Smiech nepozná vek je program, s ktorým profesionálni zdravotní klauni pravidelne navštevujú seniorov v seniorských zariadeniach alebo nemocniciach. Prinášajú im povzbudenie a radosť, ochotne si vypočujú ich príbehy. O jeden z príbehov z klaunovania v seniorskom domove sa podelila zdravotná klaunka z Červeného nosa Mariana Bódyová, pre seniorov známa ako Emília Kohútová.

Okrem humoru nechýba ani hudobné spestrenie, ktoré seniorov vráti do mladosti. Mnohí si ku klaunom vybudujú hlbší vzťah a tešia sa na ich návštevy. Tak ako je v každom z nás kúsok dieťaťa, je v každom z nás aj kúsok starca, a to je dobre.

Ako zdravotná klaunka chodím rozveseľovať okrem detí v nemocniciach aj seniorov. Vždy sa veľmi teším, keď môžem nahliadnuť do sveta týchto ľudí, ktorý je bohatý, krásny, často aj smutný a plný záhad, no vždy inšpirujúci. Potvrdil mi to aj jeden môj zážitok.

V ten deň sme aj s mojou klaunskou kolegyňou Markétkou navštívili klientov Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Kremnici. V jednej izbe sedela v kresle pani Anka. Je bývalá huslistka, no husle v ruke nedržala už roky. Po mozgovej príhode ochrnula a jej telo je takmer v neustálom „trase“. Pozná sa dokonca s Petrom Michalicom, kedysi, ešte pravdepodobne za čias študentských, spolu hrávali.

Darujte radosť a smiech deťom a seniorom v zariadeniach po celom Slovensku TU

Miluje husle ako nástroj svojej mladosti, ako nástroj svojho života. Aj ja som mala so sebou husle. Keď ich uvidela, oči jej zažiarili. Úsmev z jej tváre nezmizol, ani keď som sa v rámci svojich schopností snažila pre ňu čosi zahrať. Vtom som dostala nápad. ,,Nechcete si zahrať tiež?“

Pani Anka zaváhala… No potom túžobne prikývla. Opatrne som jej priložila husle pod bradu. Keď pani Anna ucítila lub huslí, bol to neuveriteľný okamih. Slákom som husle ozvučila jemným pizzicatom. Vo vzduchu sa čosi chvelo, takmer som prestala dýchať. Pani Anka siahla po sláku, a to napriek tomu, že je v ťažkom fyzickom stave. Spoločnými silami sme sa snažili vytvoriť tón.

Zimomriavky nám behali po tele, keď sme zbadali, že Anička sa tak sústredí, že sa vlastne skoro netrasie!

So zatajeným dychom som sledovala tento zázrak. Nával radosti však vyvolal opäť chvenie. No husle pod bradou pani Anna držala pevne… Od tej chvíle mám husle vždy so sebou. Sú úžasným sprostredkovateľom spomienok na mladosť pre generáciu našich súčasných seniorov. Pamätajú krásu, eleganciu, slušnosť, úctivosť, ktorú si i v dnešných dňoch môžeme spolu pripomenúť a nezabudnúť…

Čo ďalšie pre seniorov robíme? Kliknite TU

Aj tento príbeh nájdete v knihe skutočných príbehov NA ZÁZRAKY MÁME NOS, ktorej autormi sú zdravotní klauni. Na stránke nájdete aj ďalšie spôsoby, ako môžete aj vy podporiť viac smiechu v nemocniciach a seniorských zariadeniach.