Herečka Monika Szabó prezrádza, ako sa stará o zdravie, rodinu a prečo je dôležité nezabúdať na seba.
Monika Szabó
herečka
Monika, verejnosť vás pozná najmä ako herečku. Čomu sa venujete vo svojom súkromí, keď práve nestojíte pred kamerou?
Nakoľko som mama dvoch dcér, väčšina môjho voľného času patrí im. Ostatný čas venujem sebe, manželovi, rodine a priateľom.
Ako pristupujete k svojmu zdraviu – fyzickému aj duševnému? Máte nejaké rituály alebo zásady, ktoré vám pomáhajú cítiť sa dobre vo vlastnom tele?
Zhodou okolností som sa dnes nechala odvážiť na bioimpedančnej váhe, aby som zistila, aký je môj telesný tuk a iné hodnoty. A obstála som skvelo, z čoho mám, samozrejme, veľkú radosť. Vek mojich orgánov je 18 rokov, vodu v tele mám 59,5 % a viscerálne tuky 1. S týmto výsledkom som si uvedomila, že moje nutrične vyvážené stravovanie má obrovský význam pre moje zdravie. To sú moje zásady, ktorých sa držím, a ktoré preukazujú výsledky. A to, že sa vďaka tomu cítim aj dobre, mám oddnes aj na papieri. (úsmev)
Ste mamou dvoch dcér. Ako ste prežívali svoje tehotenstvá a čo vám najviac pomohlo v období materstva?
Každé tehotenstvo bolo totálne iné. Po fyzickej aj psychickej stránke. Pri staršej dcére som sa to snažila prežiť sama, pri druhej sme „bojovali o prežitie“ už traja. (úsmev) Možno preto som mala druhé tehotenstvo v porovnaní s prvým oveľa pokojnejšie. Od začiatku materstva až doteraz mi najviac pomáhala a pomáha ich spoločnosť. A to po všetkých stránkach.
Ako sa staráte o zdravie celej rodiny? Máte nejaké spoločné zvyky alebo zásady, ktoré u vás doma fungujú?
U nás doma sa konzumuje naozaj veľa zeleniny a ovocia. Počas sezóny nás moji rodičia zásobujú domácimi produktmi. Zakladám si na naozaj kvalitných potravinách aj z obchodu. Zásadne nevyprážam a celkovo olej používam sporadicky. S dievčatami pravidelne jeme chlorelu a pijeme veľa vody. Snažím sa v ich útlom veku naštartovať správne stravovanie, ktoré si, dúfam, zachovajú až do dospelosti.
Čo by ste odkázali ženám, ktoré často dávajú na prvé miesto všetkých ostatných, len nie seba?
Je ťažké odkázať niečo ženám, ktoré sú mi v tomto podobné. Často sama dávam iných na prvé miesto pred sebou. A keď to urobím opačne, mnohokrát nastúpia výčitky svedomia, že som sa zachovala sebecky. Takže mám pre to absolútne pochopenie. Je náročné si to v hlave preonačiť a uvedomiť si, že je v poriadku „byť sebecká“. Samozrejme v tom dobrom zmysle slova. Môj odkaz pre iné ženy by znel tak, ako si sama sebe často hovorím: „Monika, máš len jeden život. Netrvá večne. Rob tak, aby si na záver života neľutovala, že si niečo nezažila. Máš právo na to byť spokojná a šťastná.“
