PACIENTI SO SEKUNDÁRNOU IMUNODEFICIENCIOU MAJÚ ŤAŽŠÍ PRIEBEH COVID-19

Trápia vás časté zápaly či naoko nepodstatné prechladnutia a „soplíky”? Možno trpíte sekundárnou imunodeficienciou. V dnešnom rozhovore s imunológom MUDr. Štefanom Raffáčom, PhD., MPH vám o tomto ochorení a spôsobe jeho liečenia prezradíme viac.

MUDr. ŠTEFAN RAFFÁČ, PhD., MPH

imunológ na Ambulancii klinickej imunológie a alergológie v Košiciach

Čo je to sekundárna imunodeficiencia a ako môže vzniknúť?

Najprv si musíme vysvetliť, čo je to imunodeficiencia. Je to porucha (oslabenie) imunitného systému, ktorá sa väčšinou spája s prejavmi ako sú opakované infekcie, ale môžu to byť aj autoimunitné poruchy či nádorové ochorenia. Imunodeficienciu rozdeľujeme na primárnu, teda vrodenú, a sekundárnu, ktorá vznikla poruchou do istého času plne funkčného imunitného systému. Inak povedané, imunita kedysi fungovala normálne, no z rôznych príčin bola poškodená, a tak vznikla sekundárna imunodeficiencia.

Príčiny jej vzniku sú rôzne, napríklad ako následok závažnej infekčnej choroby (TBC, HIV a iné), alebo z dôvodu závažného nádorového ochorenia a jeho liečby, prípadne pri imunosupresívnej liečbe, ktorá je podávaná z dôvodu autoimunitných chorôb, po transplantáciách a podobne.

Ktorí špecialisti sa starajú o pacientov s týmto ochorením?

Je to rôzne, líšia sa podľa príčiny, ktorá spôsobuje sekundárnu imunodeficienciu, teda oslabenie imunitného systému. Môže sa o to postarať obvodný lekár, ktorý rieši časté infekcie pacienta, otorinolaryngológ alebo aj imunoalergológ, či onkológ, alebo hematológ. Ide skôr o multidisciplinárny prístup.

Existuje na toto ochorenie nejaká liečba?

Pravdaže, nasadzuje sa antimikrobiálna liečba, prípadne liečba, ktorá vedie k potlačeniu príčiny ochorenia. Pridáva sa k tomu aj imunomodulačná liečba alebo pri nedostatku protilátok aj takzvaná substitučná liečba imunoglobulínmi, ktorá sa využíva najmä pri hematoonkologických diagnózach, ako je napríklad lymfóm. Pri týchto ochoreniach dochádza k poškodeniu schopnosti imunitného systému produkovať protilátky, preto sa do tela dopĺňajú prostredníctvom imunoglobulínu, a to aj v pohodlí domova.

Čo môže pre seba urobiť pacient trpiaci sekundárnou imunodeficienciou?

Môžu si nariadiť režimové opatrenia, ako tomu bolo napríklad v prípade pandémie COVID-19, teda pacienti môžu byť v karanténe, obmedziť pohyb na verejnosti a nosiť rúško. Taktiež môže pomôcť zmena stravy, ktorá by mala byť bohatá na vitamíny a rôzne stopové prvky. Samozrejme, je dôležité dôsledne sledovať svoj stav a pri jeho zhoršení včas navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, ktorý naordinuje príslušnú liečbu.

Ovplyvnila pandémia COVID-19 liečbu sekundárnej imunodeficiencie?

Niekoľko našich pacientov so sekundárnou imunodeficienciou malo ťažší priebeh COVID-19, takže imunomodulačná liečba aj doplnenie protilátok v tomto prípade dávala veľký zmysel a ovplyvnila priebeh ochorenia pozitívnym smerom. Treba byť naozaj obozretný a brať pri liečbe COVID-19 do úvahy aj sekundárnu imunodeficienciu, ktorá sa môže podieľať na jeho ťažšom priebehu.

C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022

Pre viac informácií kliknite TU

C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022

Zriedkavé ochorenie, ktoré môže postihnúť mužov a ženy všetkých vekových kategórií a etník. Ide o genetické ochorenie, to znamená, že sa prenáša z rodičov na deti. Na vznik Pompeho choroby sa musia stretnúť rodičia, ktorí sú obaja prenášačmi ochorenia, čo sa však, našťastie, nestáva tak často, preto je ochorenie mimoriadne zriedkavé.

Čo je Pompeho choroba?

Pompeho choroba je zriedkavé metabolické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým svaly. U ľudí s Pompeho chorobou sa nevytvára dostatok enzýmu – glukozidáza. Dochádza preto k hromadeniu glykogénu vo svaloch, čo vedie k progresívnej strate svalovej funkcie. Chybný gén sa prenáša od oboch rodičov, tento proces sa nazýva recesívna dedičnosť.

Aké sú príznaky?

Príznaky Pompeho choroby sa môžu vyskytovať hneď od narodenia alebo sa môžu objaviť kedykoľvek v dojčenskom veku, detstve či dospelosti. Menej častá, infantilná forma ochorenia je charakterizovaná výrazne zväčšeným srdcom a „handrovitým“ vzhľadom v dôsledku závažnej svalovej slabosti. Zvyčajne sa objaví počas prvých mesiacov života a ak sa nelieči, časom dochádza k úmrtiu. Deti alebo dospelí s adultnou formou často najprv pociťujú slabosť v nohách a bokoch, ktorá má za následok kolísavú chôdzu, a objavia sa u nich problémy s dýchaním.

Závažnosť týchto príznakov a rýchlosť, s akou dochádza k ich progresii, sa môžu výrazne líšiť u jednotlivých pacientov. U ľudí trpiacich Pompeho chorobou sa môže objaviť dýchavičnosť počas cvičenia alebo ranné bolesti hlavy spôsobené dýchacími problémami pri ležaní, ktoré majú za následok neschopnosť dostatočne dýchať počas noci. Pompeho choroba môže ovplyvňovať aj svaly stredu tela, rúk a ramien. To môže mať za následok problém so vstávaním zo sediacej polohy, ťažkosti so vstávaním zo stoličky, s chodením po schodoch a so vzpažením.

Ak sa u vás teda prejavia vyššie spomínané príznaky, informujte sa u svojho neurológa na vyšetrenie Pompeho choroby zo suchej kvapky krvi. Väčšina neurológov vykonáva toto vyšetrenie vo svojej ambulancii.