Deti s poruchou autistického spektra mávajú problémy so spánkom častejšie. Tie môžu viesť k zmenám správania a nepriaznivo vplývajú na celú rodinu. Podrobne nám o tom porozprávala detská psychiatrička MUDr. Veronika Marcinčáková Husárová, PhD.

Je spoluzakladateľkou Kliniky duševného zdravia Calma v Bratislave. Okrem klinickej praxe pôsobila ako výskumníčka v oblasti neurovývinových porúch, najmä ADHD a autizmu.

Ako rozšírené sú poruchy spánku u detí s autizmom a akým problémom so spánkom čelia?

Výskyt minimálne jednej spánkovej poruchy u detí a adolescentov s poruchami autistického spektra je 13 %, čo je niekoľkonásobne viac ako v bežnej populácii, kde je to asi 3,7 %. Odlišnosti zahŕňajú nielen celkovo kratší čas spánku, ale aj dlhšie zaspávanie, nižšiu efektivitu spánku, kratšiu REM fázu a vyšší výskyt tzv. parasomnií, napríklad abnormálnych pohybov pred spánkom, rozprávanie zo spánku, námesačnosť, nočné mory, nočné desy alebo spánkové paralýzy. Deti s PAS majú aj vyššiu rezistenciu voči uloženiu sa do postele, úzkosť zo spánku, nočné budenie sa a dennú ospalosť.

Narušený spánok u dieťaťa má väčšinou nepríjemný vplyv na vzťahy v rodine a celkovú kvalitu života.

Majú tieto poruchy krátkodobé a dlhodobé následky?

Poruchy spánku u detí s autizmom môžu viesť k zhoršenému správaniu, vysokej emocionálnej dráždivosti, väčším ťažkostiam v sociálnych kontaktoch a komunikácii a zvýraznenému stereotypnému správaniu. Kratšia dĺžka REM fázy môže mať súvislosť s oslabením kognitívnych a rozhodovacích funkcií u detí s PAS.

V čom sú poruchy spánku náročné pre opatrovateľov týchto pacientov?

Narušený spánok u dieťaťa má väčšinou nepríjemný vplyv na vzťahy v rodine a celkovú kvalitu života nielen dieťaťa s PAS, ale aj jeho rodičov, prípadne súrodencov. Vedie k zvýšenému stresu a únave rodičov, ktorí potom ťažšie kontrolujú vlastné emócie. Tie môžu nechcene ventilovať vo vzťahu k deťom s ďalšími dôsledkami v ich správaní.

Nespavosť je jeden z veľmi bežných problémov, ktoré zvyšujú zaťaženie u detí a dospievajúcich s poruchami autistického spektra (PAS) a ich rodín.

Kedy by mal rodič vyhľadať odborníka?

Odborná pomoc sa odporúča, ak porucha spánku trvá viac ako tri mesiace, výrazne narúša kvalitu života a celkový mentálny alebo emocionálny život dieťaťa a rodiny.

Ak sa chcete dozvedieť viac o problémoch so spánkom, pozrite si krátke videá s pani MUDr. Teréziou Rosenbergerovou, hlavnou odborníčkou MZ SR pre pedopsychiatriu:

Ako často rodičia hovoria o problémoch so spánkom pri iných vyšetreniach?

Asi 40 % detí s vývinovými poruchami alebo podozrením na vyvinovú poruchu uvedie aj nejaké ťažkosti so spánkom, napríklad nespavosť, teda problémy so zaspávaním, budenie sa v noci alebo skoro ráno alebo často aj spomínané parasomnie.

Čo by ste poradili rodičom, ktorí by chceli zlepšiť kvalitu spánku svojich detí?

Zamerajte sa na to, čo robí vášmu dieťaťu dobre, pri čom dobre zaspí, čo mu pomáha, kým si ľahne do postele. Ak je nemožné vyhovieť jeho predstavám, skúste nájsť kompromis, ktorý mu pomôže. Ak porucha spánku u vášho dieťaťa trvá dlhšie a máte pocit, že už ste vyskúšali viaceré možnosti, ktoré nefungujú, poraďte sa s odborníkom. Výborné je, keď na prvú konzultáciu k odborníkovi prinesiete spánkový denník, ktorý ste viedli aspoň dva týždne. V spánkovom denníku sa zaznamenávajú viaceré parametre týkajúce sa spánku, vrátane času zaspávania, počtu zobudení sa za noc, času vstávania, času, ktorý uplynie od ľahnutia si do postele po zaspatie, denná únava, parasomnie a iné.

Aký je všeobecný prístup k liečbe detí s autizmom, ktoré majú poruchy spánku?

Najprv sa odporúčajú tzv. behaviorálne intervencie a v druhej línii farmakologická liečba. Behaviorálne intervencie sa týkajú najmä zmien v režime spánku. Najdôležitejšie je najskôr odpozorovať, čo dieťaťu pomáha, a potom začať opatrenia aplikovať. Zmeny môžu byť rôzne, napríklad použitie iného typu nočného svetielka alebo úplne zatemnenie miestnosti. Pozitívne môže spánok ovplyvniť aj odstránenie elektronických zariadení z izby dieťaťa a skrátenie času stráveného pred obrazovkou minimálne dve hodiny pred spánkom.

Spánok ovplyvňujú aj potraviny a nápoje prijaté pred spánkom a celková fyzická únava dieťaťa. Pri neurovývinových poruchách nie vždy platí, že čím je dieťa unavenejšie, tým lepšie spí. Niekedy sa stáva, že vysoká únava paradoxne zvýrazňuje hyperaktivitu alebo vedie k nočným desom. Z farmakologickej liečby sa najväčší objem dôkazov sústredí na melatonín, spánkový hormón, vo forme s predĺženým uvoľňovaním, ktorý môže vášmu dieťaťu predpísať detský psychiater, detský neurológ alebo pediater.