Začiatok môjho života s novou diagnózou, chronická lymfocytová leukémia, bol veľmi zdĺhavý. Dlho som nevedel, že mi ku kôpke diagnóz pribudla aj táto onkologická.

Keď som v 57 rokoch začal byť unavenejší, zo začiatku som si myslel, že je to pre stres v práci, bol som manažér. Občas som sa v noci zobudil, že som spotený, niekedy som si nameral vyššiu teplotu aj cez deň, ale stále som si myslel, že to je len stres.

Ako to celé začalo

Na začiatku jari som pokašliaval. Keďže som alergik, išiel som ku alergologičke a požiadal ju o nové lieky, ochotne mi ich predpísala. Nepomohli mi, tak som asi po pol mesiaci zašiel ku obvodnej lekárke, u ktorej som dlhší čas nebol, asi tak 5 rokov. Najprv mi „vynadala“, prečo nechodím pravidelne, no predpísala mi antibiotiká, vraj to bude bakteriálna infekcia.

Stupňovala sa únava, začal som byť veľmi slabý. Dokonca som si musel vypýtať PN-ku, pretože som v práci nepodával taký výkon, na ktorý som bol zvyknutý, čo mi v celej situácií veľmi nepomáhalo.

Po doužívaní liekov sa mi však neuľavilo. Medzičasom som si našiel pri holení na krku hrčku, o ktorej som dovtedy nevedel. Keďže som mal ísť ku obvodnej lekárke na kontrolu, hneď som jej o tom povedal. Vraj to bude skôr zväčšená uzlina pri infekcií, dala mi druhé antibiotiká, ale poslala ma, pre istotu, na ORL vyšetrenie.

Antibiotiká nezaberali

U ORL lekára bolo všetko v poriadku. Uzlinu si tiež vysvetľoval ako súčasť vírusovej infekcie v krku. Poslal ma však, pre istotu, na sono. Kým som sa na vyšetrenie dostal, trvalo to asi 3 týždne. Druhé antibiotiká som vybral, opäť bez zmeny.

Stupňovala sa únava, začal som byť veľmi slabý. Dokonca som si musel vypýtať PN-ku, pretože som v práci nepodával taký výkon, na ktorý som bol zvyknutý, čo mi v celej situácií veľmi nepomáhalo. Na sone lekár povedal, že uzlina je zväčšená, ale že to bude po tých infekciách. S výsledkom som išiel ku obvodnej, tá ma poslala na pľúcne, či nemá chlamýdie, nepotvrdili sa.

Príznaky únavy boli stále horšie

Dovtedy som bol schopný ísť so psom na prechádzky do lesa či na bicykel s manželkou, potom som ledva bol schopný vonku pokosiť trávu. Keďže sa blížilo leto a práce sa kopilo, potreboval som vyriešiť môj zdravotný stav. Nie som ten typ čo gúgli na internete veci, ktorým nerozumie, ale nedalo mi to, a tak som si vyhľadal, čo sa všetko schováva za únavou, aké sú jej príčiny.

Najčastejšia bola chudokrvnosť, tak som na ďalší deň zašiel k obvodnej lekárke, či nemôžem mať anémiu. Vzala mi krv. Mal som vysoké biele krvinky, preto ma poslala k hematologičke. Tá mi po rozhovore o príznakoch rovno vzala časť z uzliny a poslala ju na rozbor.

O necelý mesiac diagnóza CLL (chronická lymfocytová leukémia)

Najprv som nepotreboval liečbu, bol som len sledovaný. Potom sa mi príznaky zhoršovali, začal som mať hrozné horúčky. Hematologička mi povedala, že choroba vzplanula a budem musieť užívať lieky. Bál som sa chemoterapie, ale pochopil som, že nemám na výber. Vybral som 3 dávky, stále som si hovoril, že to bude dobré, že sú to len infúzie, nepripúšťal som si, že je to rakovina. Po 3 dávkach som išiel na kontrolu, doktorka povedala, že chemoterapia nebude nutná, že choroba je na ústupe.

Každé 3 týždne som chodil na kontrolu, až na jednej mi doktorka oznámila, že bude nutné začať liečbu, ni však chemoterapiu, ale biologickú liečbu. Podstúpil som ju a teraz som už len v sledovaní na pravidelných kontrolách, ktoré doktorka volá „pozeraj a čakaj“. Tak sa pozorujem a čakám, či sa niečo s telom deje. Naučil som sa žiť inak, pomalšie a dbať o svoje zdravie. Dodnes však ľutujem, že som nechodil na preventívne prehliadky pravidelne.

Prečítajte si tiež: KEĎ HORÚČKA NIE JE „IBA“ HORÚČKOU