Pred každým chirurgickým zákrokom s následným vyvedením stómie sa každý pacient snaží o svojom ochorení získať čo najviac informácií. Preto sú pre neho v týchto chvíľach dôležitý lekár a stomická sestra, ktorí majú skúsenosti a dokážu pacienta fyzicky aj psychicky pripraviť na operáciu. Stomická sestra je tá, ktorá pacienta sprevádza nielen počas hospitalizácie, ale aj dlho po nej.
EVA BEŇOVÁ
SESTRA NA ODDELENÍ CHIRURGIE, FNSP ŽILINA
Príprava na operáciu aj na život so stómiou
Dôležitou úlohou sestry je najskôr u pacienta vyznačiť na bruchu správne miesto pred operáciou. Zároveň získava informácie o rodinnom zázemí, jeho záľubách, prípadne návykoch. Všetky tieto informácie totiž napomáhajú k následnej ošetrovateľskej starostlivosti. Žiadne ochorenie v živote človeka nie je nič príjemné, obzvlášť ak je nevyhnutné chirurgicky vytvoriť stómiu. Je skutočne psychicky náročné prijať tento stav.
Skľučujúca môže byť aj predstava toho, čo sa bude diať po prepustení. Veľa pacientov sa mýli v tom, že stómia znamená koniec spoločenského života. Takže naozaj nastaviť pozitíva v hlave aj v duši pacienta je určite väčší problém ako naučiť ho ošetrovať stómiu.
…nastaviť pozitíva v hlave aj v duši pacienta je určite väčší problém ako naučiť ho ošetrovať stómiu.
Kľúčová je dôvera
Ku každému pacientovi musí sestra pristupovať individuálne. Je dôležitá sústavná edukácia počas hospitalizácie a určite aj komunikácia s rodinou. Stomická sestra si musí získať dôveru pacienta, pretože ona je tá, na ktorú sa môže obrátiť pri komplikáciách, ktoré sa občas vyskytnú. Aj keď to tak na začiatku nevyzerá, ona už bude súčasťou jeho života.
Do stomickej poradne k nám chodí okolo sto pacientov mesačne, aj keď ich v databáze máme oveľa viac. Prídu na konzultáciu, na ošetrenie, na predpísanie pomôcok. Stáva sa však aj to, že prídu ukázať fotky z dovolenky, pochvália sa svojimi pokrokmi a, čo je skvelé, ich „vychytávkami“ a radami môžem pomôcť iným stomikom.
PACIENTSKY PRÍBEH
Dostali sme šancu žiť, tak žime!
Anna Trenčanská býva v Nemčiciach pri Topoľčanoch, má 68 rokov a stomikom je od roku 2005. Už dvanásť rokov je predsedníčkou klubu stomikov v Topoľčanoch. Porozprávala nám o svojich skúsenostiach so stómiou.
Aký bol váš príbeh od onkologického pacienta k stómii?
Ja som sa stala onkologickým pacientom a stomikom zároveň, po operácii zhubného nádoru konečníka. Pri druhej operácii mi porušili močový kanálik, takže bola potrebná ďalšia. Za dva týždne som sa teda trikrát ocitla na operačnom stole a skončila som s vývodom z ľavej obličky a s druhým vreckom a ochrnutou ľavou nohou. Toto mi odstránili o dva mesiace.
Ako sa zmenil váš život, odkedy ste sa stali stomickým pacientom, a ako vám na tejto ceste pomohli sestry a lekári?
Na tejto ceste ma najviac podržal chirurg, ale aj onkológ a sestry sa mi snažili uľahčiť pobyt v nemocnici, hlavne na áre, kde som strávila asi osemnásť dní. Síce ma nenaučili, ako a čo robiť so stomickými vreckami, ako ich ošetrovať a meniť, ale človek je tvor učenlivý, tak som to zvládla sama.
Aj po všetkých neúspechoch a problémoch som lekárom a sestrám vďačná za to, že som tu a teším sa zo života a môžem pomáhať stomikom. A dodávam, že sme dostali šancu žiť, tak žime, veď život je aj so stómiou krásny a oplatí sa ho žiť!
