Pri dojčení svojej malej dcérky si Zuzana v prsníku nahmatala hrčku. Najprv si myslela, že ide o upchatý mliekovod. A hoci dojčenie je považované za určitú formu prevencie, v jej vnútri rástla neistota. Najmä preto, že v rodine sa onkologické diagnózy vyskytovali „na všetky strany“.
Zuzana vyhľadala pomoc lekára, karcinóm prsníka jej diagnostikovali v 32 rokoch. Bola vtedy na rodičovskej dovolenke, a stále verila, že situácie nebude vážna. „Na operáciu som sa optimisticky zbalila tak, aby som na ďalší deň mohla ísť domov a ďalej dojčiť svoju dcéru hneď, ako mi ‚to‘ vyberú. Keď som sa po narkóze zobudila na JIS-ke a pozrela sa na hodinky, hneď mi bolo jasné, že to nebude dobré,“ spomína dnešná Amazonka, ktorú miesto bežných starostí mladých mám čakala chemoterapia, vypadávanie vlasov, ožarovanie, strach z budúcnosti.
Už nečakám na žiadne potom. Snažím sa plniť si svoje sny.
Od diagnózy k nádeji
Aj preto sa Zuzana stala aktívnou členkou občianskeho združenia, ktoré pomáha ženám s karcinómom prsníka. „Moje genetické testy potvrdili mutáciu BRCA2, nasledoval kolotoč zdravotných problémov a napokon odstránenie vaječníkov aj oboch prsníkov s následnou rekonštrukciou. Nehovoriac o tom, ako človek všetky tieto zmeny a strach spracováva psychicky,“ opisuje v skratke svoj príbeh Zuzana a dodáva, že jej osobná skúsenosť i pocit vďačnosti za vyliečenie ju motivujú v tom, aby teraz podporovala ženy, ktoré takýmto neľahkým situáciám čelia nepripravené.
Foto: www.peteraveronika.com
Keď láska prekreslí strach
Na obdobie „bez vlasov“ si dnes dokáže spomenúť aj s úsmevom. S deťmi sa snažila o ochorení komunikovať, najmä staršej dcére sa pokúšala vysvetliť dôvod všetkých nepríjemných zmien. Tá jej ponúkla dojímavú odpoveď: „Aj tak ťa budem ľúbiť a vlásky ti dokreslím!“ Deti svoj sľub dodržali a vznikli z toho fotky, ktoré pripomínajú celé spektrum emócií. „Nad tým všetkým však vidím nádej,“ uvádza šťastná mama.
Silnejšia než kedykoľvek predtým
Zuzana hovorí o svojom príbehu aj v knihe Ďakujem, že môžem, ktorú v septembri vydáva OZ Amazonky s cieľom ešte viac rozšíriť povedomie o rakovine prsníka a jej prevencii. „Už nečakám na žiadne potom. A už nepoužívam výhovorky, že na niečo som stará. Snažím sa plniť si svoje sny, športujem, robím, čo ma baví. A napriek tomu, že moje telo utrpelo veľa rán, vnútorne som silnejšia, spokojnejšia a ženskejšia ako kedykoľvek predtým,“ uzatvára Amazonka Zuzana.
Foto: www.peteraveronika.com
