KARCINÓM PĽÚC: PREJAVY, DIAGNOSTIKA A MOŽNOSTI LIEČBY

prof. MUDr. STANISLAV ŠPÁNIK, CSc.

Interná-onkologická klinika OÚSA a VŠ sv. Alžbety
I. Onkologická klinika LF UK

Ako sa môže prejavovať rakovina pľúc?

Takmer všetci pacienti s rakovinou pľúc majú nejaké príznaky. Sú spôsobené buď primárnym nádorom (kašeľ, vykašliavanie krvi, dýchavica, bolesť na hrudníku), alebo metastatickým rozšírením nádoru. Metastázy môžu byť vnútrohrudné alebo extra hrudné. Syndrómy ako Hornerov syndróm, Pancoastov syndróm alebo obštrukcia hornej dutej žily sú typické syndrómy vyplývajúce z vnútrohrudného šírenia rakoviny. Bežné počiatočné príznaky a príznaky rakoviny pľúc sú podľa frekvencie výskytu kašeľ (8 – 75 %), strata hmotnosti (0 – 68 %), dýchavica (3 – 60 %), bolesť na hrudníku (20 – 49 %), vykašliavanie s prímesou krvi (6 – 35 %), bolesť kostí (6 – 25 %), kĺbov (0 – 20 %), horúčka (0 – 20 %), slabosť (0 – 10 %), obštrukcia hornej dutej žily (0 – 4 %), bolestivé prehĺtanie (0 – 2 %), dýchavica a „hvízdavý“ zvuk pri dýchaní (stridor) 0 – 2 %. Pohrudnicový výpotok s dýchavičným kašľom, bolesťou na hrudníku môže súvisieť s priamym rozšírením primárneho nádoru, s pleurálnou implantáciou nádorových metastáz alebo s lymfatickou obštrukciou medzihrudia.

Kedy by mal pacient navštíviť lekára?

Najčastejšie vznikajú nádory pľúc u chronických fajčiarov a pacientov s chronickými zápalovými ochorenia dýchacích ciest. Títo by mali venovať zvýšenú pozornosť svojmu zdravotnému stavu. Pri zmene charakteristiky a intenzity kašľa, prípadne objavenie sa prítomnosti krvi vo vykašľanom hliene, sťažené dýchanie, slabosť či únava sa odporúča vyhľadať lekára. Ochorenie sa môže vyvíjať dlhý čas bez príznakov, preto je veľmi často diagnostikované až v pokročilom štádiu, kedy je šanca na úspešné liečenie malá. Preto sa aj v prípade karcinómu pľúc začína so stratégiou sekundárnej prevencie vo forme skríningu (vyhľadávanie úplne včasných štádií, kedy nemá pacient žiadne prejavy choroby) vysoko rizikových skupín.

Ako dlho trvá proces od diagnózy k liečbe?

Proces od diagnózy po liečbu musí byť čo najrýchlejší a najkratší. Základnou podmienkou pre liečbu musí byť diagnóza potvrdená histologickým (z nádorového tkaniva) alebo aspoň cytologickým (zo steru sliznice pri bronchoskopii) vyšetrením. Štádium (rozsah) sa stanovuje podľa nálezu pri zobrazovacích vyšetreniach (CT, MRI, PET-CT). Čoraz väčší význam majú genetické vyšetrenia a molekulová biológia. Práve potvrdenie rôznych špecifických mutácií je nevyhnutné pre výber cielenej liečby, personalizovanej medicíny.

Aké sú možnosti liečby pre toto ochorenie v Európe a aké na Slovensku? Aký je najväčší rozdiel?

Rozhodnutie o liečbe je založené hlavne na histologickom type rakoviny pľúc, výsledkoch molekulového testovania a výkonnostnom stave pacientov. Medián prežívania pacientov s metastatickým NSCLC (nemalobunkový karcinóm pľúc) liečených iba chemoterapiou je asi 10 – 12 mesiacov, cielené terapie zlepšili vyhliadky pacientov, najmä s adenokarcinómom, medián prežitia je asi tri roky.

Rovnako má veľmi sľubné výsledky vo vhodných prípadoch aj imunoterapia, medián celkového prežívania sa pohybuje okolo 30-tich mesiacov. Takisto výrazne zlepšuje kvalitu života pacientov a má nižší výskyt nežiaducich účinkov.

PETRA BADAČOVÁ

bývalá pacientka s Hodgkinovým lymfómom
pacientská dôverníčka v OZ Lymfoma Slovensko

Môj život pred lymfómom bol úplne obyčajný. Začala som pracovať hneď po škole. Ako veľmi mladá som odišla do cudzieho mesta.

Pracovala som v lekárni, kde vlastne pôsobím aj dnes. Žila som aktívnym životom, veľa som cvičila, venovala sa samej sebe, zdravo sa stravovala. Práve preto ma moje zdravotné problémy v 25. roku života veľmi prekvapili.

Celé to začalo bolesťou chrbta, teplotami, nočným potením, no a uzlinami. A tých bolo teda požehnane. Začal sa kolobeh vyšetrení od obvodnej lekárky cez špecialistov… Záver? Výber krčných mandlí. Všetci boli spokojní, okrem mňa.

Moje problémy, bohužiaľ, neprestali, ba priam sa zvýraznili. Táto cesta bola veľmi tŕnistá a trvala na moje pomery aj trpezlivosť až príliš dlho. Trvalo rok a pol, kým som sa dopátrala k svojej diagnóze Hodgkinov lymfóm – 4. štádium. V preklade do hovorovej reči to znamená „uzliny od hlavy až po päty“.

Moja mamina neúnavne hľadala odborníka, ktorý by mi pomohol. Až som sa nakoniec zo Zvolena dostala do Bratislavy do Národného onkologického ústavu (NOÚ), k docentovi Drgoňovi, ktorý mi zachránil život doslova v hodine 12-tej. Nastal kolotoč chemoterapií, pobytov v nemocnici, avšak moje svetielko na konci tunela som nevidela. Po polroku liečby nastal ústup ochorenia, nie však vyliečenie. Nasledovala autológna transplantácia kostnej drene, tzn. že som si doslova darovala kus seba. Znie to veľmi zložito, a vlastne celý ten proces aj bol zložitý. A výsledok? Remisia! Teda také „vyzdravenie“ sa z choroby.

Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená – môžme k tým snom ísť.

Len viete, ako to je, človek pri takýchto správach podľahne až príliš rýchlo eufórii a keďže v živote to nejde tak jednoducho, ako si želáme, o pár mesiacov bol lymfóm späť – ešte silnejší, ešte odolnejší. Hnev, smútok a sklamanie museli ísť bokom. Pozbierala som všetky sily a znova začala absolvovať kolotoč vyšetrení a liečby. Jediná šanca na záchranu môjho života bola transplantácia krvných buniek od darcu. Mojou nádejou bola moja sestra, jediná sestra, ktorú mám. Bola pre mňa vhodnou darkyňou a presne vtedy som uvidela to svetielko na konci tunela a pochopila som, že teraz to zvládnem a vyliečim sa.

Transplantácia je veľmi náročný proces, avšak vďaka úžasným lekárom v NOÚ sa to dalo zvládnuť po psychickej aj fyzickej stránke. A po dvoch mesiacoch to prišlo – kompletná remisia. Lymfóm zmizol. Už je to 5 rokov, čo sa pýšim titulom VYLIEČENÁ a verte mi, je to úžasný pocit, mať v sebe kus jedinečného človeka, ktorý bol ochotný kvôli vám obetovať časť seba, aby vás zachránil. Navždy budem mojej sestre vďačná za to, čo pre mňa urobila.

Všade čítam, ako ľudia začali teraz vnímať iné hodnoty. Ja som sa len začala tešiť zo života, lebo nikdy neviete, kedy príde váš čas. Môj mohol prísť v 25. roku života. Ako spieva Tina: „Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená môžme k tým snom ísť.“

Všetkým pacientom, či už s lymfómom, leukémiou alebo iným onkologickým ochorením, želám vieru v nový a krajší deň, dôveru v lekára a v nádej, že každý deň je dňom k uzdraveniu, lebo nakoniec všetko dobre dopadne. A ak to ešte dobre nedopadlo, znamená to, že ešte nie je koniec.

APROM/SK/ADCE/0004