritídou či systémovými ochorenia spojiva pýtame na možné ťažkosti s dýchaním – ako toleruje námahu, na ktoré poschodie vyjde, či nekašle, či nie je prítomný suchý dráždivý kašeľ, či nemá nejaký tlak na hrudníku, či je tam nejaká zmena … “ hovorí MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Next article