Domovská stránka » Bojujeme proti rakovine » MNOHOPOČETNÝ MYELÓM: ČO OD TEJTO DIAGNÓZY MÔŽETE ČAKAŤ?
ADVERTORIAL

O tomto nádorovom ochorení sa veľa nehovorí napriek tomu, že patrí medzi naozaj časté onkologické diagnózy. V tomto článku sa dozviete, o akej chorobe je vlastne reč, aké má príznaky a či vôbec existuje šanca na jej vyliečenie.

Myelóm alias rakovina krvi

Mnohopočetný myelóm je v podstate typ rakoviny nachádzajúci sa v krvi, konkrétne v plazmatických bunkách. Za normálnych okolností tieto bunky pomáhajú telu bojovať proti infekciám, no v prípade myelómu začnú produkovať takzvaný monoklonálny proteín, vinou ktorého plazmatické bunky stratia svoju „antiinfekčnú“ funkciu, ba čo horšie, stanú sa rakovinovými, myelómovými bunkami. Akonáhle sa tieto bunky začnú množiť, môže dôjsť ku vzniku nádorov, či už v kostiach, alebo v iných mäkkých tkanivách.

Cesta ku diagnostike tohto ochorenia býva často tŕnistá, pretože mnohé symptómy sa najprv riešia u iných odborníkov, napríklad neurológa či ortopéda. Mnohopočetný myelóm dokážu odhaliť až podrobné krvné testy a následné vyšetrenie kostnej drene u hematológa. Existujú však aj neinvazívne spôsoby diagnostiky, napríklad röntgen, CT či magnetická rezonancia.

Toto onkologické ochorenie tvorí až 10 % všetkých typov rakoviny krvi, pričom postihuje viac mužov než ženy, a to približne 60. roku života.

Liečba závisí od viacerých faktorov

Bohužiaľ, mnohopočetného myelómu sa telo už nikdy nezbaví, no vďaka moderným liečebným postupom možno dostať tento typ rakoviny pod kontrolu a zlepšiť tak kvalitu života pacienta. To, pre akú liečbu sa lekár rozhodne, závisí od rôznych faktorov, ako je stupeň myelómu, životný štýl pacienta, symptómy ochorenia alebo genetika.

Symptómy vás dovedú k hematológovi

Toto onkologické ochorenie tvorí až 10 % všetkých typov rakoviny krvi, pričom postihuje viac mužov než ženy, a to približne okolo 60. roku života.

Aké sú jeho najčastejšie príznaky?

  • bolest kostí a zlomeniny
  • slabost, nevoľnosť
  • časté infekcie
  • poškozeni oblieček

Máte pocit, že môžete trpieť mnohopočetným myelómom, alebo vám ho prednedávnom diagnostikovali?

V tom prípade nezabudnite:

  • porozprávať sa so svojím lekárom o spôsobe liečby,
  • zaviesť si denník, do ktorého si budete pri návšteve lekára robiť poznámky, spisovať svoj priebežný stav či otázky na budúce stretnutie,
  • pýtať sa lekárov alebo organizácií, ako je Slovenská myelómová spoločnosť, vždy, keď je vám niečo nejasné,
  • obklopiť sa blízkymi či ľuďmi, ktorí prechádzajú podobnou skúsenosťou, pomôže vám to ochorenie zvládnuť psychicky.

Viacej o tejto problematike si môžete vypočuť na podcaste Zdravissimo, kde Vám k tejto téme povie viac MUDr. Juraj Chudej, PhD.


C-APROM/SK/NINL/0039
Dátum poslednej aktualizácie reklamy: február 2022

Ďalší článok
Domovská stránka » Bojujeme proti rakovine » MNOHOPOČETNÝ MYELÓM: ČO OD TEJTO DIAGNÓZY MÔŽETE ČAKAŤ?
Bojujeme proti rakovine

MUDr. LÝDIA FRIGOVÁ

vedúca lekárka Pro Magnet Košice

Aké možnosti majú ľudia v rámci prevencie pri onkologických ochoreniach?

Výskyt a priebeh niektorých onkologických ochorení je možné ovplyvniť prevenciou. K prevencii prispievajú rôzne faktory spojené napr. aj so životosprávou a životným štýlom, ale najúčinnejšou prevenciou je aktívne vyhľadávanie onkologického ochorenia – preventívny onkologický skríning. Takýto skríning má význam najmä u karcinómu hrubého čreva, u žien karcinómu krčka maternice a karcinómu prsníka a u mužov karcinómu prostaty. U nás neexistuje organizovaný skríningový program týchto ochorení, tzn. ženy a muži nie sú aktívne pozývaní na preventívne vyšetrenia, ale majú možnosť pravidelne absolvovať tieto vyšetrenia.

Preventívny program je založený na dobrovoľnosti, ochote ľudí pravidelne navštíviť lekára, preto veľkú úlohu zohráva edukácia a osveta. Napríklad pri prevencii karcinómu hrubého čreva, vo výskyte ktorého máme popredné miesto na svete, má človek po 40. veku života nárok na vyšetrenie okultného krvácania zo stolice dvakrát ročne u svojho obvodného lekára, po 50. roku života má nárok na kolonoskopické vyšetrenie priamo u gastroenterológa bez potreby odporúčania na toto vyšetrenie.

Ženy majú nárok na pravidelné preventívne gynekologické vyšetrenie karcinómu krčka maternice raz ročne a vyšetrenie prsníkov zobrazovacími metódami raz za dva roky. Muži majú nárok na pravidelné preventívne urologické vyšetrenie po 50. roku života. V prípade výskytu týchto ochorení v rodine sa nárok na tieto preventívne vyšetrenia posúva podľa odporúčaní odborníkov do nižších vekových kategórií. K prevencii rakoviny kože patrí návšteva kožného lekára jedenkrát ročne.

Všetci máme nárok raz za dva roky na preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára, ktorý nás môže informovať o ďalších preventívnych vyšetreniach u špecialistov, alebo sa môžeme sami o prevenciu zaujímať a aktívne pristupovať k udržaniu svojho zdravia.

Ako prebieha diagnostika onkologických ochorení?

Diagnostika onkologických ochorení závisí od typu ochorenia a je to celá škála neinvazívnych a invazívnych výkonov, ktoré prispejú ku konečnej diagnóze. Niektoré ochorenie je možné diagnostikovať jedným vyšetrením, iné si vyžadujú viaceré vyšetrenia, a dokonca aj diagnostické operácie.

Ako dokáže včasná diagnostika ovplyvniť vyliečenie pacienta?

Včasná diagnostika onkologického ochorenia má významný vplyv na liečbu pacienta a výsledný efekt terapie. Cieľom diagnostiky je stanoviť štádium lokálneho ochorenia a určiť rozsah prípadného vzdialeného postihnutia organizmu, tým pomôcť k správnemu a účinnému výberu liečby.

Čo je to magnetická rezonancia a akú zohráva úlohu pri diagnostike onkologických ochorení?

Magnetická rezonancia (MR) je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá využíva schopnosť protónu vodíka prijať energiu určitého elektromagnetického pulzu a znovu ju uvoľniť. Tento jav umožňuje stanoviť množstvo vodíka, a teda aj vody vo vyšetrovanom objekte. Na základe odlišného množstva vody v rozličných tkanivách môže hodnotiť morfologické, ale aj funkčné vlastnosti tkanív. Magnetická rezonancia umožňuje zobrazovanie orgánov, orgánových sústav a ich štruktúr vo vnútri ľudského tela. Má význam v diagnostike rôznych patologických procesov a má nenahraditeľné postavenie v diagnostike mnohých onkologických ochorení. Je metódou prvej voľby v diagnostike podozrenia na niektoré onkologické diagnózy, rovnako aj v zobrazení rozsahu už diagnostikovaného onkologického ochorenia a má veľký význam v sledovaní pacienta počas a po onkologickej liečbe.

Na čo sa má pacient pripraviť, ak má ísť na magnetickú rezonanciu? Ako toto vyšetrenie prebieha?

Priebeh vyšetrenia magnetickou rezonanciou závisí od typu vyšetrenia, teda od toho, ktorý orgán, ktorá časť tela je vyšetrovaná. Podrobnejšie inštrukcie o príprave pred konkrétnym vyšetrením väčšinou získa pacient od personálu pri objednávaní sa na vyšetrenie. Sú však všeobecne platné zásady, ktoré je potrebné dodržať pred a počas MR vyšetrenia. Do vyšetrovacej miestnosti je zakázané vstupovať s niektorými vecami a zariadeniami, preto je vhodné, aby pacienti prichádzali na vyšetrenie v jednoduchom oblečení, bez doplnkov (ľahké, najlepšie bavlnené oblečenie bez aplikácii, bez šperkov a podobných doplnkov).

Pacienti vypľňajú pred vyšetrením dotazník bezpečnosti a odpovedajú na konkrétne otázky, ktoré majú prispieť k bezpečnému a bezproblémovému priebehu ich vyšetrenia, napr. prítomnosť cudzích materiálov a náhrad v tele, predchádzajúce operácie či ochorenia, klaustrofóbia alebo alergické príhody pre prípad aplikácie kontrastnej látky počas vyšetrenia. Prípadné otázky a nejasnosti o postupe vyšetrenia môžu pacienti konzultovať s lekárom pracoviska. V niektorých prípadoch je možné čiastočne modifikovať priebeh vyšetrenia napr. u pacientov s klaustrofóbiou, je možná aj prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri vyšetrení.

MR prístroj je počas vyšetrenia hlučný, pacient ležiaci na vyšetrovacom stole má na ušiach slúchadlá a komunikácia s personálom počas vyšetrenia je zabezpečená cez signalizačný balónik. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je pri dodržaní stanovených postupov bezpečné, realizuje sa bez použitia ionizačného žiarenia, neznamená tak radiačnú záťaž pre pacienta a je bez dôkazu vedľajších účinkov.

Ďalší článok