KLAUDIA SMOLEN

Influencerka, zakladateľka @smolenklaudiamade

@smolen.klaudia

Aké témy sú podľa vás v ženskom svete stále tabu? A prečo?

Témy ohľadom ženského tela a jeho prirodzenosti sú tabu nielen v ženskom svete, ale celkovo vo svete ako takom. Od menštruácie cez ochlpenie, ženské krivky až po vyrážky. Osobne si myslím, že to súvisí s tým, ako sú ženy všade prezentované. Nebolo to vždy také, ale časopisy a internet sú plné krásnych žien, ktoré majú hladkú čistú pokožku, krásnu pleť a krv v reklamách je modrá… Čo dodať?

Rozviňme viac jednu z tém, a to o menštruácii. Myslíte si, že by sa o tejto téme malo viac hovoriť?

Určite! Je to veľmi krásna a dôležitá téma. Je mi veľmi smutno, keď počujem ženy rozprávať o svojej menštruácii škaredo až zhnusene. Je našou súčasťou, a tak, ako sa staráme a zaujímame o našu pleť, tak by sme sa mali starať a zaujímať aj o našu menštruáciu, pretože nám vie veľmi veľa napovedať o našom zdravotnom stave.

Máte nejaké rituály pri starostlivosti o pleť? Sú problémy s pleťou téma, ktorá sa vás týka?

Moje rituály sú také jednoduché, že by som ich ani nenazývala rituálmi. S pleťou som nikdy nemala žiaden zásadný problém, okrem toho, že sa mi na nej občas zvykol vytvoriť ekzém a ak som niečo nevhodné zjedla, veľakrát sa mi to prejavilo práve na tváričke. Čo sa týka starostlivosti o pleť – moju pleť vyživujem produktmi, ktoré su prírodné a jedlé. Od klasických olejov po esenciálne oleje, kvetové vody, všetko by som si mohla kvapnúť aj na jazyk. (úsmev) Občas si pleť prejdem pílingovou rukavičkou a guashou. Inak ju rozmaznávam hlavne esenciálnymi olejmi, ktoré si do pokožky vtieram masážnymi pohybmi a tým ju aj poriadne prekrvujem.

Vaše stravovacie návyky sú iné, než bývali. Čo vás k tomu priviedlo? A aký to má efekt na vaše zdravie?

K zmene stravy ma priviedli ekzémy, ktorými som trpela viac-menej odmalička. V stravovaní som si prechádzala rôznymi etapami – od živej stravy, rôznych pôstov, vegánstva, vegetariánstva, navrátenia sa späť ku klasickej strave a podobne. Vďaka tomuto všetkému som zistila, čo môjmu telu vyhovuje a čo, naopak, nevyhovuje. Najhlavnejšie bolo moje telo očistiť, aby som s ním vedela čistejšie a jasnejšie komunikovať, čo nie a čo áno. Možno to niekomu príde ako extrém, no mne zase príde extrém potláčať volania nášho tela o pomoc. Efekt na moje zdravie spočíva v tom, že sa cítim skvelo, viem a zisťujem, čo mi vyhovuje, a tým pádom mám s vlastným telom veľmi dobrý kamarátsky vzťah.

Vyžaruje z vás sebaláska a pokoj. Ako ste to docielili a aké by ste dali tipy ostatným ženám?

Ďakujem! Veľa žien za mnou prichádza presne s touto otázkou a ja mám na ňu jednoduchú odpoveď, ku ktorej sa však každý musí dopracovať sám. Nejde to len tak – lúsknutím prsta – a už vôbec to za vás nikto iný nespraví. Všetko je tak, ako má byť, hoci to znie ako klíše a používame to najmä vtedy, keď veľa vecí nevieme zmeniť, aj napriek tomu, že nás štvú. No naozaj – všetko je tak, ako má byť a keby to tak nemalo byť, tak to tak nie je. Naučila som sa vnímať život z úplne inej perspektívy. Zistila som, že všetko, čo sa mi deje, je odraz môjho vnútra, a tak ako som sa naučila komunikovať so svojím telom, naučila som sa komunikovať aj so životnými situáciami – so životom. Nie som pozitívny človek, ako si veľa ľudí o mne myslí len preto, lebo ma nevidia trápiť sa. Je to o prijatí danej situácie takej, aká je, bez zbytočných emócií, ktoré nás vyčerpávajú. Vtedy neprichádza hnev, plač, nervozita, ale pochopenie danej situácie a jej následné prijatie.

Aký vplyv má takýto životný prístup na vášho partnera?

Viac ako skvelý. Povedzte, ktorý muž by doma nechcel mať ženu, ktorá vie, čoho je hodná, ktorá vie, čo ju baví, čo ju napĺňa, čo ju robí šťastnou, pracuje na sebe a na svojich pocitoch, rozpráva o nich, hovorí, čo chce, čo sa jej páči a čo zasa nie bez toho, aby museli po byte lietať taniere. (smiech) Môj muž ma plne podporuje v mojej prirodzenosti a v tom, aká som, precítil ma a ja jeho, navzájom sa rešpektujeme a ľúbime sa, neberieme sa ako samozrejmosť a už vôbec sa neprivlastňujeme. Každý máme svoj život, svoje potreby, svoj čas, s ktorým môžme naložiť akokoľvek, a my si vyberáme naložiť s ním spoločne. (úsmev)

Čo by ste odkázali svojmu o 10 rokov mladšiemu ja?

Vždy, keď som čítala odpovede na takúto otázku, ľudia si odkazovali rôzne veci typu „nebola by som taká a taká, neurobila by som to a to“ a podobne. Keby som vtedy nebola taká a taká, neurobila by som to a to – nie som tu a teraz. Nemám možno tohto skvelého muža, psa, mačku, byt, prácu. Všetko by bolo inak a bolo by to úplne v poriadku, ale mne to takto vyhovuje. Všetko, čo som urobila, ma niekam posunulo, ukázalo a naučilo. Takže svojmu ja pred 2-5-15 rokmi by som neodkázala absolútne nič. Ak by som mohla, tak by som ho v tichosti pozorovala a bola šťastná, ako krásne rastie a stáva sa človekom, ktorým chce byť. (úsmev)