Jeseň je obdobím, kedy sa do popredia dostávajú alergie na vzdušné plesne, roztoče či domáce zvieratá. Výkyvy teplôt, vlhké prostredie aj viac času stráveného v interiéri môžu spôsobiť zhoršenie príznakov. Ako sa pripraviť, aké opatrenia pomáhajú a prečo zohráva veľkú rolu aj prístup samotného pacienta?

prof. Miloš Jeseňák
prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.
Odpovedá uznávaný odborník na alergie a imunitu, profesor Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.
Najčastejšie alergie počas jesene
Na jeseň sa častejšie vyskytujú alergie na vzdušné plesne, najmä Alternáriu a Cladospórium z vonkajšieho prostredia (lístie, pôda, kompost). V interiéri zas dominuje celoročná pleseň Aspergillus, ktorá sa množí vo vlhkých a zle vetraných priestoroch ako pivnice, kúpeľne či na starých textíliách. Na jeseň stúpa aj výskyt alergií na roztoče – z dôvodu kúrenia, vyššej vlhkosti a menšiemu vetraniu. V uzavretých priestoroch sa zároveň výraznejšie prejavujú aj alergény domácich zvierat. Plesňové alergie postihujú približne 5 – 10 % populácie. Celkovo jeseň prináša viacero faktorov, ktoré alergie zhoršujú – výkyvy teplôt, vlhko, znížená ventilácia, častejší pobyt v interiéri so zvýšenou koncentráciou alergénov, ale aj nárast respiračných infekcií, menej slnka a čerstvého vzduchu.
Na liečbe sa podieľa aj pacient
Moderná alergológia ponúka viaceré možnosti liečby vrátane alergénovej imunoterapie, ktorá môže niektoré alergie trvalo zmierniť alebo odstrániť – pri plesniach je dostupná zatiaľ len na Alternáriu. Pri iných alergénoch, napr. pri roztočoch, zvieratách či peľoch tráv, stromov a burín, máme k dispozícii široké spektrum jednotlivých foriem imunoterapie. Úspech však závisí aj od pacienta: dôležité je dodržiavať liečbu, chodiť na kontroly a sledovať vlastné príznaky. Pomôcť môže aj online monitoring výskytu jednotlivých alergénov vo vzduchu. Neliečená alergia totiž zvyšuje riziko vzniku astmy.

Ako prebieha moderná liečba alergií?
Základné piliere liečby alergií, a to už od detského veku, sú:
- eliminácia alergénov (pri plesniach optimálna vlhkosť v domácnosti, vetranie, sanácia a odstraňovanie plesní);
- antialergická liečba ako tabletky, sirupy, spreje, ktoré umožnia dosiahnutie kontroly nad alergickým zápalom;
- alergénová imunoterapia – podľa druhu alergénu –, ktorá slúži na vyliečenie alergie, prevenciu vzniku nových alergií či vzniku astmy.
Ak viete, že jeseň býva pre vás náročná, s preventívnou liečbou začnite včas – ideálne ešte pred prvými príznakmi. Základom sú nosové protialergické spreje, moderné netlmiace antihistaminiká a pravidelné preplachovanie nosa soľnými roztokmi (sprej, sprcha alebo konvička).
Môžu alergiami trpieť aj tí najmenší, alebo ide skôr o problém dospelých?
Alergické ochorenia sa vyskytujú naprieč všetkými vekovými kategóriami, pričom respiračné alergie už v súčasnosti čoraz častejšie postihujú aj najmenšie deti v prvých rokoch života. Prejavy alergie sa môžu líšiť podľa veku, pričom u detí najčastejšie pozorujeme prejavy alergickej nádchy a astmy. Čím skôr sa alergia diagnostikuje, tým skôr sa môže začať správny liečebný postup. Nerozpoznaná alergia u najmenších detí môže zvyšovať riziko častejších a komplikovanejších respiračných infekcií a zvyšovať riziko rozvoja astmy.

Aké druhy alergií najčastejšie postihujú malých pacientov a čo ich výskyt ovplyvňuje?
Najčastejšou formou alergie u najmenších detí je potravinová alergia (mlieko, vajce, múka, sója, orechy, ryby). Z hľadiska alergických ochorení dýchacích ciest medzi najčastejšie alergény patria roztoče, ale aj alergény domácich zvierat a sezónne peľové alergény – dreviny (najmä breza, jelša), trávy (najmä timotejka) a buriny (palina, ambrózia). Čoraz častejšie sú aj alergie na vzdušné alebo bytové plesne. Výskyt alergií, samozrejme, ovplyvňuje prítomnosť alergénov v prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje a viaceré štúdie naznačili, že včasné vystavenie roztočovým či plesňovým alergénom výrazne zvyšuje aj rozvoj tejto formy alergie, najmä pri pozitívnej rodinnej záťaži na alergické ochorenia v prvostupňovom príbuzenstve (rodičia, súrodenci).
Čo všetko môže neliečená alergia spôsobiť v organizme dieťaťa z dlhodobého hľadiska?
Neliečená, nesprávne liečená alebo nerozpoznaná alergia jednak zvyšuje riziko postupného zhoršovania sa alergických prejavov, ale aj riziko rozvoja astmy. Neliečená alergia a alergický zápal zvyšujú riziko respiračných infekcií a ich komplikácií. Okrem toho neliečený alergický zápal vedie k nezvratných štrukturálnym zmenám v dýchacích cestách (odborne nazývaných prestavba – remodelácia), čo sa postupne prejaví pretrvávajúcimi ťažkosťami, dušnosťou či netolerovaním fyzickej námahy.

Aké terapeutické prístupy dnes lekári odporúčajú pri zvládaní alergických reakcií v ranom veku?
Základom je správna diagnostika – rozbor anamnézy a ťažkostí, ich sezonality, kožné testy (nemajú vekové ani sezónne obmedzenie) a vybrané laboratórne vyšetrenia.
Samozrejmosťou je vylúčenie iných stavov, ktoré môžu pripomínať alergiu. A následne je potrebné nastavenie režimových opatrení zameraných na zníženie, prípadne úplné odstránenie kontaktu s daným alergénom a farmakologická liečba alergie. V súčasnosti v prvej línii preferujeme lokálne a bezpečné prípravky v podobe inhalátorov či kvapiek a nosových sprejov, až následne systémovú liečbu v podobe sirupov či tabletiek. Akokoľvek, režimové opatrenia majú len obmedzenú účinnosť a klasická farmakoterapia pôsobí len počas jej užívania. Jedinou príčinnou liečbou alergií je alergénová imunoterapia, ktorá dokáže alergiu vyliečiť a znížiť riziko rozvoja aj nových alergií. Je možné ju podávať od 5-tich rokov veku dieťaťa. Úlohou modernej alergológie je indikovanie tejto liečby u čo najväčšieho počtu alergikov.
Instagram a Facebook Alergológovia_ a_imunológovia prináša užitočné medicínske rady pravidelne. Ak vás tieto témy zaujímajú, sledujte ich.