ČO JE FIBRILÁCIA PREDSIENÍ A K ČOMU MÔŽE VIESŤ

RICHARD FIDES

predseda OZ Sekunda pre život

Pacientska organizácia združujúca pacientov po cievnej mozgovej príhode

Fibrilácia predsiení je porucha srdcového rytmu, je to najčastejšia srdcová arytmia. Pri fibrilácii predsiení srdce pracuje nekoordinovane, s nepravidelnou elektrickou aktiváciou, môže pracovať rýchlo, ale i pomaly.

V dôsledku nepravidelnej činnosti srdca môže dôjsť k vzniku krvnej zrazeniny v srdci, ktorá putuje zo srdca, najčastejšie do mozgu. Dochádza tak k upchatiu cievy v mozgu a k vzniku mozgovej porážky.

Aj keď sa toto ochorenie vyskytuje najmä u ľudí po 60. roku života, môže sa objaviť aj u mladších pacientov. Približne u každého štvrtého človeka vo veku 40 až 55 rokov bez fibrilácie predsiení, dôjde v priebehu ďalších rokov k rozvoju tohto ochorenia. Mnohí pacienti žijú s týmto ochorením bez toho, aby o ňom vedeli. A práve u tejto kategórie výrazne stúpa riziko vzniku mozgovej porážky, nakoľko takíto pacienti často nie sú liečení na fibriláciu predsiení.

Častokrát je fibrilácia predsiení pacientovi diagnostikovaná úplne náhodne, počas preventívnej prehliadky, pri EKG vyšetrení, alebo pri kontrole pulzu či hospitalizácie z dôvodu iného ochorenia. Fibrilácia predsiení sa však nemusí počas lekárskeho vyšetrenia vôbec prejaviť.

EKG VYŠETRENIE

Na potvrdenie diagnózy – fibrilácie predsiení – vám lekár pri komplexnom vyšetrení natočí 12-zvodové EKG, ktoré dokáže odlíšiť fibriláciu predsiení od iných foriem srdcovej arytmie, zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca len počas krátkeho času. Ošetrujúci lekár vám preto môže odporučiť tzv. Holterov monitor na niekoľko hodín, alebo na 7 dní pomocou Holterovho monitorovania EKG či záznamníkmi EKG.

EKG Holter je vytváranie EKG záznamu počas každodennej činnosti i počas spánku v priebehu najčastejšie 24 hodín,ale záznam môže trvať až 7 dní. Pacient má na hrudníku monitorovacie elektródy, ktoré sú napojené na záznamník.

Epizodické EKG záznamníky s automatickou detekciu – loop rekordéry, sú externé EKG záznamníky, ktoré kontinuálne monitorujú EKG pacienta. Pri zaznamenaní akejkoľvek poruchy rytmu (aj krátke preskočenie srdca), záznamník udalosť okamžite nahráva a sám odosiela.

Implantovateľné slučkové rekordéry sú miniatúrne zariadenia, ktoré sa implantujú pod kožu na hrudníku. Sú schopné dlhodobo a kontinuálne monitorovať činnosť srdca a v prípade výskytu arytmie ju zaznamenať.

Antikoagulačná liečba môže u pacientov s fibriláciou predsiení zabrániť väčšine ischemických cievnych mozgových príhod a môže im tak predĺžiť život. Na predchádzanie vzniku cievnej mozgovej príhody vám lekár môže predpísať orálnu antikoagulačnú liečbu, ako prevenciu pred vznikom krvných zrazenín, ktoré môžu následne spôsobiť cievnu mozgovú príhodu. Pred iniciáciou liečby lekár stanoví u pacienta s fibriláciou predsiení riziko cievnej mozgovej príhody pomocou rizikového skóre. Rizikové skóre zahŕňa rizikové faktory (prítomnosť srdcového zlyhávania, artériová hypertenzia, vek, diabetes mellitus, predchádzajúca cievna mozgová príhoda, pohlavie a podobne). Samozrejme, rozhodnutie o iniciácii antikoagulačnej liečby je individuálne a zahŕňa dôsledné zváženie rizika a prínosu pre pacienta.

Vedeli ste, že…?

Nepravidelná činnosť srdca môže spôsobiť vznik krvných zrazenín v srdci a tieto môžu potom putovať zo srdca až do mozgu, kde upchajú niektorú z mozgových ciev, čím spôsobia ischemickú cievnu mozgovú príhodu.

Viac ako 20 % cievnych mozgových príhod bolo v roku 2017 spôsobených fibriláciou predsiení.

Fibrilácia predsiení zvyšuje až 5-násobne riziko, že pacient utrpí mozgovú porážku.

Čas je mozog – po cievnej mozgovej príhode do 12 hodín mozog už nie je schopný rehabilitácie, odumiera – každá sekunda rozhoduje.

Keď pulz/srdce nebije pravidelne, treba ísť hneď k lekárovi.

V súčasnosti už aj niektoré športové hodinky vedia zaznamenať a ukázať fibriláciu.

Aj keď je Filip Tůma, slovenský herec a operný spevák, vďaka svojmu povolaniu a oteckovaniu v jednom kole, dokáže si so stresom poradiť ľavou zadnou. V dnešnom rozhovore vám prezradí svoj pohľad na tému civilizačných ochorení a ich najväčšie príčiny – stres, fajčenie či zlá fyzická kondícia ľudí.

Čo si predstavujete pod pojmom civilizačné ochorenia?

Ja osobne si pod týmto pojmom predstavujem choroby, ktoré vznikajú alebo vyplývajú z nesprávneho životného štýlu, zo zlej životosprávy a z nevhodného okolitého prostredia. Hneď ako prvý príklad mi napadla cukrovka.

Ste herec, operný spevák, otecko dvoch detí. Ako sa vám darí zvládať stres?

Zvládanie stresu je podľa môjho názoru veľmi individuálne. Niekto sa s ním dokáže vysporiadať úplne jednoducho, inému to ide ťažšie. Moje povolanie herca a operného speváka je v podstate celé vystavané na strese, takže som sa ho viac-menej musel naučiť zvládať.

Po pravde, nikdy som sa za stresmana nepovažoval. Odolnosť voči nemu mám asi odjakživa v povahe. Pomohli tomu určite aj životné skúsenosti. Keď sa vám nejaká stresová situácia zopakuje, tak už viete, čo môžete očakávať a nezamáva to s vami v takej miere ako prvýkrát. Dovolím si dokonca tvrdiť, že napríklad vďaka tréme podávam oveľa lepšie výkony.

Aký je váš životný štýl? Jete a hýbete sa pravidelne?

Verím tomu, že keď je človek vo fyzicky lepšej kondícii, tak sa so stresom vysporiada oveľa lepšie. Mne osobne šport veľmi pomáha stres zvládať. Hrám golf, pred koronou som chodil do posilňovne a mám rád bicyklovanie.

Šport všeobecne je mojou veľkou záľubou. Jediné čo, tak som neprišiel na chuť behu. Mám pocit, že zanikla jeho podstata a že sa z neho stal trend, v ktorom sa ľudia predbiehajú, kto má lepšie tenisky, žiarivejšie legíny a vymakanejšie smart hodinky.

Čo vy a cigarety. Ste fajčiar?

V tomto som asi dosť netypický, no ja som nikdy nefajčil. Jasné, skúšal som si potiahnuť, ale ten dym sa mi jednoducho zastavil v ústach a nevedel som, čo s ním ďalej. Nerozumiem fajčeniu hlavne po racionálnej stránke. Moja hlava ako keby nedokázala pochopiť, v čom je zmysel fajčenia.

Ako sa staráte o svoje zdravie? Absolvujete pravidelne preventívne prehliadky?

Deti, pravdaže, chodia na prehliadky pravidelne a ja som to do takej 35-ky veľmi neriešil. No čím som starší, tak tým viac som opatrnejší a radšej sa dozviem vďaka preventívke nejakú diagnózu skôr ako neskôr.