Domovská stránka » Bojujeme proti rakovine » STAROSTLIVOSŤ A ŽIVOT SO STÓMIOU
Bojujeme proti rakovine

STAROSTLIVOSŤ A ŽIVOT SO STÓMIOU

V spojení s:
V spojení s:

MUDr. ANDREJ VRZGULA, PhD.

prednosta Chirurgickej kliniky UPJŠ LF
Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s.

Stómia, čiže umelý vývod, znamená operačné vyvedenie dutého orgánu (najčastejšie čreva) na stene brušnej s následným odchodom črevného obsahu alebo moču do stomického vrecka. Často je výsledkom operačného zákroku pre závažné onkologické, ale aj nezhubné ochorenie.

Čo môže pacient urobiť pre rýchlejšie zotavenie sa po operácii stómie?

Stómia predstavuje výrazný zásah do života pacienta ako po fyzickej, tak aj psychickej stránke a každý človek sa s touto skutočnosťou vyrovnáva individuálne. Operačný výkon trvá niekoľko hodín a prvé dni a týždne „života so stómiou“ nebývajú jednoduché. V tomto období zohráva dôležitú úlohu ošetrujúci personál – predovšetkým zdravotné sestry, ktoré naučia pacienta (v prípade potreby aj príbuzných) potrebným zručnostiam pri starostlivosti o stómiu a oboznámia ho aj s problematikou používania stomických pomôcok. Dôležitú úlohu zohráva podpora rodiny, hlavne tých najbližších, partnera alebo detí. Pacientov psychický stav v značnej miere ovplyvňuje aj to, ako prebieha zotavenie zo samotného ochorenia, pre ktoré bola stómia založená.

Ako sa dokáže pacient dostať efektívne k stomickým pomôckam?

Dostatočný sortiment stomických pomôcok, čo do kvality, ale aj kvantity hradia na Slovensku všetky zdravotné poisťovne. Stomikovi predpíše pomôcky buď chirurg, alebo na jeho odporúčanie príslušný praktický lekár. Pomôcky sa predpisujú formou poukazu na zdravotnícku pomôcku, pričom je možné využiť predpis vo forme e-poukazu a pacient si ich vyzdvihne v ktorejkoľvek lekárni či výdajni zdravotníckych pomôcok. Ak pacient nemá možnosť návštevy lekárne či výdajne, či už pre svoj zdravotný stav, alebo väčšiu vzdialenosť od miesta bydliska, je možné ich získať aj prostredníctvom zásielkovej služby.

V čom spočíva starostlivosť o stómiu?

Starostlivosť o stómiu je v značnej miere podmienená starostlivosťou o kožu v okolí stómie. Brušná stena nie je prirodzene pripravená na priamy kontakt s niekedy agresívnym črevným obsahom alebo močom. Preto je dôležitá starostlivosť o pokožku v blízkosti stómie, ktorá musí byť pred nalepením vrecka suchá a dobre očistená. Okrem kvalitných stomických vreciek je pre starostlivosť o kožu v okolí stómie k dispozícii široký sortiment doplnkového príslušenstva, ktoré je možné taktiež obdržať na predpis.

K zdravej a neporušenej koži prispieva aj dobrá celková výživa a príjem dostatočného množstva tekutín.

Dokážu ľudia so stomickými pomôckami žiť normálny život? Napríklad chodiť na výlety, venovať sa športu a pod.?

Kvalita stomických pomôcok umožňuje dnes ľuďom so stómiou žiť prakticky plnohodnotný život. Môžu nielen pracovať, ale tiež venovať sa svojim koníčkom, alebo športovým aktivitám. Odporúčané sú chôdza či turistika, možné je venovať sa golfu alebo lyžovaniu a niektoré pomôcky umožňujú stomikom aj plávanie. Menej vhodné sú silové či kontaktné športy, ako napr. futbal, hokej či zápasenie. Dôležité je tiež zvážiť mieru športových aktivít pred operáciou, vzhľadom na celkový zdravotný stav a vek, a tomu prispôsobiť športovanie v pooperačnom období.

Ľudia so stómiou majú možnosť navštevovať kluby stomikov, ktoré fungujú prakticky vo všetkých väčších mestách, kde môžu nielen jeden druhému poradiť a porozprávať sa o svojich problémoch, ale spoločne realizovať aj rôzne voľnočasové aktivity.

Ďalší článok
Domovská stránka » Bojujeme proti rakovine » STAROSTLIVOSŤ A ŽIVOT SO STÓMIOU
Bojujeme proti rakovine

ZDURENÁ UZLINA VÄČŠINOU NIE JE PROBLÉM, ALE ČO AK NÁHODOU…

PETRA BADAČOVÁ

bývalá pacientka s Hodgkinovým lymfómom
pacientská dôverníčka v OZ Lymfoma Slovensko

Môj život pred lymfómom bol úplne obyčajný. Začala som pracovať hneď po škole. Ako veľmi mladá som odišla do cudzieho mesta.

Pracovala som v lekárni, kde vlastne pôsobím aj dnes. Žila som aktívnym životom, veľa som cvičila, venovala sa samej sebe, zdravo sa stravovala. Práve preto ma moje zdravotné problémy v 25. roku života veľmi prekvapili.

Celé to začalo bolesťou chrbta, teplotami, nočným potením, no a uzlinami. A tých bolo teda požehnane. Začal sa kolobeh vyšetrení od obvodnej lekárky cez špecialistov… Záver? Výber krčných mandlí. Všetci boli spokojní, okrem mňa.

Moje problémy, bohužiaľ, neprestali, ba priam sa zvýraznili. Táto cesta bola veľmi tŕnistá a trvala na moje pomery aj trpezlivosť až príliš dlho. Trvalo rok a pol, kým som sa dopátrala k svojej diagnóze Hodgkinov lymfóm – 4. štádium. V preklade do hovorovej reči to znamená „uzliny od hlavy až po päty“.

Moja mamina neúnavne hľadala odborníka, ktorý by mi pomohol. Až som sa nakoniec zo Zvolena dostala do Bratislavy do Národného onkologického ústavu (NOÚ), k docentovi Drgoňovi, ktorý mi zachránil život doslova v hodine 12-tej. Nastal kolotoč chemoterapií, pobytov v nemocnici, avšak moje svetielko na konci tunela som nevidela. Po polroku liečby nastal ústup ochorenia, nie však vyliečenie. Nasledovala autológna transplantácia kostnej drene, tzn. že som si doslova darovala kus seba. Znie to veľmi zložito, a vlastne celý ten proces aj bol zložitý. A výsledok? Remisia! Teda také „vyzdravenie“ sa z choroby.

Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená – môžme k tým snom ísť.

Len viete, ako to je, človek pri takýchto správach podľahne až príliš rýchlo eufórii a keďže v živote to nejde tak jednoducho, ako si želáme, o pár mesiacov bol lymfóm späť – ešte silnejší, ešte odolnejší. Hnev, smútok a sklamanie museli ísť bokom. Pozbierala som všetky sily a znova začala absolvovať kolotoč vyšetrení a liečby. Jediná šanca na záchranu môjho života bola transplantácia krvných buniek od darcu. Mojou nádejou bola moja sestra, jediná sestra, ktorú mám. Bola pre mňa vhodnou darkyňou a presne vtedy som uvidela to svetielko na konci tunela a pochopila som, že teraz to zvládnem a vyliečim sa.

Transplantácia je veľmi náročný proces, avšak vďaka úžasným lekárom v NOÚ sa to dalo zvládnuť po psychickej aj fyzickej stránke. A po dvoch mesiacoch to prišlo – kompletná remisia. Lymfóm zmizol. Už je to 5 rokov, čo sa pýšim titulom VYLIEČENÁ a verte mi, je to úžasný pocit, mať v sebe kus jedinečného človeka, ktorý bol ochotný kvôli vám obetovať časť seba, aby vás zachránil. Navždy budem mojej sestre vďačná za to, čo pre mňa urobila.

Všade čítam, ako ľudia začali teraz vnímať iné hodnoty. Ja som sa len začala tešiť zo života, lebo nikdy neviete, kedy príde váš čas. Môj mohol prísť v 25. roku života. Ako spieva Tina: „Čo ak príde zajtra súdny deň, kým nádej mám, pripravená môžme k tým snom ísť.

Všetkým pacientom, či už s lymfómom, leukémiou alebo iným onkologickým ochorením, želám vieru v nový a krajší deň, dôveru v lekára a v nádej, že každý deň je dňom k uzdraveniu, lebo nakoniec všetko dobre dopadne. A ak to ešte dobre nedopadlo, znamená to, že ešte nie je koniec.

APROM/SK/ADCE/0004

Ďalší článok