BAGNIARI: MENŠTRUÁCIA UŽ NIE JE TAJOMSTVO ŽIEN

Do verejného priestoru sa téma menštruácie a cyklického prístupu k životu v súčasnosti dostáva čoraz viac. Preto sme vyspovedali antropologičku a specialistku na ženské zdravie Katarínu Baniariovú.

Mgr. KATARÍNA BANIARIOVÁ

antropologička a špecialistka na ženské zdravie

Objavuje sa v poslednom čase téma, ktorá rezonuje u žien viac ako predtým?

Posledné roky sú vskutku prelomové, pokiaľ ide o edukáciu, povedomie aj výskum. Menštruácia už nie je tajomstvo žien, dostáva sa do bežných konverzácií, čo vnímam ako veľkú zmenu, ktorá prispieva k zdravším menštruačným cyklom.

Nemalé množstvo dievčat prichádza pri chudnutí o menštruáciu. Čo to spôsobuje a ako získať menštruačný cyklus späť?

Strata menštruácie spôsobená nízkou energetickou dostupnosťou v tele (výdaj energie prevyšuje jej príjem) sa definuje ako hypotalamická amenorea. Spôsobuje ju porucha hormónu gonadoliberín, ktorý stimuluje adenohypofýzu k tvorbe pohlavných hormónov.

Jednoducho, telo nám vynechaním menštruácie zabráni rozmnožovať sa. Menštruáciu strácajú ženy najčastejšie preto, že ich príjem energie z jedla býva enormne nízky a často sa pohybuje na hranici bazálneho metabolizmu.

Ovulácia je významná udalosť v tele ženy i bez zámeru otehotnieť, a to pre jej celkové zdravie.

Môžete opísať súvislosť medzi rakovinou krčka maternice a ovulačným cyklom?

Ako príčina sa javí vystavenie sa väčšiemu množstvu hladín hormónov u moderných žien. Dnešné ženy majú totiž až trojnásobne viac menštruačných cyklov než ženy v minulosti, ktoré mali niekoľko detí a dojčili dlhšie, čím si počet cyklov rapídne znížili.

Vieme totiž, že vysoké hladiny pohlavných hormónov môžu viesť ku vzniku nielen gynekologických ochorení.

Je však dôležité naďalej skúmať, či je skutočným problémom iba hladina a množstvo hormónov, ktorým sa telo vystavuje, a počet menštruačných cyklov, alebo, naopak, absencia ovulácie (anovulačné cykly), či prítomnosť menštruačných symptómov, ktoré by mohli poukazovať na iné príčiny vzniku gynekologických ochorení.

Treba porozumieť kontextu celého tela a problematiky. Ovulácia je významná udalosť v tele ženy i bez zámeru otehotnieť, a to pre jej celkové zdravie, preto nie som zástanca redukcie počtu menštruačných cyklov na úkor ovulácie.

Aká je vaša skúsenosť s HPV vakcínou? Odporúčate ju?

HPV vakcína patrí do rúk lekárov, nie mojej profesie. Voľba by mala vždy zostať na žene, tak ako pri výbere ochrany pred počatím. Nikto by ju nemal nútiť ani presviedčať a mala by poznať výhody aj nevýhody.

Endometrióza je najčastejšia choroba, ktorá postihuje ženy v plodnom veku. Aké sú príčiny a aká je prevencia?

Endometrióza je nezhubné chronické gynekologické ochorenie, jej príčiny nie sú úplne jasné. Viacerí odborníci sa zhodujú, že je kombináciou zápalových reakcií, imunitného zlyhania a genetickej predispozície. Je ovplyvnená hormónmi, ale nespôsobujú ju.

Jej pôvodcom je skôr celotelové zápalové ochorenie, ktoré má pravdepodobne mikrobiálny pôvod. Keďže nepoznáme priamu príčinu vzniku, je náročnejšie jej predchádzať. Určite k jej výskytu prispieva aj tlak samotných žien na výkon bez ohľadu na cyklickosť.

Pred desiatimi rokmi ju začali trápiť úzkostné stavy. Vtedy ešte netušila, že to je psychická porucha. O tom ako sa vysporiadala so svojimi psychickými problémami a ako sa jej darí dnes si môžete prečítať v tomto rozhovore.

Mgr. LUCIA GACHULINCOVÁ

influencerka; súčasť podcastu o živote, zdraví a tabu témach

Ako ste sa cítili?

Ani po niekoľkých návštevách pohotovosti mi neodporučili psychiatra. Sedem rokov som si myslela, že som blázon a mám nevyliečiteľnú chorobu. Trápenie sa skončilo po rozhovore s priateľkou, speváčkou Ronie. Trpela úzkosťami, symptómy sa zhodovali s mojimi. Ešte rok som si nechcela priznať, že moje problémy sú psychosomatické.

Po ôsmich rokoch nekvalitného života som sa rozhodla liečiť. Bolo mi už jedno, čo so mnou bude, život v strachu, že zomieram, mi bol ukradnutý.

V akých situáciách ste úzkosti mali najčastejšie?

V úplne pokojných. V kine, na káve, vo wellnesse. Všade, kde som bola ticho so svojou mysľou, to bolo horšie. Keď som sa niečím zamestnávala alebo otupovala si zmysly, bolo to lepšie, ticho driemala. Ale aj vtedy som o nej vedela.

Stačilo čakať na autobus a rozbúšilo sa mi srdce, nemohla som dýchať. Aj pár sekúnd po zobudení sa objavoval jeden z príznakov.

Vyliečiť úzkosť znamená úplnú zmenu životného štýlu, koniec alkoholu a cigariet. Pozor aj na stravu, črevá sú „druhý mozog.

Ako zvládate úzkosti dnes? Máte radu pre tých, ktorí nimi trpia?

Úzkosti nemám. Tri roky som sa liečila antidepresívami. Umožnili mi pracovať so sebou bez úzkosti. Vyliečiť úzkosť znamená úplnú zmenu životného štýlu, koniec alkoholu a cigariet. Pozor aj na stravu, črevá sú „druhý mozog“. Treba dopĺňať endorfíny športom a pravidelne chodiť ku psychológovi, naučiť sa regulovať stres a spánok.

To všetko sa však nedá dať do poriadku, ak denne máte ataky, ako je dýchavičnosť, potenie rúk, točenie hlavy, zvonenie v ušiach, nepravidelné búšenie srdca, hrča v krku, problém s prehĺtaním, nemožnosť nadýchnuť sa naplno, čierne myšlienky, ktoré nemožno potlačiť, strach z cestovania, liekov, choroby, smrti…

Najhorší príznak je derealizácia alebo depersonalizácia (pocit, že nie ste vo svojom tele, že svet okolo vás je nereálny).

Každému radím liečiť úzkosti so psychiatrom, ktorý určí, či sú nutné lieky, alebo „stačí“ psychológ. Prosím, liečte úzkosť ako chorobu. Fyzické a psychické ochorenia majú rovnakú váhu. Sú nepríjemné a môžu byť smrteľné.

Vplýval psychický stav na vaše fyzické zdravie?

Takmer všetky symptómy boli fyzické. Na utlmenie mysle som užívala alkohol, aby som mala hladinku, kde mi úzkosť neničí život. Bola som ako vo väzení sama so sebou.

Nemohla som cvičiť ani behať. Keď som začala a začalo mi biť srde, pripomínalo mi to panický atak a bolo mi na odpadnutie, alebo som si myslela, že mi praskne žilka v hlave a zomriem. Ďalšie príznaky boli pískanie v ušiach a vyrážky na prstoch a rukách.

Ako sa staráte o svoje zdravie?

Hoci už nemám úzkosti, viem, že to nemusí byť definitívne. Musím sa o psychické zdravie pravidelne starať. Štyri roky nepijem a nefajčím, cvičím, chodím na turistiku, dávam si pozor na stravu, kofeín, spánok a úroveň stresu.

Upratala som si priateľov a rodinu a nič nie je pre mňa cennejšie ako psychický pokoj, preto nedovolím ľudom, aby mnou manipulovali. V stresovom období chodím ku psychologičke, dvakrát do mesiaca. Čítam motivačné knihy, dávam si meditácie alebo dýchacie cvičenia.

Prekonávam strach, aby som zistila, že sa nie je čoho báť. Bez tejto prevencie by som úzkosti mala znova.

Nahliadnite do života Lucie TU