Domovská stránka » Tabu » PSYCHOTERAPIA MI PRINÁŠA VIAC POHODY A POKOJA
Tabu

PSYCHOTERAPIA MI PRINÁŠA VIAC POHODY A POKOJA

Nedávno som sa viezla taxíkom a pán taxikár sa ma opýtal: „Kamže, slečna, do práce?“ Tak som sa naňho usmiala a úprimne som mu povedala: „Nie, idem na terapiu ku psychologičke“.

Jeho pohľad zamrzol. Tváril sa trochu vystrašene a súcitne, a potom sa ma opýtal, čo mi je. Povedala som mu, že kedysi som sa veľmi trápila. Mala som nízke sebavedomie, neverila som si. Bola som so sebou nespokojná, nevedela som, čo mám robiť, a tak som vyskúšala ísť na svoju prvú terapiu. Každé sedenie mi dodávalo vačšiu vnútornú odvahu. Učila som sa prijímať to, aká som, uvedomovať si, že je to v poriadku. Začala som sama seba vnímať stále viac pozitívne.

Teraz už neriešim žiaden veľký problém. Na terapie chodím preventívne, pretože mi pomáhajú urobiť si väčší poriadok v mojich myšlienkach a pocitoch. Vďaka tomu sa zastavím a venujem čas len sama sebe. Nahlas premýšľam o tom, čo ma trápi, čo mi robí radosť, z čoho mám strach, čo ma štve, alebo kam by som sa chcela posunúť. Baví ma analyzovať to s niekým, kto je na to odborník a je mi zároveň oporou. Kto mi vie dať svoj nestranný pohľad a správnymi otázkami ma nasmeruje, aby som na to, čo potrebujem, prišla sama. Aby som si vyriešila svoje problémy a mohla sa posunúť ďalej.

Považujeme za dôležité čistiť si naše ruky, telo tvár, vlasy, naše domácnosti, oblečenie…
Čistíme si však našu hlavu aj zvnútra? Od všetkých nahromadených myšlienok a starostí?

Ak sme chorí, ideme k lekárovi, aby nás vyliečil, ale ak nás zožiera niečo nepríjemné zvnútra, podceňujeme to. Máme pocit, že si to máme vyriešiť sami, alebo že nám možno pomôže sťažovať sa priateľom a známym. Hlavný problém týmto neriešime, len ho odsúvame a on rastie.

Lifestyle fotografka Kristiana Kóňa

Možno si myslíme, že naše problémy nie sú dostatočne veľké, aby si to vyžadovalo návštevu psychológa. A pritom čokoľvek, čo nás trápi dlhodobo, je dostatočne podstatné, aby sme tomu venovali našu pozornosť. Naša vnútorná nepohoda, je mnohokrát hlavnou príčinou rôznych chorôb. Preto si myslím, že starať sa o naše vnútro, je to najdôležitejšie.

Na mojom Instagrame sa ma ľudia často pýtajú, či som bola vždy taká šťastná, usmiata a plná pozitívnej energie. Hovorím im, že som svoje emócie vždy prežívala veľmi intenzívne. Tak, ako dokážem dať najavo radosť, šťastie a nadšenie, takisto intenzívne prežívam smútok, bolesť a hnev. Počas dospievania som sa často trápila a málo som si verila. Viackrát som sa sklamala v láske. Dokázala som pre to smútiť veľmi dlho a veľmi intenzívne.

Najvačší zlom prišiel, keď som začala chodiť ku psychologičke. Krátko na to, podľa mňa aj vďaka tomu, som spoznala môjho skvelého manžela Ota. Veľmi mi to pomohlo. Začala som sa mať rada – taká, aká som, prestala som už o sebe toľko pochybovať, porovnávať sa a začala som si život užívať.
Odkedy som na svojom Instagrame spomenula, že chodím ku psychologičke, takmer denne mi chodia správy, kde ma ľudia prosia o pomoc, aby som im niekoho odporučila. Rozposlala som už vyše 400 správ a mám naozaj veľkú radosť, že sa o to ľudia zaujímajú stále viac.

Psychoterapia mi prináša viac pohody a pokoja, lepšie zvládať náročné situácie, ale najmä pekný vzťah samej so sebou, so svojím manželom a s druhými ľuďmi. S mojím manželom Otom sa obaja staráme o naše psychické zdravie, pretože chceme, aby sa nám žilo krajšie.

Ďalší článok
Domovská stránka » Tabu » PSYCHOTERAPIA MI PRINÁŠA VIAC POHODY A POKOJA
Tabu

NOČNÉ POMOČOVANIE U DETÍ: ZMENA REŽIMU A NÁVŠTEVA LEKÁRA

MUDr. EVA SÁDOVÁ

Nefrologická ambulancia, Košice

Čo je to enuréza a kto ňou trpí?

Pod pojmom enuréza rozumieme nočné pomočovanie detí, ktoré sú staršie ako 5 rokov. Podľa literatúry by mali mať deti práve okolo tohto veku už správne vyvinutý močový mechúr ako aj centrálnu nervovú sústavu. a teda mali by byť schopné udržať moč aj v noci. Ak sa detičky aj náhodou zobudia na to, že potrebujú cikať a odídu na toaletu, stále je to v poriadku. Bohužiaľ, ak sa na pocit močenia nezobudia, je to problém.

Aké sú príčiny nočného pomočovania?

Enuréza vzniká z dvoch základných príčin. Prvou je primárna, ktorá súvisí s vývojom dieťatka. Za normálnych okolností sa nám v jadrách medzimozgu (hypotalamu) vytvára hormón, ktorý zjednodušene povedané zabraňuje močeniu. Jeho vylučovanie je najvyššie v noci práve preto, aby si naše telo mohlo oddýchnuť a nemuseli sme sa budiť na močenie. Ak je ale rytmus vylučovania tohto hormónu narušený, dochádza k problému a dieťatko sa v noci pociká.

Sekundárnou príčinou sú psychologické problémy, ako napríklad stres, či už v rodinnom alebo školskom prostredí. Bohužiaľ, aj toto stresujúce „kovidové” obdobie spôsobilo, že naše ambulancie sa plnia deťmi s enurézou.

Kedy by sa malo začať pomočovanie dieťatka riešiť?

Pred spomínaným 5. rokom je dieťa stále ešte v období, kedy je z lekárskeho hľadiska občasné pomočovanie prijateľné. Keď však pocikávanie pretrváva aj po tomto veku, ešte stále to neznamená, že sa rodič musí okamžite hnať k lekárovi. Existuje niekoľko spôsobov, ako nočnému pomočovaniu zabrániť bez toho, aby bolo dieťa vystavené stresu z návštevy lekára.

Ako teda môžu rodičia pomôcť deťom zvládnuť nočné pomočovanie?

Rodičia môžu v prvom kroku dieťaťu pomôcť zmenou režimu. Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním. Obličky sú z toho pravdaže zmätené a okamžite začnú prijaté tekutiny spracovávať. Ideálne je, aby dieťa pilo priebežne počas celého dňa. Buď čistú vodičku alebo čajíky.

Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním.

Taktiež je dôležité, aby bolo dieťa naučené na „kľudový režim” pred spaním. Žiadne hádky, žiadne stresy a najmä žiadne mliečko alebo čajík do postieľky. Neznamená to však, že nemá večer piť vôbec. Posledný pohár vody by si malo dať maximálne 1 hodinu pred spaním.

Čo robiť, keď sa dieťa pomočuje aj v prípade správne nastaveného režimu?

Vtedy by si mal rodič s dieťaťom pripraviť takzvanú pitnú a mikčnu kartu, ktorej vzor si môže stiahnuť z internetu. Zaznačí do nej príjem a výdaj tekutín dieťatka a s týmito poznámkami navštívi pediatra, ktorý ho po prehliadke pravdepodobne pošle k nefrológovi. Lekár dieťatku v rámci medikamentóznej liečby doporučí desmopresín, nakoľko je to jediná možná liečba, ako liečiť farmakologicky.

Niekedy je potrebná aj spolupráca so psychológom, aby sa vylúčili spomínané sekundárne príčiny pomočovania. Dôležité však je, aby s dieťaťom o tomto probléme komunikoval najmä rodič, a to pokojným a neodsudzujúcim tónom. To posledné, čo takéto dieťa potrebuje sú výčitky a pocit, že rodičov sklamal.

Ďalší článok