Každý človek, ktorý u seba pozoruje psychické aj fyzické prejavy depresie by mal navštíviť odborníka, ktorý určí jeho diagnózu a správnu liečbu.
MUDr. ZUZANA JANÍKOVÁ
primárka Psychiatrického oddelenia, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. I. Stodolu, Liptovský Mikuláš
Aká je aktuálna situácia v rámci duševného zdravia na Slovensku? Prevažujú medzi pacientmi ženy alebo muži?
Čo sa týka depresívnej poruchy ako takej, ako všade vo svete, aj na Slovensku prevažujú depresívne poruchy u ženskej populácie.
Na druhej strane, muži sa častejšie za depresiu hanbia, skrývajú ju a ťažšie ju prijímajú, nakoľko si nesú z detstva to obligátne „chlapi neplačú“. To je, samozrejme, hlúposť, pretože depresia postihuje mužov s rovnakou intenzitou ako ženy a často ju prežívajú pre spoločenské a sociálne predsudky trýznivejšie.
Mala pandémia vplyv na duševné zdravie Slovákov?
Nepochybne áno, v mnohých aspektoch, psychologických aj biologických. Opakovane som sa stretla s depresiami a úzkosťami u inak zdravých ľudí, ktorí po prekonaní ochorenia COVID-19 prežívali afektívne príznaky, o ktorých dovtedy ani netušili, že sú schopní niečo také prežívať. Jednoducho, nebolo pre nich typické prežívať depresívne alebo úzkostné stavy.
Aké sú najčastejšie príznaky depresie a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc?
O tom, či máte depresiu, alebo ste len vyhorený, unavený, sklamaný, či máte problém so štítnou žľazou a podobne, by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť odborník. Vie to posúdiť psychiater alebo klinický psychológ.
Ak sa vám zhoršil spánok, hlavne ak sa predčasne prebúdzate, máte pocit, že ste stratili energiu na bežné činnosti, prestali vás tešiť veci, na ktoré ste sa predtým tešili, máte problém sa ráno „naštartovať“, prestalo vám chutiť jesť, stratili ste chuť na sex, objavili sa rôzne telesné prejavy (bolesti hlavy, tela, nervozita v žalúdku, potenie a iné), ste spomalený a nesústredený, mali by ste ich navštíviť a požiadať o liečbu, ktorá je dnes už veľmi efektívna.
Ešte treba vedieť aj to, že sú aj atypické príznaky depresie, hlavne z oblasti telesných príznakov, preto záverečná diagnóza patrí do kompetencie psychiatra.
PREČÍTAJTE SI: DUŠEVNÉ PORUCHY SÚ V EURÓPE NA VZOSTUPE
Čo môže urobiť pacient sám pre seba okrem odbornej pomoci?
Záleží na fáze depresie alebo liečby, v ktorej sa človek nachádza. Ak má skutočnú depresívnu poruchu, zvyčajne sa bez odbornej pomoci nezaobíde. V miernom stupni depresie minimálne psychologickej či psychoterapeutickej, neskôr, samozrejme, aj psychiatrickej.
Okrem liekov a psychoterapie je dôležité pochopiť, často práve s pomocou odborníkov, čo sa na vzniku choroby môže podieľať, respektíve ju udržiavať. Neriešené problémy, zmennosť, prepracovanosť, telesné problémy, vzťahové problémy, nedostatok voľnočasových aktivít a mnoho iných faktorov môže byť spolufaktorom, prečo depresia vznikla alebo sa udržiava.
Čo môže urobiť pacient sám? Hlavne sa nebáť prijať všetky dostupné formy pomoci. Veľakrát sa mi stalo, že pacienti spätne po nastavení antidepresívnej liečby reagovali spôsobom – Bóóže, keby som vedel, že sa mi dá takto pomôcť, už dávno som sa nemusel trápiť… Liečba je oveľa komplexnejšia: antidepresíva, riešenie problémov, životospráva, pohyb, pomocné metódy…
Existuje pri depresii odporúčaná dĺžka liečby? Čo sa stane, ak pacient liečbu vysadí?
Liečba depresie má svoje fázy, najskôr akútnu, 2-3 mesiace, keď sa snažíme odstrániť jej príznaky, potom stabilizačnú, asi pol roka, keď sa snažíme stav stabilizovať, a potom udržiavaciu, keď sa snažíme predísť tomu, aby sa príznaky depresie vrátili.
Liečba má v každej fáze svoje pravidlá a, čo je najdôležitejšie, môže vám vrátiť späť váš život. Ak máte pocit, že je stav dostatočne dlho zlepšený, príde čas otvoriť tému pokračovania či ukončenia liečby. Neexperimentujte so svojím zdravím a šťastím.
Ak sa rozhodujete liečbu ukončiť, počkajte pokojne pár týždňov do kontroly a poraďte sa o tom s vaším terapeutom. Je dobré tieto rozhodnutia vždy robiť spoločne, rozumieť im, poznať riziká, vedieť, čo robiť, ak by sa stav zhoršil, atď.