Pediater MUDr. Jozef Jakubec radí, ako zvládnuť nádchu, kašeľ či horúčku u detí, kedy vyhľadať lekára a kedy antibiotiká skutočne pomáhajú. Zistite aj, čo najlepšie posilní detskú imunitu počas chladných mesiacov.
MUDr. Jozef Jakubec
pediater
Aké sú najčastejšie jesenné a zimné ochorenia u detí?
Jeseň a zima sú obdobím, kedy detské ambulancie praskajú vo švíkoch. Najčastejšie ide o infekcie horných dýchacích ciest – nádchy, bolesti hrdla a kašeľ. U menších detí dominuje vírusová nádcha s upchatým nosom, vodnatým výtokom a zvýšenou teplotou. Keďže ešte nevedia efektívne smrkať, hlieny im zatekajú do krku a dráždia na kašeľ, najmä v ľahu. U batoliat a predškolákov často vidíme zápal nosohltana či laryngitídu s typickým „štekavým“ kašľom a chrapotom, ktorá sa objavuje najmä v noci a vie rodičov poriadne vystrašiť.
Horúčka je znak, že imunita pracuje.
U starších detí sa môže objaviť bakteriálna angína so silnou bolesťou hrdla, vysokou horúčkou a bielymi povlakmi na mandliach. V zime sa vyskytujú aj zápaly priedušiek a pľúc, ktoré si vyžadujú intenzívnejší dohľad. Špecifickým zimným vírusom je RSV, ktorý môže u dojčiat spôsobiť závažnú bronchiolitídu.
Kedy pri horúčke vyhľadať lekára a kedy ju zvládnuť doma?
Horúčka je prirodzená reakcia organizmu na infekciu a znak, že imunitný systém pracuje. Ak je dieťa inak v dobrom stave – pije, ciká, komunikuje, vie sa trochu zahrať –, stačí domáca starostlivosť: tekutiny, oddych, voľnejší režim, lieky proti horúčke. Lekára treba vyhľadať, ak má dieťa do 3 mesiacov teplotu nad 38 °C, ak horúčka trvá viac ako tri dni, ak nepije, neciká, má ťažkosti s dýchaním, vyrážku, stuhnutý krk alebo silné bolesti hlavy či brucha. Platí pravidlo: ak má rodič pocit, že niečo nie je v poriadku, je lepšie prísť na vyšetrenie.
Kedy sú antibiotiká potrebné?
Antibiotiká pomáhajú pri bakteriálnych infekciách, no na vírusové ochorenia nezaberajú a môžu uškodiť – narušiť črevnú mikroflóru, spôsobiť hnačku či podporiť rezistenciu baktérií. V ambulancii využívame CRP test z kvapky krvi, ktorý pomáha odlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu, no hodnotíme ho vždy spolu s klinickým obrazom a priebehom choroby. Osobné vyšetrenie je kľúčové, aby sa antibiotiká nasadili len vtedy, keď sú skutočne potrebné.
Aké chyby robia rodičia najčastejšie?
Očakávanie okamžitého zlepšenia po podaní lieku. Mnohé infekcie majú prirodzený priebeh 5 až 7 dní, a ten sa jednoducho nedá preskočiť. Časté je kombinovanie viacerých liekov bez konzultácie či spoliehanie sa na diagnózu z internetu. Chyby vznikajú aj pri nesprávnom dávkovaní liekov proti horúčke podľa veku namiesto hmotnosti. U väčších detí často vidíme nadmerné používanie nosových kvapiek, ktoré môžu poškodiť sliznicu, a nútenie chorého dieťaťa do jedla namiesto dôrazu na dostatok tekutín a oddych.
Zdroj: archív MUDr. J. J.
Čo funguje pri posilnení imunity?
Imunitu dieťaťa najlepšie posilní zdravý životný štýl – každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, obmedzenie času pri obrazovkách, dostatok kvalitného spánku, vyvážená strava s ovocím, zeleninou, vlákninou a zdravými tukmi, menej cukru a polotovarov. Otužovanie primerané veku a neprekurovanie izieb majú veľký význam. Silnú imunitu podporuje aj pokojné rodinné prostredie bez nadmerného stresu. Z doplnkov odporúčam vitamín D a v niektorých prípadoch probiotiká, ostatné sirupy majú zmysel len pri preukázanom nedostatku. Imunita sa nedá kúpiť v lekárni, buduje sa každý deň.
