NEVERIL SOM, ŽE MÁM RAKOVINU. MARIÁNOVI ZACHRÁNILO ŽIVOT NÁHODNÉ SAMOVYŠETRENIE

Onkologické ochorenia sa stávajú pre Európu veľkým bremenom. Počet novodiagnostikovaných prípadov rastie a Slovensko, žiaľ, nie je výnimkou.

Marián Božík

pacient

Celosvetovo jedna z najrozšírenejších onkologických diagnóz, rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm), je na Slovensku druhou najčastejšou príčinou úmrtia. Väčšina pacientov však k lekárovi stále prichádza veľmi neskoro.

Rakovina hrubého čreva nebolí

O zákernosti tohto typu ochorenia sa na vlastnej koži presvedčil aj Marián, neodmysliteľná súčasť pacientskej organizácie NIE RAKOVINE, ktorá ľuďom s rakovinou a ich blízkym pomáha už osem rokov. „Nečakajte, že nádor v čreve pocítite. Príznaky sú na začiatku nenápadné a neprejavujú sa bolesťou. Preto je dôležité po prekročení päťdesiatky absolvovať skríningové vyšetrenie. Mne zachránilo život,“ upozorňuje. „Náhodou som si spravil test, ktorý môj otec striktne odmietol, a bol pozitívny. Hovoril som si: To nie je možné, veď mám 48 rokov, ja predsa nemôžem mať rakovinu! Tak som si kúpil ďalší test, ktorý moje obavy potvrdil,“ vysvetľuje Marián, ktorý napriek úspešnej liečbe nenecháva nič na náhodu. „Som neustále v strehu. Človek nikdy nevie,“ dodáva.

Pozrite si video s pánom Mariánom B. >

Marián Božík pri edukácii o prevencii rakoviny hrubého čreva; zdroj: archív NIE RAKOVINE

Najsilnejší sme spolu

Onkologické ochorenie znamená výraznú psychickú záťaž. Nastupuje strach. Z budúcnosti, premeny, bolesti, samoty, no predovšetkým zo smrti. Okrem správnej liečby je nevyhnutná podpora rodiny a okolia, ktorá chorému pomáha nabrať motiváciu a sily. Zakladajúci členovia pacientskej organizácie NIE RAKOVINE Jana Pifflová-Španková, Bibiana Ondrejková a Patrik Herman dlhodobo obhajujú princípy priamej psychickej pomoci a práce s chorými i nevyhnutnosť vzdelávania širokej verejnosti formou osvety. Ich odborné priority sú jasné: byť silným a profesionálnym hlasom apelujúcim na systémové zlepšenia v oblasti liečby, prevencie, diagnostiky, edukácie a včasného prístupu inovatívnej onkologickej liečby pre každého slovenského pacienta. Hoci ide o beh na dlhú trať, pomôcť zefektívniť či urýchliť procesy dokáže svojou troškou každý. „Sme nezisková organizácia, ktorej aktivity sú závislé od grantov, dotácií, 2 percent z daní a individuálnych darov,“ vysvetľuje Jana Pifflová-Španková. „Dary z 2 percent sú preto dôležitým zdrojom prostriedkov, vďaka ktorým môžeme poskytovať chorým a ich rodinám individuálnu podporu v dôležitých obdobiach ich života – aby neboli sami, aby mali dostatok informácií, aby našli podporu a pomoc,“ hovorí.

Bývalí pacienti radia súčasným

Onkológia sa stala súčasťou takmer každého z nás. Ak hľadáte podporu – či už z pozície pacienta, alebo blízkeho človeka chorého – neváhajte kontaktovať Pacientsku poradňu NIE RAKOVINE.

Pacientska organizácia Nie rakovine vznikla pred 17 rokmi ako odozva na problémy v onkológii na Slovensku. Bojuje za práva onkologických pacientov, aktívne pomáha onkologickým pacientom a ich príbuzných, šíri osvetu o prevencii onkologických ochorení medzi širokou verejnosťou. Organizáciu tvoria bývalí onkologickí pacienti a príbuzní onkologických pacientov, ktorí pre rakovinu o svojich blízkych prišli, a spolupracujúci profesionáli.

Organizáciu založili a vedú:

Jana Pifflová Španková – publicistka, moderátorka, RTVS, prezidentka OZ Nie rakovine,
Patrik Herman – moderátor, publicista, aktivista, pedagóg, RTVS,
Bibiana Ondrejková – herečka, moderátorka, TV Joj,
a 70 dobrovoľníkov a terénnych onkoasistentov.

Pacientski poradcovia – vyliečení pacienti pomáhahú onkologickým pacientom v liečbe; zdroj: archív NIE RAKOVINE

Pacientske poradne NIE RAKOVINE v súčasnosti fungujú na týchto miestach:

Národný onkologický ústav v Bratislave,
Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach,
Fakultná nemocnica v Nitre, odd. onkológie,
Fakultná nemocnica v Trnave, Klinika onkológie,
Fakultná nemocnice v Prešove, Odd. klinickej onkológie.

Radi by sme do roka otvorili poradňu vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Viac o organizácii >

MUDr. ANDREJ VRZGULA, PhD.

prednosta Chirurgickej kliniky UPJŠ LF
Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s.

Stómia, čiže umelý vývod, znamená operačné vyvedenie dutého orgánu (najčastejšie čreva) na stene brušnej s následným odchodom črevného obsahu alebo moču do stomického vrecka. Často je výsledkom operačného zákroku pre závažné onkologické, ale aj nezhubné ochorenie.

Čo môže pacient urobiť pre rýchlejšie zotavenie sa po operácii stómie?

Stómia predstavuje výrazný zásah do života pacienta ako po fyzickej, tak aj psychickej stránke a každý človek sa s touto skutočnosťou vyrovnáva individuálne. Operačný výkon trvá niekoľko hodín a prvé dni a týždne „života so stómiou“ nebývajú jednoduché. V tomto období zohráva dôležitú úlohu ošetrujúci personál – predovšetkým zdravotné sestry, ktoré naučia pacienta (v prípade potreby aj príbuzných) potrebným zručnostiam pri starostlivosti o stómiu a oboznámia ho aj s problematikou používania stomických pomôcok. Dôležitú úlohu zohráva podpora rodiny, hlavne tých najbližších, partnera alebo detí. Pacientov psychický stav v značnej miere ovplyvňuje aj to, ako prebieha zotavenie zo samotného ochorenia, pre ktoré bola stómia založená.

Ako sa dokáže pacient dostať efektívne k stomickým pomôckam?

Dostatočný sortiment stomických pomôcok, čo do kvality, ale aj kvantity hradia na Slovensku všetky zdravotné poisťovne. Stomikovi predpíše pomôcky buď chirurg, alebo na jeho odporúčanie príslušný praktický lekár. Pomôcky sa predpisujú formou poukazu na zdravotnícku pomôcku, pričom je možné využiť predpis vo forme e-poukazu a pacient si ich vyzdvihne v ktorejkoľvek lekárni či výdajni zdravotníckych pomôcok. Ak pacient nemá možnosť návštevy lekárne či výdajne, či už pre svoj zdravotný stav, alebo väčšiu vzdialenosť od miesta bydliska, je možné ich získať aj prostredníctvom zásielkovej služby.

V čom spočíva starostlivosť o stómiu?

Starostlivosť o stómiu je v značnej miere podmienená starostlivosťou o kožu v okolí stómie. Brušná stena nie je prirodzene pripravená na priamy kontakt s niekedy agresívnym črevným obsahom alebo močom. Preto je dôležitá starostlivosť o pokožku v blízkosti stómie, ktorá musí byť pred nalepením vrecka suchá a dobre očistená. Okrem kvalitných stomických vreciek je pre starostlivosť o kožu v okolí stómie k dispozícii široký sortiment doplnkového príslušenstva, ktoré je možné taktiež obdržať na predpis.

K zdravej a neporušenej koži prispieva aj dobrá celková výživa a príjem dostatočného množstva tekutín.

Dokážu ľudia so stomickými pomôckami žiť normálny život? Napríklad chodiť na výlety, venovať sa športu a pod.?

Kvalita stomických pomôcok umožňuje dnes ľuďom so stómiou žiť prakticky plnohodnotný život. Môžu nielen pracovať, ale tiež venovať sa svojim koníčkom, alebo športovým aktivitám. Odporúčané sú chôdza či turistika, možné je venovať sa golfu alebo lyžovaniu a niektoré pomôcky umožňujú stomikom aj plávanie. Menej vhodné sú silové či kontaktné športy, ako napr. futbal, hokej či zápasenie. Dôležité je tiež zvážiť mieru športových aktivít pred operáciou, vzhľadom na celkový zdravotný stav a vek, a tomu prispôsobiť športovanie v pooperačnom období.

Ľudia so stómiou majú možnosť navštevovať kluby stomikov, ktoré fungujú prakticky vo všetkých väčších mestách, kde môžu nielen jeden druhému poradiť a porozprávať sa o svojich problémoch, ale spoločne realizovať aj rôzne voľnočasové aktivity.