ČO JE PRIMÁRNA HYPEROXALÚRIA?

VIKTOR JANKÓ

pediatrický nefrológ
Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny
Národný ústav detských chorôb

Primárna hyperoxalúria je dedičné metabolické ochorenie charakterizované nahromadením oxalátov (štaveľanov) v organizme. V úvode ochorenia obličky vylučujú nadmerne syntetizované oxaláty, ktoré postupne upchávajú jemné štruktúry v obličkách. Zhoršenie obličkových funkcií má za následok kumuláciu oxalátov vo všetkých orgánoch, čo vedie k ich nezvratnému poškodeniu.

Najčastejšie symptómy zriedkavého ochorenia

Ochorenie nemá typické klinické príznaky. V dospelom veku sa manifestuje zväčša obličkovými kameňmi. Prvým príznakom u detí môže byť strata koncentračnej schopnosti obličiek, čo sa prejaví zvýšeným príjmom nesladených nápojov. Žiaľ, veľmi závažné formy ochorenia sa prejavujú v útlom detskom veku už trvalým poškodením obličiek. Zvýšené vylučovanie malých oxalátových kryštálikov v moči zvyšuje riziko výskytu infekcií močových ciest. Preto u detí s recidivujúcou infekciou močových ciest je potrebné doplniť sonografické vyšetrenie obličiek, na ktorom nefrokalcinóza, tzn. ukladanie malých kryštálikov v tkanive obličiek, zvyšuje podozrenie na primárnu hyperoxalúriu.

Kedy sa zvyčajne začne prejavovať ochorenie?

Neexistuje charakteristický vek. Ide o genetickú chybu, v dôsledku ktorej sa tvorí menej funkčný enzým, ale každý, aj poškodený enzým, má určitú zvyškovú aktivitu. Práve táto zvyšková aktivita predurčuje, akou rýchlosťou sa bude usadzovať oxalát v obličkovom tkanive a následne vo všetkých orgánoch a tkanivách organizmu. Výskyt prvých klinických príznakov je preto veľmi variabilný. Dokonca existuje aj variabilita medzi pacientmi s rovnakou genetickou mutáciou. To znamená, že u jedného pacienta sa ochorenie prejaví obličkovým zlyhaním počas prvého roku života a u druhého v dvadsiatich rokoch života obličkovými kameňmi.

U jedného pacienta sa ochorenie prejaví obličkovým zlyhaním počas prvého roku života a u druhého v dvadsiatich rokoch života obličkovými kameňmi.

Diagnostika ochorenia

Záverečná diagnóza je stanovená pomocou genetického vyšetrenia. Pri diagnostike sledujeme odpad oxalátov a ich prekurzorov v moči a na základe ich hodnôt sa indikuje genetické vyšetrenie na potvrdenie diagnózy.

Existuje cielená liečba primárnej hyperoxalúrie?

Doterajšia terapia spočívala v podávaní vitamínu B6, v alkalizácii moču a vo zvýšenom príjme tekutín. Cieľom zvyšovania pH moču (alkalizácia) a nadmerného príjmu tekutín bolo znížiť koncentráciu oxalátov, a tým zmierniť riziko ich vyzrážania. Vysoká dávka pyridoxínu – vitamínu B6 – pri niektorých genetických formách primárnej hyperoxalúrie môže zvýšiť zvyškovú aktivitu poškodeného enzýmu. Tento efekt sa využíval donedávna ako jediná možná terapia. V súčasnosti sú vo vývoji viaceré nové inovatívne liečebné prístupy, ktoré môžu v budúcnosti priniesť zmenu v liečbe tohto závažného ochorenia.

Vytvorené v spolupráci so spoločnosťou Alnylam Czech s. r. o .
Alnylam Czech s.r.o., Klimentská 1216/46, 110 02 Praha 1, Česká republika | email: [email protected]
PH1-SVK-00001; Dátum prípravy: október 2021

Zdroje:

Devresse, A., P. Cochat, N. Godefroid, a spol., Transplantation for Primary Hyperoxaluria Type 1: Designing New Strategies in the Era of Promising Therapeutic Perspectives. Kidney Int Rep, 2020. 5(12): p. 2136-2145.

Harambat, J., K.J. van Stralen, L. Espinosa, a spol., Characteristics and outcomes of children with primary oxalosis requiring renal replacement therapy. Clin J Am Soc Nephrol, 2012. 7(3): p. 458-65.

Cochat, P., S.A. Hulton, C. Acquaviva, a spol., Primary hyperoxaluria Type 1: indications for screening and guidance for diagnosis and treatment. Nephrol Dial Transplant, 2012. 27(5): p. 1729-36.

Venick, R.S., D.G. Farmer, J.R. Soto, a spol., One Thousand Pediatric Liver Transplants During Thirty Years: Lessons Learned. J Am Coll Surg, 2018. 226(4): p. 355-366.

Venick, R.S., D.G. Farmer, S.V. McDiarmid, a spol., Predictors of survival following liver transplantation in infants: a single-center analysis of more than 200 cases. Transplantation, 2010. 89(5): p. 600-5.

Campbell, K., V. Ng, S. Martin, a spol., Glomerular filtration rate following pediatric liver transplantation–the SPLIT experience. Am J Transplant, 2010. 10(12): p. 2673-82.

Jara, P., A. Baker, U. Baumann, a spol., Cross-cutting view of current challenges in paediatric solid organ and haematopoietic stem cell transplantation in Europe: the European Reference Network TransplantChild. Orphanet J Rare Dis, 2020. 15(1): p. 16.

Zriedkavé ochorenie, ktoré môže postihnúť mužov a ženy všetkých vekových kategórií a etník. Ide o genetické ochorenie, to znamená, že sa prenáša z rodičov na deti. Na vznik Pompeho choroby sa musia stretnúť rodičia, ktorí sú obaja prenášačmi ochorenia, čo sa však, našťastie, nestáva tak často, preto je ochorenie mimoriadne zriedkavé.

Čo je Pompeho choroba?

Pompeho choroba je zriedkavé metabolické ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým svaly. U ľudí s Pompeho chorobou sa nevytvára dostatok enzýmu – glukozidáza. Dochádza preto k hromadeniu glykogénu vo svaloch, čo vedie k progresívnej strate svalovej funkcie. Chybný gén sa prenáša od oboch rodičov, tento proces sa nazýva recesívna dedičnosť.

Aké sú príznaky?

Príznaky Pompeho choroby sa môžu vyskytovať hneď od narodenia alebo sa môžu objaviť kedykoľvek v dojčenskom veku, detstve či dospelosti. Menej častá, infantilná forma ochorenia je charakterizovaná výrazne zväčšeným srdcom a „handrovitým“ vzhľadom v dôsledku závažnej svalovej slabosti. Zvyčajne sa objaví počas prvých mesiacov života a ak sa nelieči, časom dochádza k úmrtiu. Deti alebo dospelí s adultnou formou často najprv pociťujú slabosť v nohách a bokoch, ktorá má za následok kolísavú chôdzu, a objavia sa u nich problémy s dýchaním.

Závažnosť týchto príznakov a rýchlosť, s akou dochádza k ich progresii, sa môžu výrazne líšiť u jednotlivých pacientov. U ľudí trpiacich Pompeho chorobou sa môže objaviť dýchavičnosť počas cvičenia alebo ranné bolesti hlavy spôsobené dýchacími problémami pri ležaní, ktoré majú za následok neschopnosť dostatočne dýchať počas noci. Pompeho choroba môže ovplyvňovať aj svaly stredu tela, rúk a ramien. To môže mať za následok problém so vstávaním zo sediacej polohy, ťažkosti so vstávaním zo stoličky, s chodením po schodoch a so vzpažením.

Ak sa u vás teda prejavia vyššie spomínané príznaky, informujte sa u svojho neurológa na vyšetrenie Pompeho choroby zo suchej kvapky krvi. Väčšina neurológov vykonáva toto vyšetrenie vo svojej ambulancii.