Malígne lymfómy sú zhubné nádorové ochorenia, ktoré vznikajú nádorovou zmenou bielych krviniek – lymfocytov, ktoré následne nekontrolovane rastú a hromadia sa.
Lymfocyty poznáme B-bunkového alebo T-bunkového pôvodu. T-bunkové lymfómy sú zriedkavé (cca 1 nový prípad na 100 000 obyvateľov/rok), tvoria len asi 10-15 % lymfómov a skladajú sa z viacerých podtypov. Rozoznávame 2 základné skupiny: periférne T-bunkové lymfómy a primárne kožné T-bunkové lymfómy. Tie sa ešte ďalej delia na jednotlivé veľmi zriedkavé podtypy.
Rizikové faktory a prejavy
Výskyt lymfómov rastie s vekom a častejšie sú postihnutí muži. Medzi rizikové faktory patria potlačenie imunity, autoimunitné choroby, niektoré vírusové infekcie. Prítomnosť lymfómu/ leukémie v rodine mierne zvyšuje riziko vzniku lymfómu. Vzhľadom na tieto črty majú pacienti s T-bunkovými lymfómami ťažkosti/ symptómy podľa miesta postihnutia a agresivity malígnych buniek. Varovnými príznakmi sú aj nezvyčajné chudnutie, nočné potenie či horúčky nejasného pôvodu.
Diagnostika ochorenia
Diagnostika spočíva v odobratí vzorky uzliny alebo iného chorého tkaniva, ako aj vzorky kostnej drene. Odobratý biologický materiál prechádzá podrobným histologickým a cytogenetickým vyšetrením, sledujú sa pomocné laboratórne parametre. Na zobrazenie rozsahu ochorenia pacient absolvuje CT, prípadne PET/CT vyšetrenie. Diagnostika patrí do rúk onkohematológov.
T-bunkové lymfómy sú zriedkavé, tvoria len asi 10-15% lymfómov
Možnosti liečby
Prognóza pacientov s T-bunkovými lymfómami je horšia ako pacientov s B-bunkovými lymfómami, priebeh ochorenia závisí od podtypu lymfómu a ďaľších faktorov. Liečba T-bunkových lymfómov je založená na chemoterapii, u vhodných pacientov sa podávajú vysokodávkované režimy s transplantáciou krvotvorných buniek. V ostatnom období prichádzajú do praxe nové, cielené lieky s potenciálom zlepšenia výsledkov liečby pacientov s T-bunkovými lymfómami.