S LÁSKOU A HUMOROM IDE VŠETKO ĽAHŠIE

EDITA KOPRIVČEVIĆ BORSOVÁ

slovenská herečka, zdravotná klaunka združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors

Herečka Edita Koprivčević Borsová je známa z divadelných dosiek, televízie či dabingu. Mnohí však netušia, že ju možno stretli aj v nemocnici – schovanú za najmenšou maskou na svete – za červeným nosom.

Smiech a dobrú náladu šíri s kolegami na detských oddeleniach ako profesionálna zdravotná klaunka združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors, pod menom doktorka Zagi Uderená. Prínos humoru a psychickej pohody pre podporu celkového zdravotného stavu si uvedomuje aj ona sama, keďže už roky žije s diabetom 1. typu. Vďaka práci zdravotnej klaunky sa zoznámila aj s manželom Tomislavom, ktorý je tiež zdravotným klaunom.

Okrem herectva sa venujete aj práci pre o. z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors. Prečo práve táto organizácia, čomu sa primárne venuje?

Profesionálnou klaunkou v Červenom nose som už 10 rokov. Poslaním združenia je prinášať prostredníctvom klaunského umenia radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Navštevujeme hlavne detské oddelenia nemocníc, ale aj seniorov v zariadeniach a aktuálne nás môžete stretnúť aj v niektorých veľkých očkovacích centrách. Snažíme sa deti, ale v prípade očkovania aj dospelých, zabaviť, odviesť pozornosť od strachu, bolesti, choroby či izolácie. Sama už dlhé roky trpím diabetom a viem, aký veľký vplyv má psychická pohoda na zdravotný stav. A práve humor je jej veľkým zdrojom.

Civilizačné ochorenia sú pre vás blízkou témou. Zmenil sa vám životný štýl po diagnóze cukrovky?

S mojím diabetom už žijeme v symbióze. Začiatky však boli rebelské. Táto choroba ma veľa naučila a stále učí. Naučila ma žiť v striedmosti, rytme, pravidelnosti a aktivite. Veľa chodím. Za posledné mesiace tak veľa (cca 10 000 krokov denne), že si v podstate nemusím dopichovať inzulín. Mám pumpu, čiže bazál mi beží stále, ale čo zjem, to vychodím. To je fantastické poznanie, ktoré mi priniesol život v čase korony. Vždy som čítala, že sa treba hýbať a športovať. Bola som presvedčená, že aktívny život herečky a zdravotnej klaunky, kedy sa hýbete vlastne celý deň, je presne ono. Zistila som však, že by malo ísť o cielenú aktivitu. A chôdza je pre mňa nateraz objavom storočia. Snažím sa jesť striedmo a pravidelne, nestresovať sa, užívať si okamihy prítomnosti, dýchať, smiať sa, jedným slovom byť v rovnováhe zvonku aj zvnútra. Môj manžel Tomislav dáva na mňa pozor ohľadom diabetu, a to je veľmi povzbudzujúce, že sa mám na koho spoľahnúť. S láskou a humorom ide všetko ľahšie.

Ako vyzerá váš bežný deň?

V súčasnosti je to asi takto: ranná káva, ovocie na raňajky, prechádzky so psom niekoľkokrát denne, dvakrát týždenne pilates online. Okrem toho chodím na hodiny spevu, zdokonaľujem sa v klaunských zručnostiach a hre na ukulele. A klaunujem pre deti online, no pomaly sa zdravotní klauni vracajú do nemocníc aj osobne. Zároveň vyučujem v umeleckej škole Ludus. Každý deň je iný, ale vždy naplnený kreativitou, pohybom, učením sa, radosťou a pokojom.

Bratislavský raper Michael Švehla, známy ako Majself, nám v rozhovore prezradil, ako zvláda držať svoje ochorenie, Crohnovu chorobu, pod kontrolou a čo všetko musel pre to vo svojom živote zmeniť či prispôsobiť.

Trpíte Crohnovou chorobou, aké boli vaše začiatky s týmto ochorením?

Začiatky boli náročné, asi rovnako ako u každého pacienta s IBD. Elementárnym problémom bolo Crohnovu chorobu vôbec diagnostikovať, čo sa u mňa podarilo až po pár mesiacoch a výmene niekoľkých lekárov. Predtým som o Crohnovej chorobe vedel len z počutia, aj to nie veľmi detailne. Keď som si vypočul verdikt lekára, na jednej strane som mal obavy, pretože som netušil, čo všetko so sebou toto ochorenie prináša, na druhej strane som bol rád, že viem, čo mi je a môžem začať dlhú cestu, aby som sa vyliečil. Na začiatku som podstupoval drastické diéty, schudol som za pár týždňov 20 kilogramov. Zároveň som sa snažil aj naplno pracovať, keďže sa v tom období začala aj moja tour k novému albumu. Keď sa na to teraz spätne pozerám, sám neviem, ako som to zvládol.

Čo ste museli pre toto ochorenie obetovať?

Svoj život som zmenil v mnohých veciach o 180 stupňov, ale neviem, či to mám nazývať obetou. Urobil som len to, čo som musel a čo mi v konečnom dôsledku robí lepšie, takže spätne sa na to nepozerám ako na obetu. Čo sa týka stravovania, nie je to až také kritické, ako to vníma na prvý pohľad veľa ľudí. Ak si odvyknete jesť určité množstvo potravín, zvyknete si na nový režim, ktorý beriete ako realitu.

Elementárnym problémom bolo Crohnovu chorobu u mňa vôbec diagnostikovať, čo sa podarilo až po pár mesiacoch.

Priznali ste, že je u vás choroba v remisii. Ako sa vám podarilo dostať ochorenie pod kontrolu?

Áno, som veľmi rád, že sa mi to podarilo a verím, že remisia bude trvalá. Ochorenie sa mi podarilo dostať pod kontrolu tak, že som v prvom rade pochopil, prečo mi prišlo do cesty a začal som si uvedomovať, čo robím zle. Snažím sa ho brať ako dar, a nie ako prekliatie. Akceptácia je základ. Začal som veľa študovať o výžive, analyzovať si vlastné telo a návyky, avšak v prvom rade som začal inak rozmýšlať. Užívam kvalitné probiotiká na vodnej báze, dopĺňam telo vitamínmi, robím dychové cvičenia a snažim sa mať zdravý rozum a zdravé myšlienky.

Na Slovensku ste známy hudobník. Mávate pred vystupovaním niekedy ešte stres?

V aktuálnej situácii mám stres skôr z toho, že nemôžem z dôvodu pandemických opatrení vystupovať, hrať. Ale všeobecne nemávam stres, väčšinou sa na pódium teším, teším sa na ľudí. Raz za čas sa síce pritrafí aj stres, ale je to naozaj ojedinelé.