Skip to main content
Domovská stránka » News » ČO JE TO DNA?
News

ČO JE TO DNA?

MUDr. JANKA JANČOVIČOVÁ

reumatológ, Bratislava

Ide o ochorenie spôsobené ukladaním kryštálikov kyseliny močovej do kĺbov, okolokĺbnych štruktúr a priľahlých mäkkých tkanív. Rozvoju DNY predchádza nahromadenie kyseliny močovej v tele. Kyselina močová je konečným produktom metabolizmu purínov, ktoré sú veľmi dôležité pre metabolizmus každej bunky, väčšinu purínov prijímame v strave.

V zdravom organizme sa kyselina močová vylučuje z tela von prevažne obličkami. Problém nastáva, keď sa jej množstvo zvýši v tele natoľko, že ho organizmus nedokáže z tela odstrániť.  Vplyvom vonkajších podmienok (napr. chlad) dochádza k  vytváraniu urátových kryštálov, ktoré sa ukladajú v kĺboch, v šľachách, ale aj podkožných tkanivách. Takto nahromadené  kryštály rozoznáva náš imunitný systém ako cudzorodý materiál. Biele krvinky sa ich snažia pohltiť a aktivujú zápalovú reakciu v tele. Rozvinie sa dnavý záchvat v podobe zápalu kĺbu.

Pri opakovaných dnavých záchvatoch sa objem kryštálov znásobuje a vzniká dnavý tofus. Zhluk urátových kryštálov s odumretými časťami poškodeného tkaniva  a zmesou imunitných buniek. Dôsledkom opakovaných a neliečených zápalov pri dnavých záchvatoch býva nenávratné poškodenie kĺbového tkaniva.

Aké sú príznaky DNY?

V jedálničku  pacienta s dnavou artritídou dominujú potraviny s vysokým obsahom purínov. Po nejakom čase, niekedy aj niekoľko rokov, sa rozvinie prvý dnavý záchvat so zápalom zväčša jedného kĺbu. Pacient má opuchnutý, červený, veľmi bolestivý kĺb s napnutou a vyhladenou pokožkou na povrchu. Zápal vznikne náhle a väčšinou odznie spontánne do niekoľkých dní. Sprievodným znakom môže byť aj zvýšená teplota a často zvýšené laboratórne parametre zápalu. Pri neliečených opakovaných záchvatoch sa jeho trvanie predlžuje a môže prejsť do pretrvávajúcej artritídy jedného alebo aj viacerých kĺbov naraz. V kĺboch sa vytvárajú tofy, dochádza k poškodeniu až deformácii kĺbu, strate funkcie, urýchli sa rozvoj artrózy, niekedy až s nutnosťou výmeny poškodeného kĺbu. Dnavá artritída najčastejšie postihuje periférne kĺby – palec na nohe, členok, koleno, ale aj kĺby prstov na rukách, lakeť. 

Existuje v rámci tohto ochorenia nejaká prevencia?

Približne v 50% prípadov je príčinou ochorenia nesprávna životospráva pacienta, prevenciou je zmena životosprávy. Obmedziť množstvo purínov v strave (napr. tmavé mäso, vnútornosti, strukoviny, morské plody, pivo, červené víno alebo čokoládu), jesť viac čerstvej zeleniny, pravidelne primerane športovať, dopriať si zdravý spánok a obmedziť stres.

Aké sú možnosti liečby?

Základným kameňom liečby je diéta s vylúčením purínov v strave. Ak sa pri diéte nepodarí znížiť hladina kyseliny močovej v krvi, do liečby pridávame lieky na jej zníženie – urikostatiká. Pri akútnom dnavom záchvate je nevyhnutná včasná liečba najlepšie do 12 hodín od rozvoja zápalu kĺbu. V liečbe využívame protizápalové lieky (jednorazovo kolchicin), nesteroidové antireumatiká. V prípade pretrvávania opuchu kĺbu je účinná vnútrokĺbna aplikácia glukokortikosteroidov. Pri pretrvávajúcej dnavej artritíde s postihnutím viacerých kĺbov je na mieste dlhodobá (niekoľkomesačná) liečba kolchicinom,  v indikovaných prípadoch biologická liečba interleukín 1 blokátorom.

Next article