Čo je hĺbková žilová trombóza (HŽT)?

Hĺbková žilová trombóza je závažné, potenciálne život ohrozujúce ochorenie, ktoré je spôsobené vznikom krvných zrazenín – trombov v hĺbkových žilách, najčastejšie v dolných končatinách. Tie potom čiastočne, alebo úplne vyplňujú lumen žily v rozličnej dĺžke. Nebezpečenstvo je len zriedka dané samotným mechanickým upchatím žily, pretože v dolných končatinách ostáva spravidla dostatok nepoškodených žíl (kolaterál), ktoré dokážu odvádzať žilovú krv z postihnutej končatiny späť k srdcu.

Jej akútne nebezpečenstvo je dané rizikom „odtrhnutia“ takejto krvnej zrazeniny, ktorá potom krvným tokom putuje smerom do pravostranných srdcových oddielov a ďalej do pľúc, kde následne upcháva pľúcne riečisko, čo voláme pľúcna embólia. Ak je takáto „odtrhnutá“ zrazenia dosť veľká, dochádza k redukcii prietoku krvi pľúcami, a to môže znamenať ohrozenie života či smrť.

Aký je výskyt a aké sú príčiny?

Presné epidemiologické údaje nemáme k dispozícii, no podľa niektorých prác sa výskyt odhaduje na približne 160 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Aj dnešné chápanie mechanizmu vzniku krvných zrazenín vychádza zo známej Virchowovej hypotézy z roku 1856, a síce, že sa jedná o poruchu cievnej steny alebo krvnej zrážanlivosti alebo prietoku krvi, resp., že sa jedná o ich interakciu.

V súčasnosti sa k uvedeným trom faktorom zaraďuje aj porucha fibrinolýzy, čiže porucha rozpúšťania krvných zrazenín. K rizikovým faktorom hĺbkovej žilovej trombózy sa radia niektoré špecifické faktory, ako sú imobilita, gravidita a šestonedelie, vyšší vek, obezita, žilové varixy, predchádzajúca epizóda žilovej trombózy, hormonálna liečba (napr. antikoncepcia), hormonálna substitučná liečba či cestovanie na dlhé vzdialenosti, najmä lietadlom.

Ďaleko závažnejšie riziko trombózy predstavujú niektoré ochorenia (predovšetkým sa jedná o veľké úrazy a veľké operácie), ďalej najmä mozgové porážky (mŕtvice spojené s ochrnutím) a zhubné nádory. Takíto pacienti sú naozaj reálne ohrození žilovou trombózou či embóliou (v nemocnici by potom mali dostávať preventívne lieky, aby sa tomu predišlo). Samostatnou príčinou bývajú rôzne poruchy zrážania krvi, vrodené či získané, ktoré voláme trombofílie, a bývajú príčinou asi 10 % žilových trombóz.

Aký je klinický obraz hĺbkovej žilovej trombózy?

Medzi základné klinické príznaky patrí predovšetkým bolesť a opuch, ďalej citlivosť, farebné a/alebo teplotné zmeny kože, prípadne často majú pacienti súčasne aj príznaky pľúcnej embólie. Ich výskyt je veľmi nekonštantný a nespoľahlivý, napríklad bolesti má sotva polovica pacientov a tie môžu mať navyše množstvo iných príčin.

Rovnako je známe, že približne polovici pacientov, ktorí príznaky majú, žilovú trombózu vyšetreniami nepotvrdíme, či naopak, až polovica pacientov s dokázanou trombózou nemusí mať žiadne klinické príznaky. Vzhľadom na uvedené fakty je základom diagnostiky ultrazvukové vyšetrenie, ktoré spravidla s veľkou presnosťou dokáže odhaliť či vylúčiť trombózu a určiť jej rozsah.

Takmer všetci pacienti sa liečia tzv. antikoagulanciami. Sú to látky ktoré znižujú krvnú zrážanlivosť, a tak napomáhajú rozpúšťaniu krvnej zrazeniny.

Ako sa lieči hĺbková žilové trombóza?

Takmer všetci pacienti sa liečia tzv. antikoagulanciami. Sú to látky ktoré znižujú krvnú
zrážanlivosť, a tak napomáhajú rozpúšťaniu krvnej zrazeniny. V zásade poznáme lieky, ktoré sa podávajú parenterálne (nie cez ústa), kam zaraďujeme klasický nefrakcionovaný heparín (ten sa dáva už len zriedka a iba v nemocnici), potom nízkomolekulárne heparíny (podkožne, pacientom prezentované ako tzv. včeličky). Tieto sa spravidla podávajú len niekoľko dní (len vo veľmi odôvodnených prípadoch dlhodobejšie). Poznáme aj tabletkové antikoagulanciá, ktoré sú pokračovaním liečby heparínmi, alebo sa nimi liečba rovno zahajuje.

Medzi staršie preparáty patrí warfarín, ktorý je spojený s niekoľkými úskaliami, napr. má veľmi dlhý nástup účinku, dlhý biologický polčas, je ľahké ovplyvniť jeho efekt či už inými (aj bežnými) liekmi, alebo aj potravou. Dnes sa do popredia dostáva liečba novými perorálnymi antikoagulanciami, kde je ich efekt stabilný, dobre predvídateľný a nebýva ovplyvniteľný potravou či inými liekmi. Vo veľmi odôvodnených prípadoch sa pacientom dávajú fibrinolytiká, lieky, ktoré zrazeninu priamo rozpúšťajú. Ich podanie je však spojené s pomerne vysokým rizikom krvácania, preto sa podávajú len zriedka.

Rovnako zriedkavo pristupujeme k invazívnym spôsobom liečby (mechanické odstránenie trombov zo žily operačne alebo intervenčne cez žilu, prípadne zavedenie rôznych filtrov do dolnej dutej žily). Súčasťou liečby býva odporúčaná aj kompresná liečba (elastická kompresívna bandáž alebo pančuchy), hoci v ostatnom čase sa diskutuje o jej význame. Súčasťou liečby je aj pohybová aktivita, ktorá by mala začať hneď po odoznení akútnej fázy.

Aká je dĺžka liečby?

Liečba trvá minimálne 3 mesiace – u pacientov s prvou epizódou trombózy a ktorá mala jasnú príčinu, ktorá však pominula, najlepšie chirurgického pôvodu, napr. pacient po operácii stehennej kosti. U ostatných trvá spravidla dlhšie, a to pol roka či rok. V každom prípade by mal lekár pri predlžovaní liečby stále posudzovať pomer riziko vs. benefit liečby.

Prečítajte si tiež: CHRAŇME SI NAŠE SRDCIA V BOJI PROTI HYPERTENZII