OBEZITA JE CHOROBA, ZA KTORÚ PACIENTI NEMÔŽU

MUDr. IVAN MAJERČÁK

prezident Ligy proti obezite, špecialista na kardiológiu, obezitológiu a psychoterapiu

Prečo by sa konečne malo na obezitu pozerať ako na chorobu, ktorá metóda výpočtu je spoľahlivejšia než BMI a prečo ľudia v boji s nadváhou zlyhávajú? Odpovede na tieto otázky vám prezradí prezident Ligy proti obezite, MUDr. Ivan Majerčák.

Čo to obezita vlastne je?

Veľa ľudí to nevie, no obezita je choroba a ako to v prípade chorôb býva, človek za ňu nemôže. Je to vlastne diagnóza definovaná ako zvýšené množstvo tuku v organizme. Nerieši sa teda hmotnosť pacienta, ale najmä tuk v rizikovej oblasti brucha.

Aké sú dôvody vzniku obezity?

Obezita vzniká z troch hlavných dôvodov: život v obezitogénnom prostredí, nezdravá strava a absencia pohybu. Ak by sme to chceli vyjadriť matematicky, tak človek sa stane obéznym, keď prijme viac energie, než dokáže spáliť.

Aký je výskyt tohto ochorenia na Slovensku?

Až dve tretiny nášho ekonomicky činného obyvateľstva trpí nadváhou alebo obezitou. Toto číslo je katastrofálne, no ostáva viac-menej stabilné. Percento detskej obezity však neustále stúpa. Momentálne nám rastie naozaj ťažko obézna generácia.

Prečo ľudia s nadváhou a obezitou napriek snahe a diétam zlyhávajú?

Pretože sú presvedčení, že obezita nie je choroba a že sa vyliečia sami. Neobrátia sa na lekára, aj keď je to ochorenie ako každé iné.

Takže je možné obezitu liečiť? Aké má obézny človek možnosti?

Stupeň obezity dokážeme ovplyvniť zmenou stravovania, pohybovými aktivitami a nakoniec aj liekmi alebo chirurgickým zákrokom. Medikamenty, ktoré obezitu naozaj liečia, sú však na lekársky predpis, nepatria tam žiadne voľnopredajné „gebuziny“.

Dôležitou súčasťou liečby je aj psychoterapia, ktorá pomáha s udržaním nového životného štýlu a hmotnostného úbytku.

Pre viac informácií navštívte protiobezite.sk.

Pre viac informácií navštívte protiobezite.sk

Sofia pochádza z USA, kde sa narodila ako zdravé dieťa. Prvých 6 rokov prežila ako veselé dievčatko, ktoré behalo rýchlejšie ako starší brat, milovala balet a dobrodružstvá. Všetko sa zmenilo, keď sa v jednu noc zobudila so silnými bolesťami hlavy.

Sofia bola aktívne a samostatné dieťa a jej rodičom by ani v najhoršom sne nenapadlo, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Nik netušil, že v jej mozgu „tiká časovaná bomba“. Keď sa však 5. novembra 2017 v noci zobudila s neznesiteľnými bolesťami hlavy, život rodiny sa navždy zmenil. Sofia prekonala mozgovú mŕtvicu (cievnu mozgovú príhodu). V priebehu nasledujúcich piatich mesiacov podstúpila štyri operácie mozgu a takmer mesiac ležala v kóme.

Keď sa dievčatko napokon prebralo, bolo to iné dieťa, ako rodičia poznali. Sofia sa musela naučiť rozprávať, chodiť aj jesť. Pohyblivosť a funkčnosť jej ľavej ruky, členku i chodidla bola veľmi obmedzená a objavili sa tiež poruchy reči, pamäti a učenia. Každý deň bol pre Sofiu výzvou, ktorú musela zvládnuť. Dievčatko sa však nevzdávalo, vytrvalo a odhodlane išlo za svojím cieľom.

Sofiini rodičia našli kliniku v Nemecku, kde sa venujú liečbe následkov mozgovej príhody intravenóznou infúziou pupočníkovej krvi. Približne o 3 mesiace, v januári 2020, sa rodina stretla s lekárom kliniky osobne. Ten si podrobne prešiel Sofiinu anamnézu a rodičom vysvetlil priebeh a význam liečby pupočníkovou krvou u pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu. V priebehu nasledujúcich dvoch dní Sofia dostala infúzie, ktoré znášala veľmi dobre.

PUPOČNÍKOVÁ KRV JEJ POMOHLA VRÁTIŤ SA SPÄŤ DO ŽIVOTA

Keď sa Sofiini rodičia rozhodli jej príbeh zverejniť, dievčatko bolo 11 týždňov po liečbe. Viditeľné fyzické i psychické pokroky po terapii, ktoré u dcérky pozorovali, im dávali silu o tom hovoriť a poskytnúť tak nádej aj iným pacientom, ktorí prekonali toto ochorenie, či už v detstve, alebo aj v dospelosti.

PUPOČNÍKOVÚ KRV JE MOŽNÉ ZÍSKAŤ IBA PRI NARODENÍ DIEŤAŤA

Pupočníková krv sa v súčasnosti využíva pri liečbe niektorých hematologických, onkologických a metabolických ochorení či pri poruchách imunity. Okrem pupočníkovej krvi v ostatných rokoch pribudla aj možnosť odberu a uchovania tkaniva pupočníka a placenty. Spolu predstavujú najperspektívnejšie zdroje buniek, ktoré je možné využiť v bunkovej terapii, tkanivovom inžinierstve alebo v regeneratívnej medicíne. Jedná sa napr. o ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, infarkt myokardu, detská mozgová obrna, autizmus, cievna mozgová príhoda, diabetes, Crohnova choroba a iné.

Na rozdiel od buniek získaných neskôr počas života, bunky týchto tkanív nie sú zaťažené prekonanými ochoreniami, liečbou či procesom starnutia. Odberom a uchovaním pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty zabezpečia rodičia širokú škálu buniek, ktoré môžu byť využité nielen pre dieťa samotné, ale aj pre najbližších členov rodiny. Ich odber je bezpečný a bezbolestný pre dieťa aj matku.

Viac o pupočníkovej krvi, tkanive pupočníka a placenty nájdete na