Home » Ženské zdravie » EMA MÜLLER: AK MA NIEČO BOLÍ, DÁM TOMU LÁSKU
Ženské zdravie

EMA MÜLLER: AK MA NIEČO BOLÍ, DÁM TOMU LÁSKU

Rozhovor s Emou Müller, ktorá žije v Paríži, píše pre Vogue CS, rozpráva na vlastných podcastoch Témy Emy a nikoho nenechá, aby pochyboval o dokonalej hystérii ženskej krásy.

Väčšinou vstávam dvoma spôsobmi. Toto je ten prvý: „Áno, dnes bude môj deň, už teraz to viem, mám ho celý v hrsti a tú neotvorím až do západu slnka!“

Pozriem sa pri tom na seba do zrkadla, to zrkadlo vybozkávam, hneď potom si spravím skrášľovaciu masku, aj keď ju dnes vlastne ani vôbec nepotrebujem, pretože sa cítim najkrajšie. Od hlavy po päty, od malíčka po palec, odomňa k sebe – žiarim, ligocem sa, milujem sa a cítim ju, cítim naplno tú silu ovládnuť svoj svet.

No a potom sú tu tie druhé rána. Tie, ktoré nechcem ani vidieť. Už so zavretými očami ich neznášam, ten obrovský hnev ma uberá o energiu vstať z postele a ani vôňa teplého croissantu ma z nej nedokáže dostať von. Pohľad v zrkadle je viac-menej bolestivý, teda skôr viac ako menej, a ja ho namiesto zaľúbených bozkov mám chuť rozbiť na márne kúsky, aby cítil to, čo práve cítim ja. Oba prípady sa dejú v extrémnych situáciách, ale všetky vieme, že extrémy nás extrémne bavia.


Dennodenne sa snažím zamilovať sa do samej seba tým najúprimnejším spôsobom a predložka naj k slovu extrém už predsa odjakživa patrí.

Skúšanie našej trpezlivosti nám totiž dáva extrémnu možnosť sa stále viac spoznávať a zisťovať, čo sme naozaj zač. Tam, hlboko v mojom tele, kde sa dostanem práve v tých extrémnych momentoch, väčšinou nájdem východisko od vecí, ktoré odomňa dobrovoľne neodídu, ale ja sa ich už dávno potrebujem zbaviť. Dennodenne sa snažím zamilovať sa do samej seba tým najúprimnejším spôsobom a predložka naj k slovu extrém už predsa odjakživa patrí.

Keď ráno vstanem zničená a nervózna z vlastnej existencie, začnem sa so sebou rozprávať. Kľudným hlasom a bez zbytočného náhlenia si pred seba vyložím dôvody tejto nálady, ktoré následne prehodnocujem. Potom jej väčšinou podarujem ten croissant, sebe spravím kávu, pustíme si hudbu a začneme sa nahlas smiať do nového rána. Všetko sa totiž dá vyriešiť – všetko si totiž môžeš vyriešiť ty sama – ak teda chceš a nikam sa neponáhľaš.
Každá máme dobré a zlé dni. Máme dni, keď sa ľúbime viac a dni, keď sa ľúbime menej. Ako sa k nim však postavíme, to je iba na nás.


Instagram: @emamuller
Spotify & Apple Podcast: témy emy

To, že sa budeš na seba škaredo pozerať až do večera, je len tvoje rozhodnutie a ty to vieš. To, že ten pohľad dokážeš zmeniť lusknutím prstov, vieš tiež. Tak neplýtvaj svojimi krásnymi dňami. Máš ich síce nekonečno, ale aby za tebou prišli, treba na nich zavolať s úsmevom. S tým najusmiatejším úsmevom na tvojej najusmiatejšej tvári.
Áno, presne tak!

Keď som bola malá a bolelo ma brucho, mama mi povedala, aby som si ho pohladkala. Aby som mu dala lásku, že ono mi ju potom vráti. Keď som bola väčšia, prestala som to robiť, veď to bolo predsa trápne. A teraz, keď som najväčšia, to robím zase. Ak ma niečo bolí, dám tomu lásku. Pohladkám ho, zaspievam mu, nech vie, že nie je samo. A ak sa nebojí samoty, prestane bolieť. Áno, vymyslela som si to, ale naozaj to funguje.

Si celok. Si celok zložený z mnohých častí. Jednu z nich máš radšej ako tú druhú, niektorú neznášaš, inou sa pýšiš. Preto ešte stále nezanikli otázky typu „povedz mi, čo máš na svojom tele rada a čo nie“. Rozdeľujeme ten náš celok do plusových a mínusových bodov, pričom jeden by nemohol existovať bez toho druhého. Pričom pre všetky tieto body bije jedno a to isté srdce.


Ak ťa niečo bolí, pohladkaj to miesto a daj mu kúsok lásky.

A to srdce, keď niečo bolí, hladkáme ho z bodu A po Z, keď je zaľúbené preskakujeme polia, moria, oceány a popritom chytáme ryby a trháme kvety. Keď nevie, ako sa cíti, prinesieme mu croissant a začneme sa s ním kľudným hlasom, bez zbytočného ponáhľania sa, rozprávať. No a keď sa nakoniec usmeje, nič viac nám netreba.

Zdravie je extrémne dôležité, najdôležitejšie. Keď strácam jeho, strácam seba. Seba ako celok, seba po častiach. Nemám energiu riešiť moje výkyvy nálad, ani sa smiať do nových rán, keď sa prestanú kývať. Zdravie si musíme chrániť ako oko v hlave, ako pusu na tvári, ako ruky, nohy, ako ramená, pupok, ako časti, ktoré máš na sebe rada a – či sa ti to páči, alebo nie – ako tie, čo na sebe rada nemáš. Pospájaj ich dokopy a hneď prídeš na to, aký dokonalý tvoria celok.

Ak ťa niečo bolí, pohladkaj to miesto a daj mu kúsok lásky. A jej zbytok, ten daj sebe. Pretože ľúbiť seba, je prvý a neodmysliteľný krok k zdravému životu.

Next article