Na začiatku príbehu Brufenu® bol mladý 16-ročný muž Stewart Adams, ktorý po skončení školy nemal žiadne konkrétne predstavy o svojom živote. Nastúpil do učenia do malej firemnej lekárne spoločnosti Boots Pure Drug Company a táto udalosť predurčila jeho celoživotné záujmy.
Vyštudoval farmaceutickú fakultu na Nottinghamskej Univerzite, obhájil PhD. z farmakológie na Universite v Leeds a v roku 1952 sa vrátil už ako zamestnanec do spoločnosti Boots Pure Drug Company. V priebehu niekoľkých mesiacov dostal za úlohu nájsť rovnako účinný liek na reumatoidnú artritídu ako steroidy, ale s menšími nežiaducimi účinkami.
Stewart sa podujal nájsť takýto liek a zacielil svoju pozornosť na ovplyvnenie cesty zápalu, pričom od roku 1897 v tejto oblasti dominovala kyselina acetylsalycilová (Aspirin). V paťdesiatych rokoch sa však nad Aspirínom vo Veľkej Británii sťahovali mračná. Aspirín ako úspešné analgetikum sa v tom čase používal vo vysokých dávkach, čo so sebou prinášalo aj nežiaduce účinky a jeho obľúbenosť klesala.
Stewart sa spolu s chemikom Johnom Nicholsonom a technikom Colinom Burrowsom podujali otestovať a pretestovať viac ako 600 chemických zlúčením. Testovanie trvalo už bezmála 10 rokov, ale Stewart stále veril v úspech. Dokonca sa často do testovania zapájal aj on sám v úlohe pokusného zvieratka a dve či tri molekuly odskúšal sám na sebe. Samozrejme, že predtým, ako sám vyskúšal zlúčeniny, sa uskutočnili už testy toxicity. Z množstva 600 zlúčenín sa dostali 4 zlúčeniny do klinických testov, ale ich použitie zlyhalo. V roku 1961 sa začal črtať úspech v podobe 2-(4-izobutylfenyl)-propiónovej kyseliny, ktorá neskôr dostala názov ibuprofén. O rok neskôr firma Boots získava na ibuprofén patent a o sedem rokov neskôr bol Brufen® schválený ako liek.
Dnes sa na celom svete vyrobí ročne 20 000 ton ibuprofénu, predá sa v rôznych baleniach pod rôznymi značkami, ale ak by Stewartovi neučarovala lekáreň firmu Boots, ak by nevyštudoval farmáciu a nevenoval sa farmakológii, ak by si neveril a za 10 rokov nepreskúmal viac ako 600 chemických zlúčenín, dnes by sme ibuprofén asi vôbec nepoznali.
