PETRA BADAČOVÁ

bývalá pacientka s Hodgkinovým lymfómom
pacientská dôverníčka v OZ Lymfoma Slovensko

Môj život pred lymfómom bol úplne obyčajný. Začala som pracovať hneď po škole. Ako veľmi mladá som odišla do cudzieho mesta.

Pracovala som v lekárni, kde vlastne pôsobím aj dnes. Žila som aktívnym životom, veľa som cvičila, venovala sa samej sebe, zdravo sa stravovala. Práve preto ma moje zdravotné problémy v 25. roku života veľmi prekvapili.

Celé to začalo bolesťou chrbta, teplotami, nočným potením, no a uzlinami. A tých bolo teda požehnane. Začal sa kolobeh vyšetrení od obvodnej lekárky cez špecialistov… Záver? Výber krčných mandlí. Všetci boli spokojní, okrem mňa.

Moje problémy, bohužiaľ, neprestali, ba priam sa zvýraznili. Táto cesta bola veľmi tŕnistá a trvala na moje pomery aj trpezlivosť až príliš dlho. Trvalo rok a pol, kým som sa dopátrala k svojej diagnóze Hodgkinov lymfóm – 4. štádium. V preklade do hovorovej reči to znamená „uzliny od hlavy až po päty“.

Moja mamina neúnavne hľadala odborníka, ktorý by mi pomohol. Až som sa nakoniec zo Zvolena dostala do Bratislavy do Národného onkologického ústavu (NOÚ), k docentovi Drgoňovi, ktorý mi zachránil život doslova v hodine 12-tej. Nastal kolotoč chemoterapií, pobytov v nemocnici, avšak moje svetielko na konci tunela som nevidela. Po polroku liečby nastal ústup ochorenia, nie však vyliečenie. Nasledovala autológna transplantácia kostnej drene, tzn. že som si doslova darovala kus seba. Znie to veľmi zložito, a vlastne celý ten proces aj bol zložitý. A výsledok? Remisia! Teda také „vyzdravenie“ sa z choroby.

Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená – môžme k tým snom ísť.

Len viete, ako to je, človek pri takýchto správach podľahne až príliš rýchlo eufórii a keďže v živote to nejde tak jednoducho, ako si želáme, o pár mesiacov bol lymfóm späť – ešte silnejší, ešte odolnejší. Hnev, smútok a sklamanie museli ísť bokom. Pozbierala som všetky sily a znova začala absolvovať kolotoč vyšetrení a liečby. Jediná šanca na záchranu môjho života bola transplantácia krvných buniek od darcu. Mojou nádejou bola moja sestra, jediná sestra, ktorú mám. Bola pre mňa vhodnou darkyňou a presne vtedy som uvidela to svetielko na konci tunela a pochopila som, že teraz to zvládnem a vyliečim sa.

Transplantácia je veľmi náročný proces, avšak vďaka úžasným lekárom v NOÚ sa to dalo zvládnuť po psychickej aj fyzickej stránke. A po dvoch mesiacoch to prišlo – kompletná remisia. Lymfóm zmizol. Už je to 5 rokov, čo sa pýšim titulom VYLIEČENÁ a verte mi, je to úžasný pocit, mať v sebe kus jedinečného človeka, ktorý bol ochotný kvôli vám obetovať časť seba, aby vás zachránil. Navždy budem mojej sestre vďačná za to, čo pre mňa urobila.

Všade čítam, ako ľudia začali teraz vnímať iné hodnoty. Ja som sa len začala tešiť zo života, lebo nikdy neviete, kedy príde váš čas. Môj mohol prísť v 25. roku života. Ako spieva Tina: „Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená môžme k tým snom ísť.“

Všetkým pacientom, či už s lymfómom, leukémiou alebo iným onkologickým ochorením, želám vieru v nový a krajší deň, dôveru v lekára a v nádej, že každý deň je dňom k uzdraveniu, lebo nakoniec všetko dobre dopadne. A ak to ešte dobre nedopadlo, znamená to, že ešte nie je koniec.

APROM/SK/ADCE/0004