Domovská stránka » Zriedkavé choroby » PACIENTI SO SEKUNDÁRNOU IMUNODEFICIENCIOU MAJÚ ŤAŽŠÍ PRIEBEH COVID-19
ADVERTORIAL

Trápia vás časté zápaly či naoko nepodstatné prechladnutia a „soplíky”? Možno trpíte sekundárnou imunodeficienciou. V dnešnom rozhovore s imunológom MUDr. Štefanom Raffáčom, PhD., MPH vám o tomto ochorení a spôsobe jeho liečenia prezradíme viac.

MUDr. ŠTEFAN RAFFÁČ, PhD., MPH

imunológ na Ambulancii klinickej imunológie a alergológie v Košiciach

Čo je to sekundárna imunodeficiencia a ako môže vzniknúť?

Najprv si musíme vysvetliť, čo je to imunodeficiencia. Je to porucha (oslabenie) imunitného systému, ktorá sa väčšinou spája s prejavmi ako sú opakované infekcie, ale môžu to byť aj autoimunitné poruchy či nádorové ochorenia. Imunodeficienciu rozdeľujeme na primárnu, teda vrodenú, a sekundárnu, ktorá vznikla poruchou do istého času plne funkčného imunitného systému. Inak povedané, imunita kedysi fungovala normálne, no z rôznych príčin bola poškodená, a tak vznikla sekundárna imunodeficiencia.

Príčiny jej vzniku sú rôzne, napríklad ako následok závažnej infekčnej choroby (TBC, HIV a iné), alebo z dôvodu závažného nádorového ochorenia a jeho liečby, prípadne pri imunosupresívnej liečbe, ktorá je podávaná z dôvodu autoimunitných chorôb, po transplantáciách a podobne.

Ktorí špecialisti sa starajú o pacientov s týmto ochorením?

Je to rôzne, líšia sa podľa príčiny, ktorá spôsobuje sekundárnu imunodeficienciu, teda oslabenie imunitného systému. Môže sa o to postarať obvodný lekár, ktorý rieši časté infekcie pacienta, otorinolaryngológ alebo aj imunoalergológ, či onkológ, alebo hematológ. Ide skôr o multidisciplinárny prístup.

Existuje na toto ochorenie nejaká liečba?

Pravdaže, nasadzuje sa antimikrobiálna liečba, prípadne liečba, ktorá vedie k potlačeniu príčiny ochorenia. Pridáva sa k tomu aj imunomodulačná liečba alebo pri nedostatku protilátok aj takzvaná substitučná liečba imunoglobulínmi, ktorá sa využíva najmä pri hematoonkologických diagnózach, ako je napríklad lymfóm. Pri týchto ochoreniach dochádza k poškodeniu schopnosti imunitného systému produkovať protilátky, preto sa do tela dopĺňajú prostredníctvom imunoglobulínu, a to aj v pohodlí domova.

Čo môže pre seba urobiť pacient trpiaci sekundárnou imunodeficienciou?

Môžu si nariadiť režimové opatrenia, ako tomu bolo napríklad v prípade pandémie COVID-19, teda pacienti môžu byť v karanténe, obmedziť pohyb na verejnosti a nosiť rúško. Taktiež môže pomôcť zmena stravy, ktorá by mala byť bohatá na vitamíny a rôzne stopové prvky. Samozrejme, je dôležité dôsledne sledovať svoj stav a pri jeho zhoršení včas navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, ktorý naordinuje príslušnú liečbu.

Ovplyvnila pandémia COVID-19 liečbu sekundárnej imunodeficiencie?

Niekoľko našich pacientov so sekundárnou imunodeficienciou malo ťažší priebeh COVID-19, takže imunomodulačná liečba aj doplnenie protilátok v tomto prípade dávala veľký zmysel a ovplyvnila priebeh ochorenia pozitívnym smerom. Treba byť naozaj obozretný a brať pri liečbe COVID-19 do úvahy aj sekundárnu imunodeficienciu, ktorá sa môže podieľať na jeho ťažšom priebehu.

C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022


C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022

Ďalší článok