MNOHO ONKOLOGICKÝCH OCHORENÍ SÚVISÍ AJ S FAJČENÍM

MUDr. IVAN KOCAN, PhD.

zástupca prednostu Klinika pneumológie a ftizeológie
Univerzitná nemocnica Martin

Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia. Podľa štatistík NCZI ročne podľahne tejto zákernej chorobe viac ako dvetisíc Slovákov. Alarmujúce je, že až tri štvrtiny z nich prichádza k lekárovi neskoro. O prejavoch ochorenia, faktoroch, ktoré vplývajú na vznik rakoviny pľúc, ale aj na možnosti prevencie sme sa rozprávali s MUDr. Ivanom Kocanom, PhD., zástupcom prednostu Kliniky pneumológie a ftizeológie UN v Martine.

RAKOVINA PĽÚC NEBOLÍ. AKÉ PRÍZNAKY SI TEDA MAJÚ ĽUDIA VŠÍMAŤ?

Rakovina pľúc nebolí hlavne v úvodných štádiách ochorenia, pri rozvinutom ochorení už môže mať pacient bolesti. V tomto je rakovina pľúc veľmi zákerná. Čo si teda všímať? Prvým nenápadným príznakom je často kašeľ, pokašliavanie, dráždenie na kašeľ, neskôr kašeľ aj s produkciou hlienov alebo aj s vykašliavaním krvi. U fajčiarov, ktorí majú dlhodobý kašeľ, je to zmena charakteru kašla, kašeľ je častejší, výrazne dráždivý až zadúšajúci. Jedným z ďalších príznakov môže byť dušnosť, chudnutie, nechutenstvo a nakoniec bolesť. Každý pacient, ktorý má kašeľ viac ako 8 týždňov, by mal byť vyšetrený pľúcnym lekárom.

ČÍM SA ZVYŠUJE VÝSKYT RAKOVINY PĽÚC A HRTANA?

Pravdepodobnosť výskytu rakoviny pľúc jednoznačne rastie s počtom vyfajčených cigariet a dĺžkou fajčenia. U mužov fajčenie tvorí 90 % rizika zodpovedného za vznik rakoviny pľúc, u žien sa podiel tohto rizika odhaduje na 70 – 80 %. Na vzniku rakoviny pľúc u jednotlivého človeka vplýva nielen fajčenie samotné, ale aj ostatné faktory vonkajšieho prostredia, napríklad znečistenie životného prostredia, prítomnosť iných karcinogénnych látok vo vdychovanom vzduchu, ktoré môžu rovnako podporovať rozvoj rakoviny pľúc. Samozrejme, miera uplatnenia tohto rizika závisí aj od samotného jedinca, jeho genetickej výbavy a schopnosti jeho organizmu týmto rakovinotvorným látkam odolávať.

Väčšina pacientov, u ktorých diagnostikujeme rakovinu pľúc, sú aktívni fajčiari alebo bývalí fajčiari.

RASTIE TREND FAJČENIA A S NÍM SÚVISIACE OCHORENIE RAKOVINY PĽÚC?

V krajnách vyspelého sveta a hlavne západnej Európy pozorujeme mierny pokles fajčenia u mužov aj žien. S tým súvisí aj mierny pokles výskytu rakoviny pľúc u oboch pohlaví. V protiklade s tým sú krajiny centrálnej a východnej Európy, kde posledné 3 dekády narástol výskyt fajčenia u mladších vekových skupín. U žien s tým súvisí aj nárast výskytu rakoviny pľúc a posun výskytu zhubných nádorov pľúc do mladších vekových kategórii.

KOĽKO ĽUDÍ TRPIACICH RAKOVINOU PĽÚC ZÁROVEŇ PRAVIDELNE FAJČÍ?

Všeobecne možno povedať, že fajčiar, ktorý fajčí 20 rokov 20 cigariet denne, má približne 30-násobne väčšie riziko ochorieť na rakovinu pľúc, toto riziko rastie s počtom odfajčených balíčkorokov (1 balíčkorok 20 c/d). Pri zanechaní fajčenia toto riziko klesá na úroveň nefajčiara až po 10 rokoch. Väčšina pacientov, u ktorých diagnostikujeme rakovinu pľúc na našom pracovisku, sú aktívni fajčiari alebo bývalí fajčiari. Ak sa na to pozrieme cez čísla, tak môžeme povedať, že 9 z 10 pacientov sú fajčiari alebo bývalí fajčiari.

ČO MÔŽU ĽUDIA UROBIŤ V RÁMCI PREVENCIE?

Miera citlivosti každého človeka na škodliviny vo vzduchu, ktoré sa dostávajú do pľúc, je individuálna, závislá od genetickej výbavy, s ktorou sme sa narodili. Toto v podstate nevieme ovplyvniť. Vieme ovplyvniť to, čo dýchame, v akom prostredí žijeme, ako sa stravujeme. Ako som už spomínal, nefajčením významne redukujeme pravdepodobnosť výskytu rakoviny pľúc, ale tiež zdravým životným štýlom, vyhýbaním sa pobytu v prašnom prostredií, stravou bohatou na vitamíny a antioxidantmi. V prípade fajčiara, ktorý nie je pevne rozhodnutý prestať fajčiť, je cestou aj zníženie počtu vyfajčených cigariet na 5 –10 za deň. Pokiaľ fajčiar chce zanechať fajčenia a nedarí sa mu to zvládnuť samému, treba vyhľadať odbornú pomoc vo svojom okolí.

Betaglukány sú známe pre širokú škálu účinkov, ktoré závisia od prírodného zdroja. Ovsené, respektíve obilninové glukány znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pomáhajú regulovať krvný tlak. Betaglukány z húb a kvasníc sú známe najmä pre vplyv na imunitný systém, ktorému pomáhajú posilňovať jeho aktivitu proti vírusom, parazitom, baktériám a plesniam.

doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD.

primár prsníkového oddelenia v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave

Vo viacerých prípadoch pomáhajú regulovať imunitný systém v prípade jeho nadmerných reakcií, napríklad pri nadmerných či chronických zápaloch, alergiách alebo autoimunitných ochoreniach.

Betaglukány v oblasti onkológie

Betaglukány vysokej čistoty sú vďačným doplnkom liečby mnohých onkologických ochorení vďaka vysokej bezpečnosti ich používania, ale, samozrejme, aj vďaka ich vplyvu na liečebný proces. Pomáhajú zvyšovať kvalitu života pacientov a lepšie prekonávať prípadné vedľajšie účinky liečby. Samotné ochorenie, ale aj jeho liečba majú často negatívny vplyv na imunitu, a tým sú títo pacienti náchylnejší aj na bežné infekčné ochorenia. Podpora betaglukánmi pomáha kompenzovať tento problém. Pacienti lepšie zvládajú proces liečby a menej trpia na časté infekcie horných dýchacích ciest, bronchitídy, angíny, chrípky, covid či infekty močových ciest.

Oxidačný stres a jeho vplyv

Za oxidačný stres zodpovedá množstvo voľných radikálov a látok ich tvoriacich, ktoré presahujú schopnosti organizmu eliminovať ich alebo blokovať. Zdroje oxidačného stresu sú vonkajšie, napríklad cigaretový dym, alkohol, žiarenie, pesticídy, niektoré liečivá, a vnútorné, kam patria hormonálne a metabolické procesy nášho tela, zápaly a imunitná odpoveď voči patogénom. V prípade nadmerného psychického stresu sa tvoria hormóny, ktoré potencujú tvorbu zápalových a oxidatívnych procesov v mozgu a ďalších orgánoch. Následkom oxidačného stresu vznikajú ochorenia ako diabetes, ateroskleróza, vysoký krvný tlak, ochorenia srdca, neurodegeneratívne choroby (Alzheimerova a Parkinsonova choroba), rakovinové ochorenia, ale aj predčasné starnutie.

Betaglukán je veľký pomocník podporujúci liečbu aj imunitný systém pacientov, a to bez vedľajších účinkov.

Betaglukány v boji s oxidantmi

Aj biotechnologické laboratórium Natures sa zúčastnilo viacerých štúdií, ktoré zatiaľ potvrdzujú hypotézu, že blahodarné účinky betaglukánov sa v tele prejavujú okrem iného aj tak, že prispievajú k znižovaniu hladiny oxidantov a voľných radikálov v organizme a majú vplyv na zmiernenie oxidačného stresu. Oxidanty a voľné radikály sa podieľajú na vzniku viacerých civilizačných ochorení, napríklad rakoviny, a nie je jednoduché nájsť spôsob, ako sa ich zbaviť.

Pomoc pre imunitný systém

Teraz vychádza najavo, že práve betaglukány by mohli byť vhodnou cestou. „Množstvo štúdií preukázalo, že betaglukány majú aj priame antioxidačné účinky, ale zdá sa, že väčší význam pri znižovaní oxidačného stresu má ich pôsobenie na imunitný systém,“ hovorí Ing. Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures. Dáva to zmysel, ak vieme, že samotné imunitné bunky počas svojho boja s patogénmi využívajú oxidačné látky a zároveň tvoria antioxidanty.

Doplnok liečby

Podľa experimentov a klinických štúdií je betaglukán veľký pomocník podporujúci liečbu aj imunitný systém pacientov, a to bez vedľajších účinkov. Stále však nemá štatút lieku. Dôvod je jednoduchý. Betaglukány sú prírodné látky a zatiaľ ich človek nedokázal získavať z prírodných zdrojov v takej forme, aby mali vždy stopercentne identickú chemickú štruktúru, čo sa od liečiv vyžaduje. Je však možné používanie betaglukánov ako látok dopĺňajúcich a podporujúcich liečbu a imunitný systém.

Viac o betaglukánoch >