Osteoporóza: prevencia zlomenín

Následkom predlžovania dĺžky života dochádza u ľudí k vyššej pravdepodobnosti výskytu osteoporózy a jej komplikácií – zlomenín, a tým aj k potrebe včasného diagnostikovania ochorenia. Prevencia a diagnostika ochorenia sú pritom finančne menej náročné ako náklady vynakladané v súvislosti s osteoporotickými zlomeninami, ktoré vedú k závažným funkčným, psychickým a sociálnym následkom vrátane zvýšenej morbidity a mortality.

MUDr. SOŇA TOMKOVÁ, PhD.

prednosta internej kliniky LF UPJŠ Nemocnica Košice-Šaca
krajský odborník pre reumatológiu pre Košický kraj
viceprezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí SLS

Ako predchádzať osteoporóze

Vo všeobecnosti ide o primárnu prevenciu zlomenín, tzn. predísť už prvej zlomenine. Je potrebné vedieť, ktorý pacient je rizikový, ktoré sú najvýznamnejšie rizikové faktory vedúce k osteoporóze a následne jej komplikácii – zlomenine.

Vyššie riziko osteoporózy/zlomenín je u žien v menopauze a s predčasnou menopauzou. Strácajú totiž ochranu poskytovanú ženskými pohlavnými hormónmi estrogénmi, ktoré spomaľujú rednutie kostí. Ďalším a významným rizikovým faktorom je vek (každá žena nad 65 rokov a muž nad 70 rokov), tiež rodinná záťaž, teda výskyt osteoporózy v rodine. Osteoporóza postihuje aj mužov a objavuje sa spolu s poklesom pohlavných hormónov (andropauza).

Sekundárna osteoporóza

V prvom rade sa musí vylúčiť sekundárna osteoporóza, to znamená, že je nutné pátrať po možnej známej príčine osteoporózy. Ak sa nájde taká príčina, napr. ochorenie, ktoré ju vyvoláva, tak sa liečba zameria týmto smerom. Pokiaľ sa žiadna príčina nenájde, vtedy hovoríme o primárnej osteoporóze, ktorú delíme na postmenopauzálnu a senilnú.

Diagnóza ochorenia

Príčinou úbytku kostnej hmoty je aj nedostatočný príjem vápnika a vitamínu D v strave, ale aj porucha jeho vstrebávania pri ochoreniach čreva a pečene. Úbytok kostnej hmoty je zrýchlený aj pri endokrinologických a gastroenterologických ochoreniach, chronických ochoreniach obličiek, reumatologických zápalových ochoreniach či stavoch po transplantácii orgánov.

Diagnóza osteoporózy sa stanoví odborným vyšetrením. Základným je denzitometrické vyšetrenie, ktoré stanoví stupeň straty kostnej hmoty. Diagnostiku a liečbu osteoporózy robí ortopéd, reumatológ alebo endokrinológ v osteologickej ambulancii.

Toto je príbeh mojej mamy, ktorá má 78 rokov. Trpí niekoľkými ochoreniami, medzi ktoré patrí aj osteoporóza. Súhlasila však, aby som vyrozprávala jej príbeh. Moja mama bola dlho veľmi aktívna žena, ktorá mala množstvo záľub. Aktívne športovala – lyžovala, chodila na turistiku, šila, ale najviac zo všetkého milovala prácu v záhrade.

Ako sa to celé začalo?

Mamine problémy sa začali prejavovať bolesťou chrbta zhruba pred troma rokmi. Spočiatku tomu nepripisovala nejaký význam, dokonca ani jej lekár týmto bolestiam nepripisoval veľký význam. Keď však bolesti neustávali, lekár ju poslal na denzitometriu. Hoci vyšli hodnoty osteopénie, mala už prasknutý stavec, preto podstúpila zákrok cementovanie stavca. Po pár mesiacoch sa problémy zopakovali a zistili jej ďalšie dva prasknuté stavce. Znovu podstúpila cementovanie stavcov. Minulý rok, po mierne zvýšenej námahe v záhrade, sa problémy zopakovali, nasledoval ďalší prasknutý stavec a znovu cementovanie… Po treťom zlomenom stavci som na ňu zatlačila, aby sa dožadovala denzitometrie, ktorá nakoniec potvrdila osteoporózu.

Keď sa jej problémy zhoršovali, požiadala som ju, aby navštívila lekára, detailne opísala svoje ťažkosti a opýtala sa na možnosti diagnostiky.

Ako sa mame zmenil život?

Hlavnou zmenou bolo obmedzenie niektorých činností. Viac posedáva, má problém nájsť si vhodnú polohu, dlhšie sedieť alebo stáť, preto je nutná častejšia zmena polohy. Čo však mama veľmi ťažko znáša, je, že svoje najmladšie vnúčatá, môjho 3-ročného syna a 5-ročnú dcérku, nemôže zobrať na ruky a pomaznať sa s nimi, alebo ich utíšiť, keď plakali, lebo hrozilo, že by to ďalší stavec nevydržal. Rovnako musela obmedziť prácu na záhrade, keďže má problém zohnúť sa či poliať kvety, lebo krhla je príliš ťažká.

Čo mojej mame pomohlo?

Samozrejme, návšteva lekára. Keď sa jej problémy zhoršovali, požiadala som ju, aby navštívila lekára, detailne opísala svoje ťažkosti a opýtala sa na možnosti diagnostiky. Pán doktor nakoniec vykonal denzitometrické vyšetrenie, ktoré potvrdilo diagnózu osteoporózy. Predpísal jej liek na osteoporózu a hneď jej ho aj injekčne podal. Predpísal užívanie vitamínu D a vápnika, odporučil pobyt na slnku, pravidelný pohyb a konzumáciu makového či mandľového mlieka, prípadne používať makový olej. A snažiť sa do stravy zaradiť potraviny s vysokým obsahom vápnika.

Ako som do celého príbehu zasiahla ja?

Mamu musím stále kontrolovať, lebo mi na nej záleží. Niekedy jej treba priamo povedať, na čo sa má lekára opýtať. Pravidelne ju musím kontrolovať, či dodržiava všetko čo treba, pretože bývame dosť ďaleko od seba. Treba jej pripomínať, že niektoré činnosti už musí nechať na iných, napr. upratovanie, prácu v záhrade. A musím ju nútiť k aktívnejšiemu pohybu. Aj počas pandémie a izolácie som kontrolovala, či má všetky lieky, ktoré potrebuje. A snažím sa v tejto dobe digitalizácie mamu naučiť ovládať aspoň jednoduché funkcie na tablete, aby svoje vnúčatá mohla vidieť, keď už s nimi pre pandémiu koronavírusu nemôže byť.

Autor: Ing. Daniela Dobáková

Článok objednaný firmou Amgen Slovakia s.r.o.

OSTEOPORÓZA: PREVENCIA ZLOMENÍN