Trápia vás časté zápaly či naoko nepodstatné prechladnutia a „soplíky”? Možno trpíte sekundárnou imunodeficienciou. V dnešnom rozhovore s imunológom MUDr. Štefanom Raffáčom, PhD., MPH vám o tomto ochorení a spôsobe jeho liečenia prezradíme viac.
MUDr. ŠTEFAN RAFFÁČ, PhD., MPH
imunológ na Ambulancii klinickej imunológie a alergológie v Košiciach
Čo je to sekundárna imunodeficiencia a ako môže vzniknúť?
Najprv si musíme vysvetliť, čo je to imunodeficiencia. Je to porucha (oslabenie) imunitného systému, ktorá sa väčšinou spája s prejavmi ako sú opakované infekcie, ale môžu to byť aj autoimunitné poruchy či nádorové ochorenia. Imunodeficienciu rozdeľujeme na primárnu, teda vrodenú, a sekundárnu, ktorá vznikla poruchou do istého času plne funkčného imunitného systému. Inak povedané, imunita kedysi fungovala normálne, no z rôznych príčin bola poškodená, a tak vznikla sekundárna imunodeficiencia.
Príčiny jej vzniku sú rôzne, napríklad ako následok závažnej infekčnej choroby (TBC, HIV a iné), alebo z dôvodu závažného nádorového ochorenia a jeho liečby, prípadne pri imunosupresívnej liečbe, ktorá je podávaná z dôvodu autoimunitných chorôb, po transplantáciách a podobne.
Ktorí špecialisti sa starajú o pacientov s týmto ochorením?
Je to rôzne, líšia sa podľa príčiny, ktorá spôsobuje sekundárnu imunodeficienciu, teda oslabenie imunitného systému. Môže sa o to postarať obvodný lekár, ktorý rieši časté infekcie pacienta, otorinolaryngológ alebo aj imunoalergológ, či onkológ, alebo hematológ. Ide skôr o multidisciplinárny prístup.
Existuje na toto ochorenie nejaká liečba?
Pravdaže, nasadzuje sa antimikrobiálna liečba, prípadne liečba, ktorá vedie k potlačeniu príčiny ochorenia. Pridáva sa k tomu aj imunomodulačná liečba alebo pri nedostatku protilátok aj takzvaná substitučná liečba imunoglobulínmi, ktorá sa využíva najmä pri hematoonkologických diagnózach, ako je napríklad lymfóm. Pri týchto ochoreniach dochádza k poškodeniu schopnosti imunitného systému produkovať protilátky, preto sa do tela dopĺňajú prostredníctvom imunoglobulínu, a to aj v pohodlí domova.
Čo môže pre seba urobiť pacient trpiaci sekundárnou imunodeficienciou?
Môžu si nariadiť režimové opatrenia, ako tomu bolo napríklad v prípade pandémie COVID-19, teda pacienti môžu byť v karanténe, obmedziť pohyb na verejnosti a nosiť rúško. Taktiež môže pomôcť zmena stravy, ktorá by mala byť bohatá na vitamíny a rôzne stopové prvky. Samozrejme, je dôležité dôsledne sledovať svoj stav a pri jeho zhoršení včas navštíviť svojho ošetrujúceho lekára, ktorý naordinuje príslušnú liečbu.
Ovplyvnila pandémia COVID-19 liečbu sekundárnej imunodeficiencie?
Niekoľko našich pacientov so sekundárnou imunodeficienciou malo ťažší priebeh COVID-19, takže imunomodulačná liečba aj doplnenie protilátok v tomto prípade dávala veľký zmysel a ovplyvnila priebeh ochorenia pozitívnym smerom. Treba byť naozaj obozretný a brať pri liečbe COVID-19 do úvahy aj sekundárnu imunodeficienciu, ktorá sa môže podieľať na jeho ťažšom priebehu.
C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022
C-ANPROM/SK/PO/0006 Jún 2022